Tomu sa ozaj verilo? Staré príručky o rodičovstve: Oddeliť matku od dieťaťa je správne a hlavne si ho príliš nevšímajte!

Gabriela Bachárová, 15. februára 2019 o 13:47

Otec pri pôrode, to je len taká francúzska móda, ktorá sa k nám nehodí. Oddeliť dieťa po pôrode od matky je prospešné. Dojčiť môžete, dokonca aj štyri mesiace, ale len s rúškom cez ústa. A posteľ rodičov je jednoznačne zakázané územie. Výchovná rada číslo jedna? Hlavne si dieťa veľmi nevšímajte, nech ho nerozmaznáte.

Ak dieťa plače, hlavne ho neberte na ruky! Táto stará rada už našťastie dnes neplatí.

Foto: Shutterstock.com

Čo za rady to dávate, nezbláznili ste sa, môžete namietnuť. Žiadne obavy, len sme sa začítali do starých príručiek, ktoré mali rodičia k dispozícii pred 30 či 50 rokmi. A nestačili sme sa čudovať. To, čo sa v nich odporúčalo, je v súčasnej dobe už dávno prekonané a považuje sa za škodlivé. Vyrastali v tom však celé generácie detí.

Čítanie starých príručiek síce môže vzbudzovať úsmev na tvári, ale je nutné položiť si aj otázku, ako nevhodné výchovné postupy poškodili deti a ako sa stále prejavujú v dnešnej spoločnosti. Napríklad spoločné spanie s dieťaťom síce už nie je žiadne tabu, ale veľa rodičov o tom radšej nikde nehovorí, aby sa nestali predmetom kritiky. Veď to sa predsa nesmie!

Dieťa k matke nepatrí

„Novorodenec je po pôrode prevezený do špeciálnej detskej miestnosti, oddelenej od izby matiek. Nebojte sa, nestratí sa vám. Vieme, že ho máte veľmi rada, že sa naň nesmierne tešíte. Čoskoro si však uvedomíte, že toto dočasné oddelenie od novorodenca je pre vás prospešné. Predošlý zvyk umiestňovať novorodencov do spoločnej miestnosti s matkami totiž mával jeden nepríjemný dôsledok. Novorodenci budili častým krikom a štebotaním svoje matky zo spánku.“

Ako je to dnes: Veľa dnešných mamičiek sa nechce od svojho novorodeniatka oddeľovať, pretože si dobre uvedomuje význam skorého a neprerušovaného fyzického kontaktu. Pomáha to dojčeniu aj vytváraniu silnej vzťahovej väzby. Žena je navyše biologicky stavaná na to, aby bola s dieťaťom hneď od narodenia, oddeľovať ich je v podstate násilie.

Ach, tí výstrední francúzski oteckovia!

„Pomôžte vašej partnerke vytvoriť vhodné prostredie k príprave na pôrod. Vie sa totiž, že životná pohoda má priaznivý vplyv nielen na priebeh tehotenstva, ale i na ľahší priebeh pôrodu. Vo Francúzsku idú manželia dokonca tak ďaleko, že prichádzajú na pôrodnícke oddelenia a pomáhajú manželkám pri pôrode. U nás síce tento spôsob nepovažujeme za najvhodnejší, pretože sa pri ňom porušuje prísna pôrodnícka hygiena pôrodnej sály, a okrem toho si naše rodičky (podľa výsledkov prieskumu) takúto pomoc neželajú.“

Ako je to dnes: Žena si dnes našťastie môže vziať k pôrodu nielen partnera, ale napríklad i skúsenú pomocnicu dulu, ktorá jej pomôže zmierniť pôrodné bolesti či úzkosť. V niektorých zariadeniach môže k pôrodu i viac osôb. Alebo aj nikto, ak to tak žena chce. Možnosť voľby je na nezaplatenie.

