Misha: S dcérami hovorím len po anglicky

Patricia Poprocká, 24. januára 2020 o 04:56

Angličtinu miluje od detstva, pred hviezdnou speváckou kariérou precestovala ako tlmočníčka 18 krajín Európy, a teraz ako mama odovzdáva znalosti svojim sedemročným dvojičkám Mii a Nale. Misha so svojimi dcérami hovorí len po anglicky.

Komunikáciu so svojimi deťmi v angličtine vníma Misha ako dar, ktorý im uľahčí neskoršie rozhodovanie v živote a otvorí mnoho dverí.

Foto: Mia Vargová, Mishina dcéra

Ako vraví, nejde jej o to, aby z dievčat vychovala vychytených odborníkov, čo raz vyštudujú prestížne univerzity, angličtina však otvára dvere kamkoľvek. „Chcem, aby boli spokojné a šťastné, aj keby sa rozhodli, že budú napríklad predávať kvetiny. Hlavne nech ich to napĺňa,“ vraví niekoľkonásobná zlatá slávica, ktorá dala zbohom šoubiznisu, aby sa venovala deťom a fotografovaniu.

Prečo ste sa rozhodli hovoriť s dcérami len po anglicky?
Aby som im dala do daru niečo, čo som ja musela pracne (aj keď s láskou) vydrieť. Navyše dvojjazyčnosť cibrí mozog k ľahšiemu fungovaniu aj v iných predmetoch a oblastiach. Už asi ako dvadsaťročná som si zaumienila, že raz svoje deti naučím anglicky. Mne to veľmi uľahčilo život a otvorilo mi to všade dvere. Navyše mi to i krásne zarábalo, kým som sa tým živila. V tehotenstve som čítala knihu Jeden človek, dva jazyky od Jozefa Štefánika a môj zámer som potom s ním písomne skonzultovala.
Misha
Na verejnosti spieva len príležitostne, venuje sa predovšetkým svojim dvom deťom a fotografovaniu. Okolo rodiny sa často točí aj jej práca, zameraná najmä na fotenie detí a rodičov. Fotí vonku aj v interiéri, okrem rodiniek aj čokoľvek iné, napríklad krajinky, mestá, makro. Vždy bez kulís a svietiacej techniky, len s prirodzeným svetlom. Viac o jej práci si môžete pozrieť na Facebooku (Misha Photography), o súkromí na Instagrame (michaelamishapalova).

Počula som rôzne predsudky aj upozornenia, že deti začnú neskôr rozprávať, ale nevenovala som tomu prehnanú pozornosť. Áno, začali rozprávať až tesne pred dovŕšením troch rokov, ale u dvojičiek to je pomerne bežné. Jednoducho si rozumejú. A potom trvalo ďalšie skoro dva roky, kým povedali ucelené vety aj anglicky. Slovíčkami reagovali anglicky aj oveľa skôr, ale celé vety tvorili až ako takmer päťročné. Nikdy som ich nenútila odpovedať mi po anglicky. Nechávala som to úplne na ich ochotu loviť to v hlavičkách. Nechcela som im k tomu vytvoriť odpor. Tak som trpezlivo počkala, kým to samé rozbehnú.

Na to, aby ste namiesto materinského jazyka komunikovali s deťmi v angličtine, ste sa v nej museli cítiť úplne „doma“. Aké je vaše vzdelanie v tejto oblasti?
Začala som s angličtinou ako desaťročná na základnej škole. Je intenzívne súčasťou môjho života už 34 rokov. V osemnástich som si z nej urobila štátnicu s oprávnením vyučovať na základných a stredných školách. Potom som vyštudovala anglický jazyk a literatúru na Vysokej škole pedagogickej v Bratislave. Ach, to znie oficiálne, no je to to menej podstatné (úsmev). To podstatné je, že som ju od začiatku milovala, cielene vyhľadávala všetko, čo ma v nej mohlo posunúť. Najväčšími mojimi zdrojmi boli hudba a filmy. Od 18 rokov som začala tlmočiť a učiť v jazykových kurzoch. Dodnes sa angličtine intenzívne venujem. Som typ človeka, ktorého baví sa stále vzdelávať, či už je to fotografia, zdravie, výchova detí a podobne. V angličtine je oveľa väčší výber materiálov.

