Nie každé dieťa je v škôlke šťastné a z hľadiska jeho vývoja je to úplne prirodzený pocit.
Foto: shutterstock.com„V našej spoločnosti, veľmi krátkom úseku ľudskej histórie, patrí dieťa po narodení do celodennej starostlivosti matky a od 2-3 rokov do škôlky. Z hľadiska evolučného, sociálneho, emočného, psychologického a neurologického vývoja však ani zďaleka nie,“ upozorňuje detská psychologička Jana Kubíčková, autorka projektu Tisíc tvárí radosti na sociálnej sieti.
Nemyslí si, že by škôlka nemohla byť vhodným miestom pre rozvoj dieťaťa, avšak za určitých podmienok.
Mozog dieťaťa je totiž počas prvých šiestich mesiacov života nastavený na nadväzovanie nových vzťahov a budovanie dôvery k ľuďom, ktorí sa o dieťa starajú a sú mu najbližší.
Po prvom polroku sa dieťa začína orientovať už nie na nadväzovanie nových vzťahov, ale na prehlbovanie tých existujúcich. A toto bude pre dieťa dôležité až do veku piatich-šiestich rokov. „Bude preň dôležitejšie vkladať energiu do vzťahov, ktoré mu prinášajú pocit bezpečia, než vyhľadávať vzťahy nové,“ vysvetľuje Jana Kubíčková.
Ako ale pripomína, neznamená to, že dieťa nie je schopné nové vzťahy nadväzovať. Znamená to len, že začína rozvíjať sebavnímanie a to je viazané na ľudí, ku ktorým už vybudovanú dôveru má.
Ak teda dieťa strávi prvé dva tri roky života s osobou, s ktorou má vytvorenú bezpečnú vzťahovú väzbu a my zrazu od neho chceme, aby začalo chcieť tráviť väčšinu času v kolektíve cudzích detí a starostlivosti cudzích osôb, nie je to preň prirodzené. „Nútiť dieťa predčasne do dôvery k cudzím ľuďom a očakávať, že sa bude cítiť v bezpečí v čase, keď je pre jeho vývoj zásadné každodenne prežívať pocit prijatia najbližšími ľuďmi, ho neurobí do budúcnosti viac spoločenským, naopak,“ vysvetľuje odborníčka.
Ak teda troj či štvororočné dieťa nechce do škôlky, nie je to nezdravá úzkostná reakcia, ale prirodzená reakcia na oddelenie od osoby, od ktorej závisí vývoj vlastnej sebahodnoty. „V našej spoločnosti sa však toto obdobie vysvetľuje ako separačná úzkosť, ktorú dieťa potrebuje prekonať a na škôlku si zvyknúť,“ konštatuje Jana Kubíčková. Rodičia často využívajú nevhodné praktiky ako nútenie, zastrašovanie, výsmech či manipuláciu.
Ako však Jana Kubíčková pripomína, dieťa do piatich rokov si vôbec nemusí na škôlku zvyknúť. Nemusí zvládať jej poriadok, pravidlá, nemusí si v nej ani nájsť kamarátov. Toto správanie totiž nenaznačuje, že dieťa nebude vedieť fungovať v neskorších kolektívoch. „Znamená to len, že zo vzťahu s rodičom dieťa ešte nenačerpalo všetko, čo potrebuje, aby bolo pripravené na fungovanie v budúcich vzťahoch,“ uzatvára detská psychologička.
Nie všetky deti to však majú rovnako. Do škôlky môžu rodičia bez obáv svoje dieťa dávať:
Ak sa tam teší a je tam spokojné.
Ak popri čase strávenom v škôlke kvalitne trávi dostatok času so svojimi najbližšími.
Ak je medzi rodičom a učiteľom dôvera, ktorú cíti aj dieťa.
(Zdroj: Tisíc tvárí radosti)
Ak sa tam teší a je tam spokojné.
Ak popri čase strávenom v škôlke kvalitne trávi dostatok času so svojimi najbližšími.
Ak je medzi rodičom a učiteľom dôvera, ktorú cíti aj dieťa.
(Zdroj: Tisíc tvárí radosti)
ANKETA:
