Turistiku si neodpierajte ani v zime, ale dobre sa na ňu pripravte, zvlášť, ak pôjdete aj s deťmi.
Foto: archív Juraja LizákaAk sa chystám s deťmi na túru do zimnej prírody, na čo všetko musím vopred myslieť?
Deti sú vo všeobecnosti náchylnejšie na podchladenie. Nie sú to zmenšení dospelí ľudia, majú iný pomer svalov a rozloženia podkožného tuku, inú stavbu tela, čo ovplyvňuje aj ich termoreguláciu. Pri deťoch musíme zvážiť aj veľkosť snehovej pokrývky, ktorú budú musieť prekonávať. Hoci veľa snehu môže pôsobiť romanticky a dobrodružne, musíte sa vcítiť do detí a ich pohľadu. Ak ide dospelý človek v snehu mierne nad členky, tak menšie deti po kolená. Ak ide po kolená v snehu, deti po pás. A skúste sa brodiť po pás v snehu jednu hodinu.
Na zimnú turistiku s deťmi by som si stanovil maximálny časový limit, ktorý chcem ostať vonku na mraze. Osobne neodporúčam prekročiť dve až tri hodiny. Za tento čas by som sa mal stihnúť dostať do tepla a sucha. Takisto musím myslieť na skoré stmievanie sa. V zimných mesiacoch môže byť tma už o štvrtej poobede. Vyslovene neodporúčam si naplánovať turistiku s deťmi tak, aby som sa kráčal lesom po tme. Bude to pre nich zbytočne stresujúce a vzdialenosti sa im budú zdať dlhšie, ako sú. Za tmy by sme mali byť už doma alebo na chate.
Aké mám mať vybavenie a oblečenie pre seba a pre deti, aby sme výlet v zime zvládli čo najlepšie a boli pripravení na prípadné riziká?
Začneme topánkami, tie sú najdôležitejšie. Ideálna je vysoká celokožená turistická topánka s gumenou obrubou. Pre deti by mohli byť lepšie takzvané snehule, v podstate zateplené gumené topánky. Do dobrých topánok by som nešetril ponožkami, omrzliny na nohách a podchladenie chodidiel sa liečia niekoľko dní až týždňov. Odporučil by som vlnené ponožky, ktoré hrejú, aj keď sú mokré, alebo aj keď stojíte. Som ten typ turistu, ktorý odporúča radšej viac tenších vrstiev. Správne zvolené technické oblečenie vie fungovať veľmi dobre aj v dvoch troch vrstvách, pričom nestratíte pohyblivosť. V ideálnom prípade by mala vlhkosť odísť naprieč vrstvami von, alebo ostať v najvrchnejšej. Podstatné je mať na tele také materiály, aby odvádzali vlhkosť od tela a pokožka ostala suchá.
Juraj Lizák si túto zimu prešiel s priateľmi Malú Fatru.
Foto: archív Juraja LizákaČo na pitie a čo na jedenie si vziať, aby nás to na výlete zahrialo a pritom zbytočne neodoberalo sily?
Na pitie si treba vziať čaj v termoske. Ideálne uvarený ráno pred výletom a minimálne liter na osobu. Aj vodu je lepšie si nabrať do termosky. V bežnej plastovej fľaši mi môže voda zamrznúť, alebo sa ochladiť natoľko, že si jej pitím spôsobím zápal hrdla. Na jedlo by som si vzal veci, ktoré nemusím tepelne upravovať. Ak by som šiel na niekoľko dní, rátal by som s tým, že si budem variť iba ráno a večer. Ráno by to bol nejaký druh ovsenej kaše a večer polotovarové cestoviny. Stravu by som si doplnil a obohatil zmesou sušeného ovocia a orieškov, keksíkmi a čokoládou. Malé občerstvenie vždy poteší a zdvihne náladu. Nad všetkými potravinami by som rozmýšľal, ako ich budem jesť, keď zmrznú. Mne raz zmrzla konzerva makrely v paradajkovej omáčke.
Nikomu to samozrejme neprajeme, ale môže sa stať, že sa na zimnej túre stratíme. Čo robiť v takýchto krízových situáciách? Ak napríklad zídeme z chodníka, ako sa vrátiť späť?
Stratiť sa môžete rovnako ľahko v lete aj zime. Avšak príroda v zime má o niečo viac predpokladov, aby sa nám to stalo. Ak nevidíme prechodenú cestu, tak je zimná príroda zradná a najmä menšie turistické chodníky sa nám môžu úplne stratiť. Alebo roztápajúci sa a mrznúci sneh nám môže zmeniť cestu na jeden veľký ľadový chodník, ktorý nás donúti zmeniť smer. V takýchto chvíľach sa môžeme pomerne ľahko stratiť a zísť z cesty. V prípade, ak dlhší čas nevieme, či ideme správne, alebo sme nevideli turistickú značku, tak by som odporučil vrátiť sa po vlastných stopách na miesto, kde sme ju videli naposledy, alebo kde si stopercentne istí polohou. Nepúšťal by som sa bezhlavo hore kopcom skratkami. V zime, snehu, potme to vie človeka neskutočne unaviť, demotivovať až zlomiť. Takisto by som nezostupoval naslepo dole strmým svahom, môžem sa dostať do terénu, z ktorého sa nebudem vedieť vrátiť.
Ako sa správať v snehovej búrke, ktorá nás prekvapí vetrom, hustým snežením?