Povedali ste svojim deťom občas niečo aj slovensky, alebo stále je to len angličtina?
Nespomínam si, že by som na ne niekedy cielene prehovorila slovensky. Sem-tam použijem slovenský výraz na niečo, s čím sa prvýkrát stretli napríklad v škole a nevedeli by to hneď z anglickej vety pochopiť. Napríklad „premet“ na telesnej. Ale potom v ďalšej komunikácii ho už poviem anglicky. Tak získajú aj veľa slov, ktoré by im len hodiny angličtiny nikdy nedali.

Nemyslíte si, že keby sa začali učiť angličtinu v neskoršom veku, dokázali by to rovnako dobre? Ako sa vraví, život, resp. pobyt v cudzine je tá najlepšia škola, aj jazyková...
Samozrejme, že by to asi zvládli. Ja som ich však chcela ušetriť tejto námahy, aby si ju ušetrili na niečo iné, alebo aby zvládali aj ďalšie jazyky ľahšie. Navyše, mohli by natrafiť aj na „zlého“ učiteľa a mňa by ako učiteľa nemuseli úplne akceptovať. Pobyty v cudzine sú v útlom veku náročné a v neskoršom už aj riskantné, keď ide tínedžer bez rodiča. Keď mám možnosť im to takto „darovať“, prečo nie? Ja si prepínanie do angličtiny vôbec neuvedomujem, pre mňa to nie nejaká námaha. Asi ako keď niektorí hovoria v rodinách aj slovensky aj maďarsky. A pritom obaja rodičia ovládajú oba jazyky.
Raz mi padla sánka, keď som si pre seba po anglicky rýchlo zamrmlala, že sme tú fľašu s čajom zabudli padnutú v kúpeľni pod prebaľovacím pultom… a moje vtedy ročné dieťa sa vybralo do kúpeľne, zohlo sa pod ten pult a prinieslo mi tú fľašu. Uvedomila som si, že mi do detailu rozumie.

Ale ešte je tu jeden dôležitý rozdiel. Napočúvať, alebo „pochytiť“ jazyk je úplne niečo iné ako sa ho naučiť v škole, teda na základe gramatických pravidiel. Vnímam to, keď počujem moje dieťa použiť správne nejakú gramatickú štruktúru, akú ani moji spolužiaci na vysokej škole nevedeli správne použiť. Ovládali pravidlá teoreticky, ale nikdy to spontánne v reči nepoužili. Ak deti od narodenia napočúvajú správne hovorený jazyk, majú šancu sa ho naučiť na úrovni rodného jazyka. A to je obrovský rozdiel. Dúfam, že moje deti budú o niekoľko rokov ovládať angličtinu oveľa lepšie ako ja. Ja som za svoj život prečítala odhadom asi 400 kníh a stále sú sem-tam slová, ktoré si musím pozrieť. Ak budú mať moje deti vzťah k čítaniu, budú na tom raz oveľa lepšie, ako ja. To však zatiaľ u prváčok neviem posúdiť.

Čo vravíte na názor, podľa ktorého by mal každý rodič hovoriť so svojimi deťmi v rodnom jazyku, pretože je to najprirodzenejšia forma komunikácie, rodič najlepšie ovláda všetky jeho odtienky, vyjadrujúce city, nehu, prípadne stavy, na ktoré sa niekedy ťažko hľadajú slová aj v rodnej reči...
Ak chce dať rodič dieťaťu dar ďalšej reči, musí ju on sám mať na úrovni veľmi blízkej rodnému jazyku. Určite by som to neradila rodičom, ktorí nevedia daný cudzí jazyk poriadne. Ale ak sa v ňom cítia úplne istí, rozprávajú plynule a gramaticky správne, tiež ak ovládajú aj všetky možné odtiene významov, frazeologické, literárne aj emocionálne výrazy, nevidím dôvod, prečo by dieťa malo byť ochudobnené o naozajstné „komfortné“ jazykové výrazy od rodiča. Ja sa v tom cítim komfortne a mojim deťom denne jazykovo vyjadrujem toľko citu a nehy, že mi to je niekedy až divné. Čo ma skôr mrzí je to, že angličtina vlastne nemá tie naše milé slovenské zdrobneniny.

