Očkovanie je podľa lekárov menej nebezpečné než prekonanie choroby.
Foto: shutterstock.comStrach o bábätko pred očkovaním je podľa predsedníčky Slovenskej epidemiologickej a vakcinologickej spoločnosti profesorky Zuzany Krištúfkovej prirodzený. A je práve na lekároch a sestrách, aby s rodičmi hovorili a všetko im vysvetlili. Očkovanie má podľa nej viac výhod ako rizík, navyše, následná hospitalizácia a prekonanie ochorenia prináša mnohonásobne vyššie nebezpečenstvo ako očkovanie samotné.
Profesorka Krištúfková spomína prípad 5 a polmesačného chlapčeka, ktorého matka odmietla zaočkovať. Dovtedy zdravé a dojčené bábätko skončilo po pneumokokovom zápale mozgových blán s ochrnutými rukami aj nohami, neschopné aktívneho života. Napriek siedmim operáciám mu lekári nevedeli pomôcť, z nemocnice ho prepúšťali s diagnózou hydrocefalus a spomínaným ochrnutím. Laboratórne testy potvrdili sérotyp, voči ktorému by ho vakcína ochránila.
Vlani sa u nezaočkovaných detí objavili aj prípady čierneho kašľa či tetanu, po ktorých museli deti podstúpiť náročnú liečbu.
Až keď dieťa ochorie
Niekedy sa podľa Krištúfkovej rodičia poučia až na vlastných chybách. Názor na očkovanie takto zmenila matka z Petržalky, ktorej osemmesačný syn dostal hemofilový zápal mozgových blán, voči ktorému by ho tiež bola ochránila vakcína. Po 31-dňovej hospitalizácii sa chlapček našťastie dostal z najhoršieho. „Matka, dovtedy aktívna na internetovom portáli ako odporkyňa očkovania, popísala priebeh synovho ochorenia a začala vyzývať na očkovanie,“ hovorí Zuzana Krištúfková.
Boj s odporcami očkovania je podľa nej náročný. „Najľahšie je vyvolať paniku. A kým odborníci pracujú na vyvrátení ich tvrdenia, odporcovia prídu s novým. Je to taký bludný kruh škodlivosti očkovania,“ vraví.
Príkladom je aj vlaňajšia kauza štúdie kanadských vedcov, podľa ktorých hliníková zložka vakcín spôsobovala u myší „znaky podobné autizmu“. Následne však iní vedci dokázali, že štúdia bola plná chýb a jej autori dokonca prispôsobovali dáta tak, aby vyhovovala ich verzii. Štúdiu museli napokon vedci stiahnuť, čo nebol prvý prípad v dlhoročnej polemike o očkovaní.
Hliníka je minimum
Zuzana Krištúfková k hliníku vo vakcínach hovorí, že len zanedbateľné množstvo sa dostáva do mozgu. Vakcíny obsahujú hliníkové soli, ktoré umožňujú použitie menšieho množstva antigénu vo vakcíne. Ich prítomnosť spôsobuje, že sa antigén uvoľňuje postupne v malých množstvách po veľmi dlhú dobu v mieste vpichu.
„V staršej vakcíne, používanej do roku 1998, boli 2 mg hliníkových solí. Vakcína chránila pred čiernym kašľom, tetanom a záškrtom. Dnešná má 0,82 mg,“ zdôrazňuje. Vakcína navyše chráni ešte aj pred ďalšími troma chorobami - hepatitídou B, detskou obrnou a zápalom mozgových blán.
„98 percent hliníka sa vylúči močom, zvyšné dve percentá sa ukladajú v poradí – kostra, obličky, slezina, pečeň, srdce, lymfatické uzliny a až potom mozog. „Množstvo hliníka v mozgu z jednej vakcinačnej dávke je po 28 dňoch 0,00008 µg/g,“ pripomína.
Moderné vakcíny dnes už neobsahujú ani ďalšiu spornú zložku - konzervačnú látku thiomerzal, ktorá mala byť spúšťačom choroby. Štúdie v Kalifornii však ukázali, že aj po tom, čo bol thiomerzal vo vakcínach zakázaný, prípady autizmu pribúdali rovnako ako v štátoch, kde ho používali. Bez ohľadu na to, thiomerzal v dnešných očkovacích látkach, ktoré sú povinné na Slovensku, už nie je.
Treba získať dôveru rodičov
Očkovanie detí je podľa šéfky epidemiologickej a vakcinologickej spoločnosti Zuzany Krištúfkovej dôležité. „Rozhodnutia o očkovaní sa musia zakladať na všeobecnom pocite dôvery. To znamená aj počúvať, rozumieť a angažovať rodičov, najmä tých váhavých. Ak ľudia cítia, že ich obavy niekto chápe, pomôže to, získať ich na spoluprácu a môže ich to otvoriť k akceptovaniu odlišných názorov,“ je presvedčená.
Očkovanie detí je podľa šéfky epidemiologickej a vakcinologickej spoločnosti Zuzany Krištúfkovej dôležité. „Rozhodnutia o očkovaní sa musia zakladať na všeobecnom pocite dôvery. To znamená aj počúvať, rozumieť a angažovať rodičov, najmä tých váhavých. Ak ľudia cítia, že ich obavy niekto chápe, pomôže to, získať ich na spoluprácu a môže ich to otvoriť k akceptovaniu odlišných názorov,“ je presvedčená.
ANKETA:
