Stratiť sa môžete aj v slovenských horách.
Foto: Shutterstock.comO odpovede na tieto otázky sme poprosili Juraja Lizáka, riaditeľa Ústredia Slovenského skautingu. V skaute sa deti okrem iného učia, ako sa orientovať v prírode a dokázať v nej prežiť.
Hovorí sa, že dobrá príprava na výlet je základ úspechu...
Skauti a skautky sa učia sérii zručností a návykov, ktoré vedci popísali ako expedičné správanie. Súčasťou týchto zručností je plánovanie a poctivá príprava pred výletom. Jej nevyhnutnou súčasťou by malo byť oboznámenie sa s trasou túry, naplánovanie zostupových ciest, zaznačenie prameňov s pitnou vodou, poznačenie si významných orientačných bodov. V prípade, ak sa plánujem orientovať pomocou elektronického zariadenia, odporúčam vypísať si dôležité údaje na papier – napríklad turistické rozcestníky, cez ktoré budem prechádzať.
Pri príprave výletu nesmieme podceniť ani prípravu materiálu a výstroje. Musím si zvoliť vhodné oblečenie a obuv. Kritickými časťami oblečenia je napríklad spodné prádlo a ponožky. Nesprávne zvoleným spodným prádlom si môžem spôsobiť odreniny a prípadné zaparenie. Pri ponožkách zase otlaky či mykózu na nohách. Súčasťou základnej výstroje by mala byť baterka, zápalky, nožík, fľaša na vodu, úrazová lekárnička, drobné na cestu a jedlo podľa trvania výletu. Záverom príprav by malo byť oznámenie nezúčastnenej tretej osobe o výlete, trase a predpokladanom čase návratu. Danú osobu by ste mali kontaktovať, ak výlet dopadol dobre a vy ste už doma.
Juraj Lizák.
Foto: archív Juraja LizákaAk sa však už človek stratí, ako si má udržať orientáciu?
Určite by som neschádzal z turistickej značky či lesnej cesty. Tá skôr či neskôr niekam vyústi, len v málo prípadoch lesné cesty zanikajú v lese. Ak pri sebe nemám mapu a neviem sa zorientovať v teréne, nepostupoval by som hore do kopca, ale práve naopak, šiel by som po ceste dole kopcom. Ak narazím na potok či rieku, idem na ceste popri nich. Väčšina potokov časom skončí v nejakej osade či obci.
Neskúseným turistom by som neodporúčal, aby sa orientovali podľa svetových strán alebo sa pokúšali postupovať neznámym terénom pomocou azimutu. Zotrvanie na ceste je vždy lepšia varianta, aj v prípade záchrany k vám ľudia budú postupovať skôr cestou než terénom. Nikdy by som neschádzal z cesty v noci a nešiel smerom k svetlu. Noc veľmi skresľuje vzdialenosti a niečo, čo sa nám môže zdať maximálne niekoľko metrov či minút chôdze, môže trvať hodiny či byť vzdialené kilometre.
Ak dôjdu zásoby jedla a pitia a prihlási sa smäd, hlad, čo robiť?
Odporúčam nejesť nič, čo stopercentne nepoznám. V prípade húb a lesných plodov sa dajú ľahko zameniť jedlé s jedovatými. Ak by som predsa len musel niečo zjesť a myslel by som si, že je to jedlé, zjedol by som malé množstvo a počkal, ako mi bude. Ak nebudem cítiť trpkú chuť alebo brnenie na jazyku a nebude mi zle od žalúdka, tak by som postupne zjedol viac.
S pitím neznámej vody by som bol tiež opatrný. Najlepšia možnosť je prevariť si ju. Ak to nejde, pil by som skôr menšie množstvá a častejšie.
A čo volanie o pomoc?
V rámci turistiky by som používal celosvetovo akceptované vizuálne alebo zvukové znamenia, ktorými si môžem privolať pomoc. Napríklad takzvaný alpský núdzový signál znamená, že šesťkrát za minútu silno zapískate na píšťalku, bliknete baterkou alebo zakričíte. Vzhľadom na rôznorodosť signálov je dobré dohodnúť si a zjednotiť pravidlá signalizácie na začiatku výletu.