Ak by ste to mali zhodnotiť, ako vaše dcéry ovládajú angličtinu a ako slovenčinu?
Slovenčinu ovládajú naplno ako materinský jazyk, keďže ju majú v prevahe oproti angličtine. Ja som jediný zdroj ich angličtiny, spolu s kreslenými filmami a knižkami. Väčšinu času trávia v škole a s kamarátmi a vtedy aj potom mi odpovedajú väčšinou slovensky. Ak však víkendujeme v trojici, už zrána sa začnú aj medzi sebou rozprávať anglicky a so mnou tiež. Vedia vyjadriť všetko, čo potrebujú, a keď niečo nevedia, povedia to slovo alebo aj polku vety po slovensky. Nikdy ich nenútim, aby hovorili anglicky. Len ich napomeniem, aby sa snažili povedať vetu celú v danom jazyku. Poviem im, že sa nehovorí: Where are my topánky? ale Where are my shoes? Veď predsa vieš slovo „shoes“. Ona je ho len v danej chvíli „lenivá“ vyloviť z pamäti.

Mia a Nala:



Ako a od koho sa učili po slovensky, keď ste s nimi vy hovorili po anglicky?
Od všetkých ostatných: od otca, od mojej mamy, ktorá s nami od ich narodenia strávila prvé asi štyri roky každý víkend tri dni. A ona sa im venuje najviac ako sa len dá. Keď nastúpili ako trojročné do škôlky, mali len slovenčinu a so mnou boli až po škôlke. Pochopiteľne, ešte potrvá, kým budú v angličtine plynulejšie. Ale viditeľne to postupuje a ja vôbec nič nesilím, vôbec nič ich „neučím“, len na ne anglicky rozprávam. A slovensky rozprávam na všetkých okolo.

Dochádza aj k nejakým úsmevným situáciám, ak dievčatá niečo milo skomolili alebo vyskladali viacjazyčné vety?
Často si vyrobia v slovenčine vlastný výraz na základe anglického výrazu. Napríklad náš škrečok je taký „kjútko“ - z anglického výrazu „cute“, čo znamená „milý“ alebo „zlatučký“. Vždy sa rozosmejem, keď si spomeniem, ako som im osemmesačným zo žartu hovorila „It doesn’t matter“ (To nevadí) a oni krčili nedbanlivo plecami a smiali sa na mňa.

Raz mi padla sánka, keď som si pre seba po anglicky rýchlo zamrmlala, že sme tú fľašu s čajom zabudli padnutú v kúpeľni pod prebaľovacím pultom… a moje vtedy ročné dieťa sa vybralo do kúpeľne, zohlo sa pod ten pult a prinieslo mi tú fľašu. Uvedomila som si, že mi do detailu rozumie.

Ale najviac sa bavíme, keď sa napríklad ich otec alebo babka snažia zamachrovať a povedať dve slová anglicky. Vtedy dostanú „kvapky“, že „ty tak radšej nehovor. Lebo sa to vyslovuje inak.“

Akú metódu komunikácie ste s nimi volili – od samotných začiatkov? Riešili ste s nimi aj gramatiku, alebo len ako sa čo povie, ako to bolo neskôr?
Volila som takú metódu, ako ste vy volili pri komunikácii s vašimi deťmi po slovensky, teda žiadnu špecifickú. Žiadna mama v rodnom jazyku nevysvetľuje svojim malým deťom gramatické pravidlá. Oni to jednoducho nasajú. A vedia to správne používať. Gramaticky to odôvodniť sa naučia neskôr v škole na hodinách angličtiny (prípadne ich to budem učiť ja, keď príde čas). Ani ich neučím, čo sa ako povie, dozvedajú sa to z reči a z predmetov okolo. Tak ako pri „učení“ batoľaťa materinský jazyk. Ale majú už sedem rokov a tak sa už púšťame aj do rôznych komplikovanejších debát. Minule som im cestou autom vysvetľovala, čo sú to slnečné kolektory na poliach a ako vyrábajú elektrinu. A takto si vysvetľujeme všeličo podobné. Odkedy som im ukázala, ako plasty plávajú v oceánoch, často sa ma pýtajú na ekologické veci. Niekedy sa strašne nasmejem, keď mi to začnú po svojom reprodukovať. Vtedy sú „múdre ako rádio“ a dotvárajú si to na vlastné teórie.

Skúšate priberať aj iné jazyky?
Ďalší jazyk priberú až v škole s ostatnými a aký, to sa spoločne rozhodneme podľa okolností. Ešte máme čas.

Čo by ste odporúčali rodičom, ako viesť deti k tomu, aby ovládali cudzie jazyky?
Do šiestich rokov má mozog dieťaťa obidve hemisféry „emocionálne“, neučí sa na základe pravidiel, ale nasáva. Dať ho vtedy na nejaké „hodiny angličtiny“ je podľa mňa len záťažou, kedy sa dieťa má proste len hrať. Ale ak je možnosť ho pravidelne brávať do cudzojazyčného prostredia, kde sa v danom jazyku len hrá a trávi čas, to už význam má. Dieťa sa možno nenaučí hneď rozprávať, ale pochytí základ a bude mať potom na čom stavať. Tiež je dobré deťom púšťať rozprávky v danom cudzom jazyku, ak už dieťa televízor pozerá. Deti radi pozerajú to isté dookola. A to treba využiť. Aj keď ja nie som zástanca každodenného sledovania televízora u malých detí. Držím palce každému, kto sa pre intenčný bilingvalizmus rozhodne, aby sa mu podarilo vzbudiť u svojho dieťaťa k cudziemu jazyku vzťah, aby ho neskôr samo rado študovalo. Uľahčí mu to život a to je veľká devíza.

Je pravda, že vy ste do svojich 27 rokov v anglicky hovoriacej krajine neboli? Nie je to hendikep, dá sa jazyk naučiť a najmä správne vyslovovať aj tak?
Áno, prvý krát som strávila v anglicky hovoriacej krajine pár dní až keď som mala 27 rokov. Ale ja som bola do angličtiny zanietená a môj hudobný sluch mi veľmi pomohol odstrániť slovenský prízvuk. Záujem robí najviac. Preto radím rodičom, aby v deťoch najprv vzbudili záujem. Nech aplikujú angličtinu na to, čo ich dieťa baví. A ostatné už pôjde samo. Držím palce.



Komentáre k článku:
  • používateľ nemá avatarMihajlo 24. januára 2020 o 09:23

    Tomu nerozumiem keď vlastná matka nenaučí vlastné deti materinský jazyk. Ako tie deti získajú lásku k vlasti a hrdosť na svoju krajinu ???. Keby každý tak robil tak slovenský národ rýchlo zanikne. Odsudzujem to.
    @zareaguj
  • používateľ nemá avatarZbyseksustek 24. januára 2020 o 09:46

    Toto je neuveriteľný snobizmus, ľudská hlúposť a jazyková nevzdelanosť. Pani si neuvedomuje, že "angličtina" je defektný jazyk, ktorý je síce pod tlakom peňazí a hlavňami zbraní rozšírený, ale asi najmenej spôsobilý pre medzinárodnú komunikáciu. (Pozri Křivka a Ružička, 1999 Odborný slovník anglicko-český a česko-anglický, Ekologie a ochrana životního prostředí. Má vysokú homonymiu slov a nízku redundanciu, čo znižuje jeho zrozumiteľnosť. Nemá morfologické kritériá na rozlíšenie druhov slov a de facto na vyjadrovanie používa iba kmene slov. Pravopis je desivý a degraduje písmo takmer na úroveň hieroglyfov. Keby pani poznala viacero jazykov (slovenčinu nerátam, nad tou asi nerozmýšľa, lebo ju používa automaticky), musela by pochopiť, že iné jazyky sú oveľa dokonalejšie a komunikačne vhodnejšie. Hoci "angličtinu" musím poznať a, žiaľ, v nej musím publikovať, než mi pani vysvetlí jedno - ako je možné, že aj s veľkou slovnou zásobou anglickému hovorenému slovu rozumiem (a nielen ja) s ťažkosťami a na druhej strane so znalosťou španielčiny a rumunčiny nemám problém rozumieť taliansky, hoci som sa to nikdy neučil a nikdy tam nebol. Nech sa pani zoznámi napr. s maďarčinou - uvidela by čo je mimoriadne bohatý, presný a výrazu schopný jazyk. Nech sa zoznámi s nemčinou, uvidí ako "angličtina" zdegradovala zo svojho pôvodného germánskeho základu.
    @zareaguj
  • používateľ nemá avatarZbyseksustek 24. januára 2020 o 09:51

    A ešte konkrétny a veľmi jednoduchý príklad. V Bratislave hlásia stanice MDH v "angličtine". Dôsledný preklad "Miletičova open air market" je "Miletičova otvor vzduch trh".
    @zareaguj
  • používateľ nemá avatarTulenik 25. januára 2020 o 04:22