Dieťa je na svete, ale vidieť ho nikto nesmie

„Návštevníci a gratulanti sú síce veľmi milí ľudia, nie však v dobe, keď si má šestonedieľka odpočinúť. Hoci sú v našich pôrodníckych ústavoch návštevy na oddeleniach šestonedelia zakázané, príbuzní a známi sa niekedy dožadujú, aby im bola výnimočne dovolená návšteva mladej mamičky. Neuvedomujú si, že rušia jej odpočinok a hlavne, že môžu na matku i dieťa preniesť nádchu, chrípku i iné prenosné choroby.“

Ako je to dnes: V niektorých pôrodniciach sa žiaľ nič nezmenilo a príbuzní môžu novorodeniatko vidieť len cez sklo, ale našťastie to už neplatí všade. Vo vyspelom zahraničí môžu príbuzní za dieťaťom priamo na izbu už v deň narodenia, Slovensko má ešte čo doháňať.

Dojčenie s rúškom cez ústa

„Pred dojčením si žena umyje ruky mydlom. Bradavku jemne umyje vatou namočenou v borovej vode a to isté urobí aj po dojčení, potom bradavku osuší a priloží na ňu suchú gázu upevnenú podprsenkou. Je dobre, ak má matka ústa a nos zakryté rúškom či plienkou, aby nedýchala na dieťa a nenakazila ho napríklad začínajúcou nádchou, o ktorej snáď ešte ani nevie.“

Ako je to dnes: Namiesto usmievajúcej sa mamičky malo dieťa na konci päťdesiatych rokov minulého storočia vidieť – zdravotnícke rúško. To sa však usmievať nevie. A umývať si pred dojčením a po ňom bradavku, to je už úplne prekonané. Matka si však môže bradavku potrieť materským mliekom, ktoré má hojivé účinky.

Snažte sa dojčiť aj v štvrtom mesiaci

„Snažte sa ešte v 4. mesiaci dojčiť. Ak budete dodržiavať zásady, ktoré sme už uviedli (správne vyprázdňovanie prsníkov po dojčení, dostatok tekutín, pokojná myseľ, dostatočný spánok a podobne), potom je veľmi pravdepodobné, že množstvo mlieka, tvoriaceho sa vo vašich prsníkoch, bude dieťatku stačiť aj v štvrtom mesiaci.“

Ako je to dnes: Vinou separácie detí a matiek po pôrode a nedostatku podpory a informácií došlo k tomu, že ženy mali veľmi slabé materské sebavedomie. Dojčenie im veľmi nešlo, mali poranené bradavky a nikto ich nepodporoval, aby to ešte skúšali. A tak sa dojčenie v štvrtom mesiaci považovalo za veľký úspech! Dnes sa odporúča plné dojčenie do šiesteho mesiaca a potom, ako si dieťa bude žiadať. Svetová zdravotnícka organizácia odporúča dojčiť dva roky a ak chcete, tak aj dlhšie.

Si hladný? Máš smolu!

„Ak dojča oznamuje krikom, že má hlad, neberte jeho žiadosť na vedomie. Detská sestra pred dojčením a po ňom novorodenca odváži, takže vie, koľko toho vypil a či je nasýtený. Dieťa to potom musí vydržať až do ďalšieho dojčenia. Ak by sa vyhovelo jeho predčasnej chuti, priviezla by ste si domov pekného despotu.“

Ako je to dnes: Ak si hladný, máš jednoducho smolu, ešte nie je čas. Ešte v osemdesiatych rokoch sa odporúčalo dojčiť každé tri hodiny, bez ohľadu na to, či dieťa kričalo od hladu. Dnes sú deti našťastie dojčené podľa potreby, keď si žiadajú.

Žiada si vašu pozornosť? Tak si ho samozrejme nevšímajte

„Nepokoj u takzvaného nervózneho dieťaťa nesmieme podporovať, naopak snažíme sa ho zmierniť a odstrániť. Nezvykáme dieťa na uspávanie hýčkaním, kolísaním či svojou prítomnosťou. Pri mrnčaní alebo kriku dieťaťa nemá matka hneď k nemu bežať a tíšiť ho. V tom často matka robí chybu. Aj to najmenšie stvorenie je prefíkané. Čoskoro pochopí, že keď zakričí, už je tu matka hýčkajúca, spievajúca atď., a tak zámerne využíva svojho kriku, aby získalo túto príjemnú zábavu. Chyba teda nie je v dieťati, ale v matke. Dieťa položené do postieľky má zaspať samo a tiež aj zaspí, ak v ňom matka nevypestovala návyk a predstavu: krik – mamička – krik – mamička – krik – hýčkanie, spev atď.“

Ako je to dnes: Maličké dieťa ako rodený manipulátor, ktorý celkom vedome diriguje svoju mamu? To snáď nie! Ignorovať vrodenú túžbu dieťaťa po nosení, maznaní sa a telesnej blízkosti bolo jedným z tragických výchovných omylov minulosti. Dôsledky pociťujeme dodnes.

Do postele k rodičom? Ani náhodou, poškodí to ich pracovný výkon

„Je úplne nevhodné brať si dieťa na utíšenie k sebe do postele nielen z dôvodov zdravotných, ale aj preto, že dieťa sa príliš pripúta k tomu rodičovi, ktorý si ho berie do postele, zvyká si na to a často sa potom budí v noci a s plačom sa pokúša dostať sa k nim do postele. Preto je nutné vštiepiť dieťaťu, že je to neprekročiteľná zásada, že do postele sa rodičom v noci nesmie. Podobne dôrazne musí byť dieťaťu zakázané, aby v noci behalo k ich posteli. Ak sa to povolí, dieťa si môže zvyknúť na také nočné budenie aj niekoľkokrát za noc, že sa vôbec nevyspí so všetkými dôsledkami pre jeho telesné i duševné zdravie. Konečným dôvodom, a pre dieťa najvážnejším, musí byť to, že rodičom ubližuje, a že poškodzuje ich zdravie a pracovné schopnosti.“

Ako je to dnes: Pripútať sa k rodičovi? To je naozaj hrôza. Spať s ním v posteli? Ani nehovoriac… Je to naozaj tak strašné, spať v noci s tým malým voňavým stvorením v jednej posteli? Ak vám to tak vyhovuje a dieťa si to žiada, prečo to neurobiť? Rodine by nemal nikto zvonku prikazovať, čo smie a čo nesmie.

V ôsmich mesiacoch nechodí na nočník? Chyba vo výchove!

„V ôsmom mesiaci môžete dieťa začať učiť na nočník. Snažte sa u dieťaťa vypestovať tzv. podmienečný reflex, teda docieliť toho, aby po posadení na nočník nastalo vyprázdňovanie močového mechúra a konečníka.“

Ako je to dnes: Dávať dieťa na nočník v ôsmich mesiacoch je predčasné. Dieťa ešte neovláda dobre zvierače. Musí k tomu dospieť samo a prirodzeným vývojom, čo je okolo 18. až 24. mesiaca, u mnohých detí aj neskôr, okolo 30. mesiaca. Rešpektujte preto jeho prirodzený vývoj bez ohľadu na to, čo hovoria babičky, podľa ktorých vy ste už na nočníku sedeli v jednom roku. Lenže za akú cenu?



Výchova a vzťahy - ďalšie články

  • Obrázok Toto je 10 najlepších kníh o výchove detí, ktoré si určite prečítajte

    Toto je 10 najlepších kníh o výchove detí, ktoré si určite prečítajte

    Najlepšie samozrejme je, ak vám rodičovstvo ide ako po masle a nemusíte sa radiť s múdrymi knihami. Ak však máte pocit, že v mnohých výchovných situáciách tápete, prečítať si rozumnú knihu, ktorá naozaj poradí a pomôže vám zorientovať sa v sebe aj svojom dieťati, môže byť záchranou. Vybrali sme pre vás desať kníh o výchove, ktoré podľa nášho názoru presne toto spĺňajú.