Papierová mapa urobí aj v dnešnej technologickej dobe dobrú službu.
Foto: Marian SuvakKde v prírode prespať, keď sa znesie noc?
Pri plánovaní pobytu sa snažte vždy dodržať pokyny návštevného poriadku daného územia. Pri hľadaní miesta na nocovanie by som sa snažil využiť všetky prírodné alebo človekom vytvorené úkryty, ktoré nájdem. Napríklad previs, jaskyňa, senník, altánok na turistickej trase, hradná zrúcanina. V rámci využitia týchto možností by som si dával pozor na kontakt s divou zverou, ktorá môže tieto miesta prirodzene využívať na vlastné nocovanie.
Nenocoval by som na mieste, ktoré je určené na odtok vody – betónové skruže pod mostmi v lese alebo vyschnuté koryto rieky. V prípade zlého počasia a výdatnejších dažďov by som mohol viac premoknúť alebo dokonca aj prísť o život. V prípade silných prívalových dažďov sa vyhnem nocovaniu v jaskyni a pod previsom. Môže sa stať, že sa zobudím na to, že spím pod vodopádom. Ak by som počas súmraku našiel vyhovujúci prístrešok, zastavil by som sa pri ňom a šiel ďalej až druhý deň.
V slovenských lesoch nie je núdza o divú zver. Ak sa s ňou stretnem, ako správne reagovať?
Pri stretnutí s divou zverou takisto platí niekoľko jednoduchých pravidiel. Pokúsiť sa ju neprekvapiť, v prípade kontaktu nerobiť prudké pohyby a pomaly sa jej vyhnúť tak, aby videla, že odchádzame. Ak divú zver nechceme prekvapiť a postaviť ju pred výber medzi možnosťami útok alebo útek, odporúčam rozprávať sa v prípade putovania v dvojici alebo vydávať zvuk, ktorý by ju upozornil na náš blížiaci sa príchod. Pokojne môžeme požiť aj legendárnu rolničku na ruksaku alebo pri vstupe do hustejšieho lesa párkrát písknuť na píšťalke. Je lepšie vyzerať ako zelenáč než utekať pred diviakom.
Pri strete s divou zverou sa určite nemá otočiť sa jej chrbtom a utekať, skôr odporúčam pomaly odkráčať dozadu. Takisto by som sa nepokúšal hoci aj menšiu zver zahnať, niektoré menšie zvieratá ako jazvec vedia byť veľmi húževnaté a môžu klásť väčší odpor, ako sme predpokladali, či dokonca zaútočiť. Jedlo by som si dal vždy ďalej od miesta svojho ležoviska a ideálne v taške zavesil na strom.
Ak je mi v lese zime alebo si chcem pripraviť jedlo, kde si založiť oheň?
Popíšem riešenie pri krízovej situácii a nie bežnú prax v prípade návštevy prírody. Pri zakladaní ohňa musím dbať v prvom rade na skutočnosť, či som v dostatočnej kondícii alebo na takom mieste, aby sa oheň nevymkol mojej kontrole. Inak by som svoju situáciu mohol ešte zhoršiť a utekať pred lesným požiarom. Oheň si založím iba vtedy, ak je to vyslovene nevyhnutné. Miesto si vyberiem také, aby nebolo v suchom poraste a nebolo pod ním podložie, ktoré môžem poškodiť, napríklad kameninová dlážka altánku.
Nad miestom ohňa nemajú byť konáre stromov, ktoré by teplom trpeli a uschli, alebo strieška, ktorá by ohorela. Okolie ohniska zabezpečím proti šíreniu ohňa kameňmi alebo iným dostupným nehorľavým materiálom. Pohľadám si nástroj na hasenie, ktorým budem vedieť oheň uhasiť. Napríklad vodu, piesok, hlinu, kamenie. Po varení alebo nocovaní sa pokúsim moje núdzové ohnisko odstrániť a zahladiť po sebe stopy z dôvodu, aby ho niekto nepovažoval za regulérne ohnisko, ktoré môže používať.
Oheň zakladajte len na vhodných miestach.
Foto: Marian Suvak
