Dojčenie tak, ako ho vníma drvivá väčšina spoločnosti.
Foto: shutterstock.comKde je hranica medzi právom LGBTI+ na dojčenie a povinnosťou ostatných vychádzať im v ústrety? Práve okolo tejto otázky sa rozprúdila búrlivá verejná diskusia, keď Medzinárodná rada globálnej skupiny na podporu dojčenia La Leche League nedávno nariadila všetkým britským pobočkám, aby umožnili účasť na podporných skupinách dojčenia aj mužom, ktorí sa identifikujú ako ženy.
Na protest proti tomuto nariadeniu odstúpili z funkcií dve vysoké predstaviteľky organizácie, vrátane jednej zo zakladateliek Marian Tompson (94). Tá oznámila, že rezignuje na funkciu v predstavenstve, pretože sa organizácia týmto nariadením stala „výsmechom pôvodného zámeru“.
V liste uviedla, že skupina bola pôvodne založená s cieľom „podporiť biologické ženy, ktoré chcú dať svojim deťom najlepší štart do života tým, že ich dojčia“. A tento cieľ sa teraz posunul, keď sa do nej majú začleniť aj muži, „ktorí z akéhokoľvek dôvodu chcú mať skúsenosť s dojčením“.
Kŕmenie „z prsníka“ či kŕmenie „z hrude“?
Obhajcovia práv LGBTI+ argumentujú, že muži, ktorí sa identifikujú ako ženy, sú schopní dojčiť deti užívaním hormónov a vyvolaním laktácie prostredníctvom stimulácie bradaviek. Podobný postup sa používa napríklad u žien, ktoré nerodili, ale si dieťa adoptovali a chcú ho dojčiť.Marian Tompson však má výhrady, ako vo svojej rezignácii poznamenala, neuskutočnil sa žiadny starostlivý dlhodobý výskum mužskej laktácie a toho, ako to môže ovplyvniť dieťa. „Tento posun od dodržiavania prírodných noriem, ktoré sú jadrom materstva prostredníctvom dojčenia, k oddávaniu sa fantázií dospelých, ničí našu organizáciu,“ konštatovala.
Odchod z La Leche League oznámila aj škótska laktačná poradkyňa a členka rady riaditeľov britskej pobočky ligy Miriam Main. Uviedla, že šlo o dlhodobejší proces, ktorý začal zmenami v oficiálnej skupinovej literatúre, keď napríklad výraz „matka“ bol nahradený výrazom „rodič“ a dojčenie „breastfeeding“ – kŕmenie z prsníka bolo nahradené výrazom „cheastfeeding“, teda kŕmenie z hrude.
La Leche League: Na to, aby ste dojčili, nepotrebujete porodiť
Organizácia na podporu dojčenia bola založená v Illinois v roku 1956 siedmimi ženami vrátane Marian Tompson s cieľom podporovať ženy pri dojčení. Najskôr pôsobila len v USA, kde bola drvivá väčšina detí kŕmená z fľaše a samotní zdravotníci nabádali matky, aby uprednostňovali umelé mlieko. Dnes má združenie zastúpenie vo viac ako 80 krajinách sveta, na Slovensku nie.La Leche League vo svojom vyhlásení na podporu nebinárnych rodičov uvádza, že podporuje všetkých, ktorí chcú dojčiť alebo kŕmiť z prsníka či z hrude, v napĺňaní ich priania. „Trans muži, trans ženy a nebinárne osoby sa môžu rozhodnúť dojčiť alebo kŕmiť svoje deti prsníkom. Na to, aby ste mohli dojčiť alebo kŕmiť na hrudi (prsníkom), nemusíte porodiť, ako to môžeme vidieť aj na základe skúseností tých, ktorí dojčia adoptované deti,“ uvádza.
Dojčenie má zásadný vplyv na celý život
V podobnom duchu sa vyjadrila aj podpredsedníčka slovenskej organizácie, ktorá pomáha ženám s dojčením, MAMILA, Andrea Poloková. „Venujeme sa všetkým rodičom, ktorí nás oslovia, bez ohľadu na ich pohlavie. Nie je bežné ani typické, že by muži chceli dojčiť. Hoci muži majú aj prsnú žľazu, aj hypofýzu, a tým pádom teda orgány potrebné na dojčenie, tvorba materského mlieka je v ich prípade blokovaná hormónmi ako napríklad testosterón. V inej situácii sa môžu nachádzať transrodoví ľudia. Existujú prípady transrodových ľudí, ktorí svoje deti dojčili, a súčasťou ich príbehu často býva špeciálny prístup k vyvolaniu tvorby materského mlieka, prípadne napríklad dokrmovanie pomocou laktačnej pomôcky,“ uviedla.Ako dodala, MAMILA vznikla ako organizácia na podporu dojčenia a pomoc s dojčením. „Hlavnou cieľovou skupinou, na ktorú sa v rámci laktačného poradenstva sústreďujeme sú ženy a ich deti. Venujeme sa však aj adoptovaným deťom a ich rodičom či predčasne narodeným deťom a ich rodičom,“ uviedla s tým, že dojčenie má zásadný vplyv na to, ako deti začnú svoj život, na ich psychické aj duševné zdravie, ako aj na ich neskoršie sociálne zručnosti a vzťahy. A práve preto chcú, aby bolo dostupné všetkým.
ANKETA:
