Nebráňte mu v plači.
Foto: Shutterstock.comTíšiť alebo netíšiť detský plač? Rodičia sa dajú rozdeliť na dve skupiny podľa toho, ako k plaču pristupujú. Tí prví si dieťa v takej chvíli veľmi nevšímajú, razia heslo, že ho treba nechať vyplakať, aby si „precvičilo pľúca“ a naučilo sa, že „rodičia nebudú skákať, ako decko píska“. Tento výchovný prístup sa už dnes považuje za prekonaný a škodiaci zdravému detskému vývinu, napriek tomu sa s ním však ešte možno stretnúť. Rodičia z druhej skupiny by dieťa nikdy vyplakať nenechali a snažia sa všetkými možnými prostriedkami s plačom bojovať. Ukazuje sa však, že najlepšia je zlatá stredná cesta.
„Rodičia, ktorí majú tendenciu dieťa stále tíšiť a v plači mu bránia – často v pozadí stojí, že detský plač neznesú – mu vlastne nedoprajú emočné uvoľnenie. Plač je totiž pre najmenšie deti veľmi dôležitým komunikačným prostriedkom,“ hovorí psychoterapeutka Eva Labusová (jej články k rôznym aspektom rodičovstva nájdete na webovej stránke www.evalabusova.cz).
Dobrou reakciu na detský plač je podľa nej „asistované vyplakanie“, ktoré môže na dieťa pôsobiť takmer zázračne „Ako také vyplakanie vyzerá? Držíme plačiace dieťa v náručí a sústredíme sa na to, aby sme mu k vyplakaniu dali priestor a podporu. Upokojujúco pritom hovoríme: Len sa vyplač, som tu s tebou. Neviem presne, prečo plačeš, ale chcem ti byť nablízku a počkám, až sa vyplačeš… Hojdáme, hladíme. Stáva sa, že keď dieťa prvýkrát dostane túto možnosť, plače intenzívne a dosť dlho, napríklad dvadsať minút. Potom zvyčajne tvrdo zaspí a budí sa s dobrou náladou,“ popisuje Eva Labusová.
Ak rodičia dieťaťu emočné uvoľnenie nedoprajú, dôsledkom je často to, že zle zaspáva a noci sa budí. Keď tento postup podľa nej začnete opakovať, záchvaty plaču sa začnú skracovať a bude pribúdať pokojného spánku.
Príčinou je napätie, plačom sa ho dieťa zbaví
Keď dieťa intenzívne plače, rodičia chcú zvyčajne zistiť presnú príčinu. Dôvodov môže byť veľa. Hlad, zdravotné problémy (bolesť bruška, uška, pocit celkovej nepohody), ale veľmi často sa na žiadny dôvod nepríde. Môžete dieťa nakŕmiť, prebaliť či mu pomasírovať bruško, plače však ďalej. Častou príčinou detského plaču je totiž stres a napätie. Možno ste si všimli, že vaše dieťa začne plakať večer približne v tom istom čase. Chce tak zo seba dosť napätie z celého dňa. Večer toho máme dosť aj my dospelí, sme unavení a nervózni po náročnom dni. Pre malé deti môže byť práve plač cestou, ako zo seba nahromadený stres vyplaviť. Ak mu rodičia v plači bránia, pôsobí to kontraproduktívne.Plač je pre ľudský organizmus veľmi efektívny spôsob, ako si udržať psychickú rovnováhu, zbaviť sa napätia a uvoľniť sa. Ak dieťaťu, ale aj sebe dovolíte plakať, staráte sa vlastne o jeho aj svoje zdravie. Dôležité je prestať vnímať detský plač negatívne, ale ako prirodzenú a dokonca žiadúcu súčasť života dieťaťa.
Prečo majú rodičia s plačom taký problém?
Mnohí rodičia priznávajú, že podporiť plačúce dieťa nedokážu tak, aby by si priali. A to kvôli vlastným nezvládnutým negatívnym pocitom, ktoré v tej chvíli majú. Keď sú v blízkosti plačúceho bábätka, sami v takých chvíľach cítia silnú úzkosť, hnev alebo agresiu a reagujú na plač panikou alebo hnevom, čo ich neskôr zvyčajne mrzí.„V rodinných poradniach a psychoterapeutických ordináciách opakovane vychádza najavo, koľko z vecí, ktoré nás ako dospelých rozrušujú, smeruje spätnou stopou k nepríjemným zážitkom či dokonca traumám z našeho vlastného detstva. Môže sa to týkať práve i spôsobu, akým naši opatrovníci reagovali na náš plač a vzdor. Nie je bez zaujímavosti, že v terapiách hrá plač kľúčovú rolu a čím viac si klient dovolí plakať, tým rýchlejšie sa obvykle hojí," uvádza Eva Labusová.
Podľa nej je dôležité zmeniť v našej spoločnosti prístup k plaču. Spoločnosť s ním totiž má historicky veľký problém. Máme ťažkosti prejaviť slabosť i smútok, nedokážeme prežívať silné či negatívne emócie. Postoj k plaču sa však už začína meniť, a to v dôsledku nových vedeckých poznatkov, ktoré ukazujú, čo sa deje v nezrelom mozgu dieťaťa pri prežívaní konkrétnych situácií.
Dnes už niet pochýb o tom, že ak rodičia plačúce dieťa úplne ignorujú, vyvoláva to v ňom prudkú reakciu. „Najskôr na fyzickej úrovni. Dochádza k vyplavovaniu stresových hormónov a k zvyšovaniu srdcovej činnosti i telesnej teploty. Ak dieťa plačom volá po blízkosti najbližších osôb, po mame, jeho fyzická reakcia na osamelosť sa neskôr transformuje do reakcie emocionálnej. Po čase síce plakať prestane, ale pravda je taká, že iba rezignovalo,“ uvádza Eva Labusová.
Neznamená to, že sa upokojilo, naopak, pochopilo, že svojou aktivitou nedokáže privolať blízkeho človeka a upadá do bezmocnosti, ktorá sa potom bude prejavovať v celom jeho živote ako pasivita a neschopnosť riešiť problémy. Na detský plač preto určite reagujte a zároveň v ňom potomkovi nebráňte. Prijať plač a dočasnú slabosť dieťaťa paradoxne znamená veľmi posilniť jeho odolnosť a emočnú samostatnosť. Prajeme vám veľa odhodlania a trpezlivosti!
Prečo je dobré nechať dieťa plakať?
Psychoterapeutka Eva Labusová: „Deti, ktoré majú možnosť plakať a dostáva sa im k tomu od rodičov patričnej podpory, lepšie dosahujú spojenie so sebou samými, usadzujú sa vo svojich telách, učia sa ľahšie rozumieť svojim pocitom aj sa samostatne starať o svoje potreby. To potom súvisí s utváraním ich sebadôvery a citlivosti, ktorú sú schopné prejavovať voči ostatným. Ak dávame deťom možnosť vyjadriť napätie a negatívne alebo bolestivé pocity a sme im ako rodičia nablízku, zbavujeme ich náladovosti, ufňukanosti aj agresivity. A robíme tiež niečo pre to, aby lepšie spali a celkovo boli spokojnejšie.“
Psychoterapeutka Eva Labusová: „Deti, ktoré majú možnosť plakať a dostáva sa im k tomu od rodičov patričnej podpory, lepšie dosahujú spojenie so sebou samými, usadzujú sa vo svojich telách, učia sa ľahšie rozumieť svojim pocitom aj sa samostatne starať o svoje potreby. To potom súvisí s utváraním ich sebadôvery a citlivosti, ktorú sú schopné prejavovať voči ostatným. Ak dávame deťom možnosť vyjadriť napätie a negatívne alebo bolestivé pocity a sme im ako rodičia nablízku, zbavujeme ich náladovosti, ufňukanosti aj agresivity. A robíme tiež niečo pre to, aby lepšie spali a celkovo boli spokojnejšie.“
