Ak dieťa plače, hlavne ho neberte na ruky! Táto stará rada už našťastie dnes neplatí.
Foto: Shutterstock.comČo za rady to dávate, nezbláznili ste sa, môžete namietnuť. Žiadne obavy, len sme sa začítali do starých príručiek, ktoré mali rodičia k dispozícii pred 30 či 50 rokmi. A nestačili sme sa čudovať. To, čo sa v nich odporúčalo, je v súčasnej dobe už dávno prekonané a považuje sa za škodlivé. Vyrastali v tom však celé generácie detí.
Čítanie starých príručiek síce môže vzbudzovať úsmev na tvári, ale je nutné položiť si aj otázku, ako nevhodné výchovné postupy poškodili deti a ako sa stále prejavujú v dnešnej spoločnosti. Napríklad spoločné spanie s dieťaťom síce už nie je žiadne tabu, ale veľa rodičov o tom radšej nikde nehovorí, aby sa nestali predmetom kritiky. Veď to sa predsa nesmie!
Dieťa k matke nepatrí
„Novorodenec je po pôrode prevezený do špeciálnej detskej miestnosti, oddelenej od izby matiek. Nebojte sa, nestratí sa vám. Vieme, že ho máte veľmi rada, že sa naň nesmierne tešíte. Čoskoro si však uvedomíte, že toto dočasné oddelenie od novorodenca je pre vás prospešné. Predošlý zvyk umiestňovať novorodencov do spoločnej miestnosti s matkami totiž mával jeden nepríjemný dôsledok. Novorodenci budili častým krikom a štebotaním svoje matky zo spánku.“Ako je to dnes: Veľa dnešných mamičiek sa nechce od svojho novorodeniatka oddeľovať, pretože si dobre uvedomuje význam skorého a neprerušovaného fyzického kontaktu. Pomáha to dojčeniu aj vytváraniu silnej vzťahovej väzby. Žena je navyše biologicky stavaná na to, aby bola s dieťaťom hneď od narodenia, oddeľovať ich je v podstate násilie.
Ach, tí výstrední francúzski oteckovia!
„Pomôžte vašej partnerke vytvoriť vhodné prostredie k príprave na pôrod. Vie sa totiž, že životná pohoda má priaznivý vplyv nielen na priebeh tehotenstva, ale i na ľahší priebeh pôrodu. Vo Francúzsku idú manželia dokonca tak ďaleko, že prichádzajú na pôrodnícke oddelenia a pomáhajú manželkám pri pôrode. U nás síce tento spôsob nepovažujeme za najvhodnejší, pretože sa pri ňom porušuje prísna pôrodnícka hygiena pôrodnej sály, a okrem toho si naše rodičky (podľa výsledkov prieskumu) takúto pomoc neželajú.“Ako je to dnes: Žena si dnes našťastie môže vziať k pôrodu nielen partnera, ale napríklad i skúsenú pomocnicu dulu, ktorá jej pomôže zmierniť pôrodné bolesti či úzkosť. V niektorých zariadeniach môže k pôrodu i viac osôb. Alebo aj nikto, ak to tak žena chce. Možnosť voľby je na nezaplatenie.
Dieťa je na svete, ale vidieť ho nikto nesmie
„Návštevníci a gratulanti sú síce veľmi milí ľudia, nie však v dobe, keď si má šestonedieľka odpočinúť. Hoci sú v našich pôrodníckych ústavoch návštevy na oddeleniach šestonedelia zakázané, príbuzní a známi sa niekedy dožadujú, aby im bola výnimočne dovolená návšteva mladej mamičky. Neuvedomujú si, že rušia jej odpočinok a hlavne, že môžu na matku i dieťa preniesť nádchu, chrípku i iné prenosné choroby.“Ako je to dnes: V niektorých pôrodniciach sa žiaľ nič nezmenilo a príbuzní môžu novorodeniatko vidieť len cez sklo, ale našťastie to už neplatí všade. Vo vyspelom zahraničí môžu príbuzní za dieťaťom priamo na izbu už v deň narodenia, Slovensko má ešte čo doháňať.
Dojčenie s rúškom cez ústa
„Pred dojčením si žena umyje ruky mydlom. Bradavku jemne umyje vatou namočenou v borovej vode a to isté urobí aj po dojčení, potom bradavku osuší a priloží na ňu suchú gázu upevnenú podprsenkou. Je dobre, ak má matka ústa a nos zakryté rúškom či plienkou, aby nedýchala na dieťa a nenakazila ho napríklad začínajúcou nádchou, o ktorej snáď ešte ani nevie.“Ako je to dnes: Namiesto usmievajúcej sa mamičky malo dieťa na konci päťdesiatych rokov minulého storočia vidieť – zdravotnícke rúško. To sa však usmievať nevie. A umývať si pred dojčením a po ňom bradavku, to je už úplne prekonané. Matka si však môže bradavku potrieť materským mliekom, ktoré má hojivé účinky.