  • Obrázok Čo potrebuje dieťa, aby z neho vyrástol vyrovnaný dospelý? Vysvetľuje uznávaný psychiater Jozef Hašto

    Čo potrebuje dieťa, aby z neho vyrástol vyrovnaný dospelý? Vysvetľuje uznávaný psychiater Jozef Hašto

    Prvé, čo by mal človek na tomto svete pocítiť, je matkina pokožka. Prvé, čo by mal vidieť, je pohľad jej očí. Nasleduje množstvo dotykov, telesnej blízkosti, neskôr primeranej pozornosti a správnej reakcie v jednotlivých situáciách. Nezanedbateľný je aj vplyv spoločnosti, v ktorej žijeme. Čo všetko je potrebné pre harmonické fungovanie človeka v sfére JA–TY–MY, vysvetľuje psychiater Jozef Hašto v novej knihe Mira Polláka Solidarita. Text poskytol aj portálu ahojmama.sk.

  • Obrázok Sex deťom vysvetlite čím skôr, nesmie byť tabu. Ako a kedy o ňom povedať?

    Sex deťom vysvetlite čím skôr, nesmie byť tabu. Ako a kedy o ňom povedať?

    Otvorene a prirodzene, tak by mali rodičia hovoriť s deťmi o sexe. Aj keď si mnohí myslia, že ak pohlavné záležitosti budú pred deťmi zatajovať, uchránia ich od predčasných skúseností, opak je pravdou. „Čím lepšie informácie majú deti o týchto témach, berú ich ako prirodzenú súčasť života, tým neskôr majú záujem zažiť svoje prvé skúsenosti. A hlavne – chcú ich zažiť s partnerom, ku ktorému cítia lásku,“ hovorí terapeut Miroslav Haranta. Pripomína, že sexuálna výchova od štyroch rokov v Holandsku spôsobila, že oveľa menej detí má prvý sex vo veku 12-14 rokov. Ako riešia so svojimi deťmi záležitosti sexu slovenskí rodičia?

  • Obrázok Biomatka nedáva deťom lentilky a niekedy ani topánky. No a čo?

    Biomatka nedáva deťom lentilky a niekedy ani topánky. No a čo?

    Moje deti nevedia, čo sú lentilky, nikdy neochutnali biely rožok. Ovocie a zeleninu pestujeme, prípadne kupujeme bio. Obe deti som porodila doma, obe som nosila a pri oboch som prala látkové plienky. Som biomatka? Zrejme áno. Ale čo je na tom? Štyridsiatničke Nataši viac než na označení záleží na tom, ako žije a čo dáva deťom na tanier.

  • Obrázok Prečo je vlk zlý a kozliatka sa dajú nachytať? Mnohé rozprávky deťom zbytočne podsúvajú zlé vzory správania

    Prečo je vlk zlý a kozliatka sa dajú nachytať? Mnohé rozprávky deťom zbytočne podsúvajú zlé vzory správania

    Výchova dieťaťa viac než v pokynoch a príkazoch spočíva predovšetkým v správnom príklade. Deti totiž nerobia v podstate nič iné než nasávajú a potom opakujú to, čo vidia okolo seba. Zamysleli ste sa niekedy, aké vzory im vlastne podsúvame? Prostredníctvom mnohých kníh a rozprávok, o ktorých sme presvedčení, že sú pre deti tým najlepším, im v skutočnosti zbytočne do hlávok dostávame nesprávne vzorce správania.

  • Obrázok Zaznamenávame obrovský nárast detských depresií, hovorí psychiater Igor Škodáček

    Zaznamenávame obrovský nárast detských depresií, hovorí psychiater Igor Škodáček

    Docent Igor Škodáček je bývalý prednosta Kliniky detskej psychiatrie v Bratislave. Dodnes na nej pomáha detským pacientom. Hovorí, že časy sa zmenili, rovnako aj detské problémy. Napriek tomu základ psychickej pohody detí je stále rovnaký - v rodinách, v rozhovoroch a záujme o detský svet.

  • Obrázok 10 fungujúcich rád, ako okamžite zlepšiť vzťah s dieťaťom

    10 fungujúcich rád, ako okamžite zlepšiť vzťah s dieťaťom

    Rodičia svoje deti milujú, ale ako často priznávajú, vychovávať potomkov je tá najťažšia práca na svete. Deti sa veľakrát nesprávajú tak, ako by sme chceli, časté sú konflikty, ktoré rodičov vyčerpávajú a deti môžu negatívne poznamenať.

Ďalšie články v rubrike >