    @Mihajlo (24.1.2020 09:23)

    Uvedom si, že baba má za sebou trochu viac ako ty, takže jej jedinou "zásluhou" nie je, že vypadla z mamkinej šuše vnútri SVK hraníc a ešte aj sa u nich hovorilo slopensky. Ďalej, slovo láska mi dáva význam jedine v súvislosti s nejakým živým tvorom, ktorý je schopný základnej spolupráce a emocionálnej podpory (nemusí to byť nutne ani opačné prdhlavie, ani rovnaký druh, ale tam musí byť nejaký level podpory). Uvedom si, že síce "akože" máš do istej miery support aj od štátu, ale závisí to na tom, aká klika je momentálne pri moci - dostane sa k nej napr. šulín a všetci pracujúci sme doomed, dostane sa k nej katoliban a všetci nekatoli sme doomed etc., alebo ako teraz správne podotkla Nicola Sturgeon, ona povedzme verí tomu, že keby v čísle 10 sedel napr. Corbyn, tak by situácia pre Škótsko v rámci GB nebola taká neprijateľná, ale to platí práve len do chvíle, kým v č. 10 sedí labourista, akonáhle sa tam dostane konzervatívec, zas sú v péčku.
    Hrdosť sa zas získava tak, že tá krajina zaznamenáva nejaké civilizačné úspechy. No a teraz mi povedz, koľko má SVK nositeľov Nobelových cien, napr. pravda je taká, že mentálny pohyb slopače je totálne proti zmyslu dejín. Takže ako sorry. Ja som teda ruskej národnosti, ale z Ruska ako krajiny nie som nejako odvarený, hoci na rozdiel od SVK je schopné produkovať napríklad tie nobelovky (ako v čom - treba povedať, že teoretické disciplíny nám idú, podobne ako napr. Indom, podstatne lepšie ako experimentálne) a sme schopní poslať človíčka okolo Mesiaca (naozaj je to v komerčnej ponuke Roskosmosu, hoci pokiaľ viem Proton nemá dodnes homologáciu na lety s ľudskou posádkou - asi je homologácia v cene?). Inak je to podobný shit ako SVK - obyvateľstvo ide mentálne vod desíti k pěti, len vďaka ateistickej väčšine je väčšia šanca, že sa vymaní, keď sa konečne zhodne. A na rozdiel od tunajšej tradície, v Rusku ti bežný človek pomôže, tu ťa odžube (fotrov brat, ktorý sa ocitol v USA, sa vyjadril, že univerzálne platí, že Slovákovi tam skôr pomôže Čech, Poliak, Rus alebo Ukrajinec ako iný Slovák, tak fakt neviem, načo byť "hrdý" na takých súkmeňovcov). A posledný bod, ktorý čiší z tvojho príspevku: vy slopáci sa musíte naučiť byť kritickí a to HLAVNE a NAJPRV voči sebe. Lebo ste presne také zúfalo podúrovňové kreatúry ako všetci ostatní. (BTW dosť vysoká dávka sebakritiky je súčasťou pojmu "široká ruská duša").
    @zareaguj
  • používateľ nemá avatarTulenik 25. januára 2020 o 04:33

    @Zbyseksustek (24.1.2020 09:51)

    Ako sorry, ale toto je znôška neuveriteľných kydov.
    Ja ako prekladateľ z angličtiny vidím jej asi jediný bolestivý problém v tom, že je strašne kontextovo závislá, čiže často sa nedá preložiť veta vytrhnutá z komunikácie, lebo v závislosti na tom, čo padlo predtým, môže byť význam tej istej hlášky silne odlišný.
    Takisto nikto znaký angličtiny a jej gramatiky neurobí sekernícky preklad do apačtiny, ktorý si predviedol. A aby som ťa dorazil, tak v súčasnosti prebieha ďalšia fáza zjednodušovania gramatiky. Takisto ako napr. vo francúzštine, kde je zásadný rozdiel medzi Haute Francais ktorú do teba namlátia v škole a jazykom, ktorým sa hovorí na parížskej ulici (budú sa ti REHOTAŤ, že používaš krkolomné "vysoké" konštrukty, a okamžite pochopia, že si cudzinec).
    A čo sa týka nemčiny, iste. Je to jeden z mála jazykov, kde sa až na konci kilometrovej vety dozvieš, čo sa deje :D
    @zareaguj
  • používateľ nemá avatarRolando 25. januára 2020 o 07:56