Snažte sa dojčiť aj v štvrtom mesiaci
„Snažte sa ešte v 4. mesiaci dojčiť. Ak budete dodržiavať zásady, ktoré sme už uviedli (správne vyprázdňovanie prsníkov po dojčení, dostatok tekutín, pokojná myseľ, dostatočný spánok a podobne), potom je veľmi pravdepodobné, že množstvo mlieka, tvoriaceho sa vo vašich prsníkoch, bude dieťatku stačiť aj v štvrtom mesiaci.“Ako je to dnes: Vinou separácie detí a matiek po pôrode a nedostatku podpory a informácií došlo k tomu, že ženy mali veľmi slabé materské sebavedomie. Dojčenie im veľmi nešlo, mali poranené bradavky a nikto ich nepodporoval, aby to ešte skúšali. A tak sa dojčenie v štvrtom mesiaci považovalo za veľký úspech! Dnes sa odporúča plné dojčenie do šiesteho mesiaca a potom, ako si dieťa bude žiadať. Svetová zdravotnícka organizácia odporúča dojčiť dva roky a ak chcete, tak aj dlhšie.
Si hladný? Máš smolu!
„Ak dojča oznamuje krikom, že má hlad, neberte jeho žiadosť na vedomie. Detská sestra pred dojčením a po ňom novorodenca odváži, takže vie, koľko toho vypil a či je nasýtený. Dieťa to potom musí vydržať až do ďalšieho dojčenia. Ak by sa vyhovelo jeho predčasnej chuti, priviezla by ste si domov pekného despotu.“Ako je to dnes: Ak si hladný, máš jednoducho smolu, ešte nie je čas. Ešte v osemdesiatych rokoch sa odporúčalo dojčiť každé tri hodiny, bez ohľadu na to, či dieťa kričalo od hladu. Dnes sú deti našťastie dojčené podľa potreby, keď si žiadajú.
Žiada si vašu pozornosť? Tak si ho samozrejme nevšímajte
„Nepokoj u takzvaného nervózneho dieťaťa nesmieme podporovať, naopak snažíme sa ho zmierniť a odstrániť. Nezvykáme dieťa na uspávanie hýčkaním, kolísaním či svojou prítomnosťou. Pri mrnčaní alebo kriku dieťaťa nemá matka hneď k nemu bežať a tíšiť ho. V tom často matka robí chybu. Aj to najmenšie stvorenie je prefíkané. Čoskoro pochopí, že keď zakričí, už je tu matka hýčkajúca, spievajúca atď., a tak zámerne využíva svojho kriku, aby získalo túto príjemnú zábavu. Chyba teda nie je v dieťati, ale v matke. Dieťa položené do postieľky má zaspať samo a tiež aj zaspí, ak v ňom matka nevypestovala návyk a predstavu: krik – mamička – krik – mamička – krik – hýčkanie, spev atď.“Ako je to dnes: Maličké dieťa ako rodený manipulátor, ktorý celkom vedome diriguje svoju mamu? To snáď nie! Ignorovať vrodenú túžbu dieťaťa po nosení, maznaní sa a telesnej blízkosti bolo jedným z tragických výchovných omylov minulosti. Dôsledky pociťujeme dodnes.
Do postele k rodičom? Ani náhodou, poškodí to ich pracovný výkon
„Je úplne nevhodné brať si dieťa na utíšenie k sebe do postele nielen z dôvodov zdravotných, ale aj preto, že dieťa sa príliš pripúta k tomu rodičovi, ktorý si ho berie do postele, zvyká si na to a často sa potom budí v noci a s plačom sa pokúša dostať sa k nim do postele. Preto je nutné vštiepiť dieťaťu, že je to neprekročiteľná zásada, že do postele sa rodičom v noci nesmie. Podobne dôrazne musí byť dieťaťu zakázané, aby v noci behalo k ich posteli. Ak sa to povolí, dieťa si môže zvyknúť na také nočné budenie aj niekoľkokrát za noc, že sa vôbec nevyspí so všetkými dôsledkami pre jeho telesné i duševné zdravie. Konečným dôvodom, a pre dieťa najvážnejším, musí byť to, že rodičom ubližuje, a že poškodzuje ich zdravie a pracovné schopnosti.“Ako je to dnes: Pripútať sa k rodičovi? To je naozaj hrôza. Spať s ním v posteli? Ani nehovoriac… Je to naozaj tak strašné, spať v noci s tým malým voňavým stvorením v jednej posteli? Ak vám to tak vyhovuje a dieťa si to žiada, prečo to neurobiť? Rodine by nemal nikto zvonku prikazovať, čo smie a čo nesmie.
V ôsmich mesiacoch nechodí na nočník? Chyba vo výchove!
„V ôsmom mesiaci môžete dieťa začať učiť na nočník. Snažte sa u dieťaťa vypestovať tzv. podmienečný reflex, teda docieliť toho, aby po posadení na nočník nastalo vyprázdňovanie močového mechúra a konečníka.“Ako je to dnes: Dávať dieťa na nočník v ôsmich mesiacoch je predčasné. Dieťa ešte neovláda dobre zvierače. Musí k tomu dospieť samo a prirodzeným vývojom, čo je okolo 18. až 24. mesiaca, u mnohých detí aj neskôr, okolo 30. mesiaca. Rešpektujte preto jeho prirodzený vývoj bez ohľadu na to, čo hovoria babičky, podľa ktorých vy ste už na nočníku sedeli v jednom roku. Lenže za akú cenu?
