S pomocníkom trvá robota zvyčajne dvakrát dlhšie, často je však aj oveľa zábavnejšia.
Foto: Patricia PoprockáNeplánujte si veľa aktivít
Časy, keď ste za deň stihli upratať, nakúpiť, navariť, upiecť koláč, ísť do kina a ešte aj niečo k tomu, sú s malým dieťaťom nenávratne preč. S detským tempom stihnete tak tretinu z niekdajších aktivít. Je to realita, či sa vám to už páči alebo nie. Skrátka sa s tým zmierte. Na deň si naplánujte zo dve, nanajvýš tri činnosti. Ušetríte si nervozitu z toho, že nič nestíhate a že sa vám zasa raz nevydaril deň. A možno sa v niektorý večer budete môcť potešiť, že ste neplánovane stihli urobiť niečo navyše.
Na schôdzky sa vyberte s predstihom
Ak nechcete ťahať dieťa za ruku alebo ho vláčiť na rukách a ísť poklusom na dohodnutú schôdzku, k zubárovi či ku kaderníčke, vyberte sa tam s dvojnásobným časovým predstihom. Deti vaše termíny nezaujímajú, na rozdiel od atrakcií, ktoré sa im cestou tam pritrafia. Ak to budete akceptovať a necháte deti objavovať všetky zaujímavosti okolo, vybavovačky im premeníte na zaujímavý výlet, na ktorom si aj vy príjemne prevetráte hlavu.
Rátajte s tým, že vám práca bude trvať dvakrát dlhšie
Ak ste kedysi utretie prachu a povysávanie bytu zvládli za hodinku, s detskou pomocou to budú dve. Dieťa možno vyleje vodu z vedierka, ktorou umývate podlahy, prípadne pri utieraní prachu aj niečo rozbije, predsa len jeho dobrý pocit z toho, že vám pomohlo, že niečo nové zažilo, a že uprataný byt je aj jeho zásluha, je na nezaplatenie. No a vy si môžete nájsť nové motto – o čo dlhšie práca trvá, o to zaujímavejšia môže byť.
Majte pochopenie, keď začatú robotu nedokončí
Pečiete koláčiky a sprvu to vyzerá ako idylka z časopisu – dieťa sedí na kuchynskej linke a pomáha s vykrajovaním. Lenže práve v najlepšom, keď musíte sledovať čas, aby sa koláčiky v rúre nepripiekli, zároveň chystať ďalšie na iný pekáč a ešte vykrajovať z nedorobeného cesta tie posledné, si dieťa zmyslí, že už má dosť a začne rozsypávať múku po kuchyni. Alebo si so špinavými rukami zmyslí, že sa ide hrať do izby. Áno, takto to býva. Dieťa nevydrží koncentrovať pozornosť na určitú činnosť tak dlho, ako dospelý. Keď ho to prestane baviť, odíde. Dieťa chce skúsiť, čo robia dospelí, po chvíli ho to ale prestane baviť. Čím je menšie, tým skôr odbieha. No zároveň sa tým takto prirodzene priúča práci a výpomoci. Nútiť ho zotrvať nemá zmysel. A rozčuľovať sa nad tým už vôbec nie.
Jedno jedlo, jedno tričko – zmierte sa s tým
Deti nevedia jesť bez toho, aby sa zašpinili. A ak náhodou tomu vášmu prekáža podbradník, platí rovnica jedno jedlo – jedno tričko. Kontrolovať dieťa, čo robí s rukami, prípadne mu ich neustále posúvať žiadaným smerom znamená jeho zbytočné stresovanie. Neustále ho utierať, je únavné preňho aj pre vás. A kŕmiť? Občas to je zábava, nie však nadlho. Kto by si nechcel prstami ohmatať to, čo si dáva do úst, ak nepozná, čo to je? A ako inak sa má naučiť jesť, ak nie cez úspešné aj menej úspešné pokusy?