Vyhľadal by som najbližšie vhodné miesto na prečkanie búrky alebo zníženie jej intenzity natoľko, aby som sa vedel bezpečne pohybovať a najmä orientovať v teréne. Čo sa týka počasia, s deťmi by som neriskoval turistiku v prípade, ak by hrozilo výraznejšie sneženie.
Malá Fatra v zime.
Foto: archív Juraja LizákaKde sa môžeme schovať pred nepriazňou počasia?
Na horách a najmä vo vyšších polohách nad morom sa môže počasie veľmi rýchlo zhoršiť. Pri plánovaní zimnej turistiky treba vždy rátať aj s možnosťou zmeny počasia a využitia zostupovej cesty. Najlepšie je, keď túto možnosť naplánujeme rovno do trasy a vytýčime si niekoľko rázcestí, z ktorých vieme zostúpiť z hrebeňa dole do dediny, alebo aspoň na miesto, kde bezpečne prenocujeme. V slovenskej prírode nám na to poslúžia turistické útulne. Tie nájdeme vo všetkých väčších národných parkov. Inde využijeme pastierske koliby, tie zvyknú byť niekedy otvorené a dostupné pre ľudí, ktorí potrebujú prenocovať.
Ak chcem vonku prespávať, ako si vybrať spacák?
Vhodnosť spacáku do zimného počasia zistím veľmi ľahko. Pozriem sa na strednú tepelnú hodnotu, takzvanú normal/optimum, a ak nie je označená v mínusových teplotách, znamená to, že spacák nie je vhodný. Vhodnosť spacáku neurčuje najnižší ukazovateľ, takzvaný extrém. Ten označuje teplotu, pri ktorej sa dospelý zdravý deväťdesiatkilový muž vyspí a nemal by pri tejto teplote zamrznúť. Do spacáku by sme aj v zime mali ísť nanajvýš v strednej vrstve, teda v spodkoch a tričku s dlhým rukávom. Do spacáku sa v žiadnom prípade nejde v oteplovačkách a bunde.
Ak sa stane, že musíme v zimnej prírode vydržať nejaký čas bez pomoci, ako sa môžeme zohriať?
Nikdy by sme nemali chodiť na turistiku sami, ale aspoň traja, pretože dvaja vedia jedného zraneného úspešne transportovať. V zime nie je veľa možností, ako sa zohriať. Buď pohybom, teda ísť ďalej, alebo založiť si oheň. To by som bez dostatočných skúseností nerobil. Môžem sa zbytočne vyčerpať a výsledok je neistý. Posledná možnosť je využiť svoje teplo alebo svojich spoločníkov. Napríklad podchladené končatiny si vie človek ľahko zohriať strčením pod paže druhého človeka.
V zime prichýlia turistov útulne.
Foto: archív Juraja LizákaČo robiť, ak nám dôjdu zásoby jedla a pitia?
Ak máme varič, roztopíme si sneh a problém s vodou máme viac menej vyriešený. Roztopený sneh nie je dlhodobo dobrý na pitie, lebo v podstate by sme pili destilovanú vodu. Krátkodobo nám to neuškodí, ale dlhodobo by sme sa demineralizovali. Samotný sneh by som nejedol, lebo odčerpáva teplo. Nemalo by sa nám stať, že sa minie jedlo, vždy ho treba mať radšej viac ako menej. Odporučil by som nosiť so sebou aspoň glukózové cukríky. Aj s nimi človek príde niekam.
Podľa vás aké chyby najčastejšie robia ľudia, keď sa vyberajú v zime na túru?
Ľudom sa v dnešnej dobe cnie za bielymi zimami so snehom. Na to, aby si užili zimné športy alebo len obyčajné vŕzganie snehu pod nohami, musia ísť do čoraz vyšších a vyšších nadmorských výšok. Tým pádom sa z turistických chodníkov v našich veľhorách stáva víkendové korzo. Ľudia tam idú v absolútne nevhodnom oblečení, obuvi a nepripravení na krízové situácie. Nemajú pri sebe hoci aj baterku, aby v prípade zotmenia vedeli bezpečne dostať domov. Nemajú so sebou fľašku s vodou alebo zásobu jedla. Vezmime si, čo by sa stalo keby kvôli zmene počasia vypli lanovky na niektorých turisticky exponovaných miestach a tí ľudia by museli ísť dole do doliny peši niekoľko hodín. Vtedy vám je kreditná karta a telefón na nič.
Druhý častý faktor je neuvedomenie si špecifík zimnej turistiky. Skoré stmievanie, kráčanie vo vysokom snehu alebo pohyb na mraze. Ak som nejakú trasu bez problémov prešiel v lete, tak to neznamená, že sa na nej nezmenili podmienky v zime. Vo veľhorách sa môže zmeniť celá trasa turistického chodníka, ale aj v menších kopcoch, ako sú Malé Karpaty, sa menej skúsený turista vie potrápiť. Trasu, ktorú v lete prešiel za dve tri hodiny, zrazu ide štyri päť hodín.
Máte za sebou zimný prechod Malej Fatry. Urobili ste nejakú chybu, ktorá môže byť výstrahou pre našich čitateľov?
V Malej Fatre sa nám stalo, že sme sa zarozprávali a na križovatke sme odbočili po vychodenej ceste do hustejšieho porastu. Až časom sme si všimli, že ideme miesto po turistickom chodníku po cestičke lesnej zveri. Takéto cestičky nás môžu zaviesť do horšie priechodného terénu. Pri turistike v zime musíme mať na pamäti aj to, že niektoré prechodené cestičky nemusia byť po ľuďoch, ktorí kráčali pred nami.