    Tu flasu ti dieta donieslo preto, lebo samozrejme rozpoznalo casto pouzivane slovo bottle a vedelo, kam flasa zapadla a odcitalo namrzeny vyraz tvare - tak flasu donieslo.
    @zareaguj
  • používateľ nemá avatarIvankop 25. januára 2020 o 08:12

    @Tulenik (25.1.2020 04:22)

    S tými Slovákmi si to trafil. Na Slovensku som sa presťahoval do iného mesta žijem tam 5 rokov a nespoznal som ani jedného človeka, ktorého by som mohol nazvať priateľom. ľudia tu len vyzvedajú a noria okolo Vašich vecí a hľadajú na Vás nejakú špini, aby Vás mohli označiť za zlodeja. V zahraničí sa Slovákom vyhnem, spoznám ich podľa arogantného, vulgárneho správania a arogantných úsmevov a poznámok. V chudobných regiónoch učia matky angličtinu deti už od narodenia. Počítajú totiž s tým, že ak ich deti vyrastú odídu do zahraničia. Deti vyštudujú na vysokých školách a skončia ako predavačky, servírky či upratovačky v západnej Európe. Potom chodia na Slovensko s detičkami, ktorým dávajú trendy anglosaské mená a machrujú tu angličtinou v tričkách s insigniami štátu, kde makajú. A čo sa týka Rusov? Zakaždým ak prídem do Ruska stretnem aspoň dvoch či troch ľudí s ktorými strávim aspoň pol hodinu rozhovoru a na ďalší rok sa s nimi stretnem aj s rodinou a mám pocit akoby sme sa poznali celý život. Vždy sú ochotní, ubytujú ma či dajú dary pre ženu a deti a dokonca mi odnesú aj kufor na letisko až mi je to trápne. A hlúpáci opilci sú všade aj tam no s takými sa nestretávam.
    @zareaguj
  • používateľ nemá avatarDinkum 25. januára 2020 o 08:21

    @Tulenik (25.1.2020 04:22)

    Zaujima ma preco si este stale na Slovensku biting the hand that feeds you. Why don't you piss off where you came from you motherfucker piece of shit.
    Ako vies, ze baba ma za sebou viac ako Mihajlo? A tie dristy dalej, porovnavat stamilionove narody a ich uspechy a vydobytky s malym Slovenskom! You have completely missed the point here you moron.
    Keby si sa trochu viac informoval, tak vedz, ze maloktory sukmenovec vlastnemu na zapade pomoze. Ci je to Slovak, Madar, Poliak, Rus (ten pravy slopak sa tu ozyva). Asi nepoznas ten dog-eat-dog western world, inac by si vedel, ako tvrdo musis, hlavne na zaciatku, makat na to aby si sa mal ako-tak dobre. Taku istu skusenost starsi usadlici potom 'dopraju' aj novoprichodzim. Tvojho fotra brat je asi trochu nemehlo alebo bol v zahranici len na skok ked sa uchylil k takymto uzaverom a Ty si mu to zozral aj s navijakom.
    @zareaguj
  • používateľ nemá avatarDinkum 25. januára 2020 o 08:23

    @Tulenik (25.1.2020 04:33)

    Tvoja znoska kydov nie je o nic lepsia, Einstein.
    @zareaguj
  • používateľ nemá avatarDinkum 25. januára 2020 o 08:28

    @Ivankop (25.1.2020 08:12)

    A Ty nehadz vsetkych Slovakov do jedneho vreca! Suhlasim s viacerymi faktami tu predostrenymi, ale asi nepoznas tzv 'susedske' vztahy na zapade. Tam sa Ti sused nepozdravi ani po dvadsiatich rokoch.
    @zareaguj
  • používateľ nemá avatarJanamichalkova 25. januára 2020 o 11:31

    Materinska rec je urcite najlepsia od mamy, ale v tomto pripade Mishe kvitujem. Zena ako ona sa mohla rozhodnut zit kdekolvek, len nie na Slovensku. Rozhodla sa vsak pre rodnu zem, kde materinsku rec mozu jej deti nasavat z kazdeho kuta krajiny a predovsetkym od vsetkych jej blizkych ludi. Anglictinu na vysokej urovni aku ona ovlada naozaj najlepsie odovzda tymto sposobom.
    Omnoho viac som smutna zo Slovakov - manzelov, ktori ziju v zahranici, narodia sa im tam deti a uz od mala na nich hovoria cudzou recou, ktoru vlastne ani poriadne neovladaju. Pridu sem na navstevu a ani vlastni stari rodicia, ci pribuzni sa s nimi nedokazu porozpravat. Zaujimave je, ze ak sa Slovenka vyda za cudzinca a zije v zahranici, tak ona ma snahu s detmi hovorit po slovensky a vytvorit vazbu na Slovensko a rodinu. Ale ak ide o slovensky par, tak mam pocit, ze sa chcu silou-mocou od Slovenska odtrhnut. Je to velmi smutne.
    V zasade ma platit to, ze dieta nema ziaden problem sa naucit rec danej krajiny, aj ked s nim rodicia hovoria inak. Skor ci neskor ju nasaje v skolke, skole, v televizii a napriek tomu, ako sa hovori doma, rec krajiny sa stane ich primarnou recou (iba ak by okolie dietata tvorila silna cudzinecka spolocnost). Preto je tak dolezite s dietatom zacat rozpravat od malicka v marginalnej reci, ktorou nehovori vacsina - ale tato rec by samozrejme mala byt podla moznosti na urovni znalosti materinskeho jazyka, ako to v pripade Mishy urcite je .
    @zareaguj
  • používateľ nemá avatarMatkovusa 11. februára 2020 o 16:33

    Zijem v USA, manzelka je americanka, dieta nikdy nezilo na SK a hovori plynule po slovensky aj po anglicky. Neni to tazke, len treba vela discipliny. A ked manzelka nerozumie, aspon to je vyhoda mozeme si hovorit vtipy :)
    @zareaguj
  • používateľ nemá avatarBranislavaja 8. októbra 2020 o 11:31

    Priatelia,
    po prečítaní aj ďaľších článkov je to všetko jasnejšie než by sa mohlo niekomu zdať. Je to rovina "úteku" od mestského života, stresu a konzumu, zdravý životný štýl a stravovanie, výchova detí a v neposlednom rade anglický jazyk ako taký a samotná práca. Mne je to veľmi sympatické. Všetko ostatné ešte len príde. Držím palce a hlavne veľa zdravia.
    @zareaguj
  • používateľ nemá avatarVeronika2468 27. júna 2021 o 03:45

    ,,Určite by som [intenčný bilingvalizmus] neradila rodičom, ktorí nevedia daný cudzí jazyk poriadne.''

    - vo videu, v ktorom, p. Miša, povedala dokopy 13 jednoduchých kratučkých viet anglicky, som narátala 2 lingvistické chyby/nepresnosti, takže neviem, neviem.

    A čo sa týka výslovnosti - ten slovenský prízvuk tam ľahko nájde snáď každý, kto má aspoň základy anglickej fonetiky/fonológie.

    Podľa mojich skúseností veľa slovenských rodičov, ktorí hovoria na svoje deti čisto anglicky, si myslí, ako perfektne AJ ovládajú. Ale bohužiaľ, ak ja, ako Slovenka, rozpoznám jasné chyby a do uší mi bije SK akcent... zdá sa, že niektorí rodičia majú viac sebavedomia, než znalostí či zdravého rozumu. Tie deti budú bilingválne navždy len v predstavách svojich rodičov, žiaden rodený anglicky hovoriaci človek ich, bohužiaľ, pokladať za Američanov nikdy nebude.

    Niektorí môžu oponovať, že lepšie hovoriť anglicky s chybami ako vôbec. Ale jazyk potrebuje mať účel a zmysel. Ako sa 7-ročným vysvetlí, že im to možno raz (pri predávaní kvetín) uľahčí život? Veď vidia, že mama im rozumie, ak použijú pre nich bližší/jednoduchší jazyk - slovenčinu.

    Zdá sa mi, že táto móda rodičov ísť cestou umelého bilingvalizmu je čiste otázka prestíže ich detí, do ktorých vkladajú svoje vlastné nenaplnené sny... (tak ako bola kedysi za niečo extra považovaná stredoveká latinčina v Európe, francúzština v Británii alebo nemčina voľakedy v Prešporku)


    Zdrobneniny - angličtina ich v skutočnosti má, ale rozumiem, čo tým, p. Miša, chcela povedať. My, Slováci, totiž asi najviac používame zdrobneniny práve pri rozprávaní sa s deťmi. Vieme zdrobňovať snáď úplne všetko: od podstatných/prídavných mien cez adverbiá až po slovesá.
    Ak Vám teda, p. Miša, v angličtine chýbajú milé slovenské zdrobnené výrazy, nemáte pocit, že to o niečom svedčí?

    ,,400 kníh a stále sú sem-tam slová, ktoré si musím pozrieť.''

    - buď je pani génius, ktorá má v hlave celý Oxford English Dictionary (sú aj takí, klobúk dole), alebo pani číta odpočinkovú literatúru, alebo môže byť prehnane k sebe a svojim schopnostiam nekritická.

    Učenie sa jazyka je celoživotná záležitosť a angličtina je jeden z najbohatších jazykov, čo sa jazykovej zásoby týka. Ak je p. Miša skutočne ,,typ človeka, ktorého baví sa vzdelávať'', čakala by som, že tých nových slovíčok, na ktoré narazí, bude podstatne viac, nielen ,,sem-tam''. Ja by som možno začala vyhľadaním definície pre slovíčko ,,pretentious''.
    @zareaguj
  • používateľ nemá avatarVeronika2468 27. júna 2021 o 04:29

    @Mihajlo (24.1.2020 09:23)

    súhlasím, že tento tzv. intenčný bilingvalizmus môže byť problém identity rodiča stotožniť sa so svojím pôvodom. Môže ísť o určitú vnútornú hanbu, že pochádzame z východnej Európy a nie zo západu. Že naša životná úroveň a spoločenské postavenie je asi nižšie ako v krajinách západnej Európy. A možno preto rodičia cítia potrebu sa hrať na niečo ,,lepšie'', a teda západnejšie.

    Takisto by to mohol byť i následok vnútornej neistoty a frustrácie, komplex menejcennosti, kto som a kde patrím, chcem byť niečo lepšie, lebo nie som spokojný/á s tým, kto som a v akej životnej fáze sa nachádzam. Proste nedostatok istoty a sebavedomia. Títo ľudia musia nájsť niečo, čím sa môžu pochváliť, napr. svojim bilingválnym dieťaťom. Musia byť lepší než ich sused, musia sa vyčleniť zo svojho okolia ako niečo na vyššej úrovni, vdelanejšie, rozhľadenejšie, svetovejšie. A to všetko len aby kompenzovali svoje pochybnosti.

    Alebo tí ľudia sú proste snobi.
    @zareaguj
  • používateľ nemá avatarVeronika2468 27. júna 2021 o 04:55

    @Janamichalkova (25.1.2020 11:31)

    Asi Vás sklamem, ale angličtina p. Mišy má bohužiaľ ďaleko od úrovne znalosti materinského jazyka.

    Len málo Slovákov (za veľmi špecifických podmienok) majú native-like angličtinu. My ostatní budeme vždy robiť chyby (členy, časy, štylistika,...).

    Jedna vec je robiť preklady. Druhá je interpretovať. A úplne tretia je učiť angličtinu. Lenže tu nehovoríme o učení vlastných detí anglicky. Tu je situácia taká, že rodič ,,predstiera'', že je členom inej komunity ako tej slovenskej, že je proste Američan, vždy vtedy, keď rozpráva s deťmi.

    Podľa mňa, je super, ak rodič predáva znalosti svojim deťom, ak ich učí, čokoľvek, hlavne, ak na to má kvalifikáciu, alebo je v tom fakt dobrý, alebo ho to baví. Prečo nie?

    Ale toto nie je učenie, toto je hranie sa na americkú rodinu, so zlým prízvukom a chybami/zlým použitím slov. Priala by som si, aby sme raz my, Slováci, uverili, že náš jazyk vie byť krásne melodický a nádherne mäkký. Že vie byť ľúbozvučný, ale zároveň i výstižný, a že by bola obrovská škoda ho nepredať ďalej.

    Pretože načo vedieť 5 jazykov, ak nemá človek čo povedať v jednom.
    @zareaguj


Pridajte komentár

táto funkcia je len pre prihlásených

Prihláste sa



Takto to robím ja - ďalšie články

Ďalšie články v rubrike >