Naučte deti, ako prežiť, ak sa stratia v lese. 7 rád, ako nájsť cestu, kde spať, čo jesť a piť...

Gabriela Bachárová, 19. októbra 2021 o 04:45

Možno ste sledovali prípad osemročného nemeckého dievčatka, ktoré sa stratilo v českom lese. Julia prežila v horách dve mrazivé noci najmä vďaka tomu, že si zachovala duchaprítomnosť, jednu noc spala na posede, čo jej zrejme zachránilo život. Možno si vravíte, že vám sa to stať nemôže, ale to si určite myslela aj nemecká rodina. Naučte preto deti, ako sa zachovať, ak sa v lese stratia.

Prežiť v lese je náročné, ale možné. Ak viete, ako na to.

Foto: PRAVDA, Andrej Barát

1. Zostaň na mieste

Pravidlo číslo jedna znie: žiadna panika, zostaň na mieste, na ktorom sa nachádzaš, my ťa budeme hľadať a najľahšie ťa nájdeme v okolí miesta, kde sme sa videli naposledy. Dodržať túto zásadu však môže byť pre dieťa problém, pretože prirodzenou reakciou v tejto situácii je bežať a hľadať pomoc. Ak však dlho nejde, môže sa dieťa pokúsiť zachrániť samo.

2. Hľadaj stopy civilizácie

„Nájdi stopy civilizácie – nepočuješ zvuk cesty, nevidíš koľajnice alebo drôty elektrického vedenia? Ak nič z toho nenájdeš, hľadaj cestičky zvierat a choď po nich vždy z kopca dolu. Každé zviera potrebuje piť a cestička ťa privedie k vode,“ radí publikácia Kurz prežitia pre deti od Amara Ibrahima (vyšla v češtine vo vydavateľstve Bizbooks). Keď dieťa nájde vodu, musí ísť ďalej po jej prúde, potok ho privedie k rieke a tá vždy tečie do civilizácie. Ak však dieťa vodu nikde nevidí, malo by vystúpiť na kopec, z ktorého je dobrý rozhľad po krajine. Je možné, že uvidí domy či cestu, ku ktorým môže zísť. Ďalšou možnosťou je hľadať a potom sa napojiť na lesnícke či turistické chodníčky, ktoré by mali viesť dolu do civilizácie.

3. Zanechávaj za sebou stopy

Stopy, ktoré za sebou stratené dieťa nechá, sa môžu stať pre záchranárov dôležitým vodidlom, môžu nimi byť šípky urobené zo šišiek alebo nápisy SOS z konárov.

4. Neboj sa cudzích ľudí

Deti učíme, aby boli voči cudzím ľuďom ostražití. Okrem á im však musíme povedať aj bé. Ľudí, ktorí by im chceli ublížiť, je minimum. Ak sa stratia v lese, nesmú sa báť osloviť cudzieho človeka, pretože im to môže zachrániť život. Skúste si predstaviť malé dieťa stratené v temnom lese. Desiť ho môžu všetky zvuky a keď uvidí neznámeho človeka, môže si myslieť, že mu ide urobiť zle, pretože tak sme ho to predsa učili. Nepodíde preto k nemu, nezakričí na neho, naopak sa schová. Ukryť sa môže aj pred ľuďmi, ktorí ho cielene hľadajú. Predpokladá sa, že takto sa hľadajúcich policajtov bála i malá Julia a aj preto ju našli neskôr, ako mohli.

5. Prenocuj v prístrešku alebo na listí

„Ak to vyzerá tak, že budeš musieť prespať v lese, urob si zavčas, skôr ako sa zotmie, prístrešok. Nahrň hromady lístia pod veľké stromy, tam sú suché miesta, a máš istotu, že nepremokneš. Nájdi závetrie. Prístrešok si postav pomocou konárov a listov. Spi tak, aby si sa telom opieral o kmeň,“ radí knižka o prežití. Dôležité pritom je, aby strom, pod ktorý si dieťa ľahne, nemal suché vetvy, ktoré by mohli spadnúť a poraniť ho. Poučte dieťa, že by nemalo spať na zelenom, pretože „čo je zelené, to je vlhké“. Ideálne je, ak dieťa nájde poľovnícky posed alebo kŕmidlo, tam prečká noc pohodlne. V zime sa odporúča zahrabať sa do snehu na mieste, kam nefúka vietor, pretože ten ešte znižuje teplotu a zvyšuje pocit chladu.

6. Nájdi si niečo pod zub

V lete môže dieťa jesť púpavy a iné kvety, maliny, lesné jahody, čučoriedky, ostružiny. trávu, ihličie. Ak je zle a obživu nie je možné nikde nájsť, dajú sa jesť surové kobylky, svrčky či dokonca červy, ktorí sa nachádzajú pod kôrou rozpadnutých stromov. Ale pozor, na jedenie sú vhodní len bieli červy, nie farební. V chladnejšej časti roka, keď je v prírode obživy málo, možno jesť aj zmrznuté jablká, šípky, lišajníky či lyko z listnatých stromov (z ihličnatých je príliš horké). Bez jedla človek dokáže vydržať aj tridsať dní, naučte preto dieťa, že nie je dôvod k panike, ak zostane aj niekoľko dní o hlade.

7. Musíš piť

Horšie je to s tekutinami. Bez vody človek vydrží len tri dni. Jeden deň bez vody sa prejaví bolesťou hlavy, druhý deň sa už spomaľuje myslenie, koža je lepkavá. Na tretí deň človek môže odpadnúť a stratiť vedomie. Ak sa dieťa stratí v lese a nemá zásoby tekutín, môže piť kvapky rosy, dažďovú vodu alebo vodu z machu. „Ten totiž obsahuje jód, ktorý vodu dezinfikuje,“ uvádza Amar Ibrahim. Piť vodu z potoka sa neodporúča, ale niekedy sa nedá inak. Ideálne je nájsť studničku s pitnou vodou. Ak nastane kríza, je možné vypiť aj vlastný moč. „To však len v prípade najväčšej núdze a iba prvé cikanie. Potom už to nikdy neopakuj. Krv by ti začala ešte viac hustnúť a negatívne ovplyvnila všetky životné funkcie,“ varuje autor knihy.

Rada pre rodičov
Aj malé dieťa by malo mať na výlete v prírode svoj vlastný batôžtek so zásobami jedla, pitia i s telefonickými kontaktmi na rodičov. Dieťa vždy vybavte do prírody píšťalkou, jej zvuk je prenikavý a počuť ho na veľkú vzdialenosť. Píšťalku by mali mať aj ľudia, ktorí sa s dieťaťom vyberú von. Kupujte však kvalitné výrobky, niektoré sotva vydajú zvuk, najmä tie „hračkárske“. Odporúčajú sa napríklad skautské píšťalky.





Pridajte komentár

táto funkcia je len pre prihlásených

Prihláste sa



Zdravie - ďalšie články

Ďalšie články v rubrike >