Nosiť rúška je prejavom ohľaduplnosti voči okoliu, deti do dvoch rokov ju ale nosiť nemusia, dostali výnimku.
Foto: Ľuboš Pilc, PravdaKatka zažíva v týchto dňoch veľké rozčarovanie z toho, ako sa ľudia jeden k druhému správajú: „Nerozumiem, prečo majú potrebu vypúšťať doslova nenávistné komentáre na adresu tých, ktorí sú ohľaduplní k druhým – a teda aj k nim samotným. To je dnes nesebecké správanie sa hodné akurát tak posmechu a drzej kritiky? Až sem sme dospeli? Išla som na vychádzku, na okraji mesta som rúško mala stále na nose a na ústach, dole som si ho dala až v lese. Z auta sa vyklonil mladík, ktorý na mňa vulgárne zakričal: „Tupá ovca!“ Zhrozila som sa, kam sme sa za dva mesiace epidémie dostali.
Pripadá mi, že toto je pravá tvár Slovenska. Nie tá, ktorú sme videli krátko po vypuknutí epidémie, keď sa zdalo, že všetci sú ohľaduplní a nosenie rúšok si vzali za svoje. Rozumiem, že je to už dlho, čo ich máme prilepené na tvári. Tiež chápem, že niektorým ľudom sa v nich zle dýcha alebo sa im robia ekzémy. Byť v nej po celý deň je naozaj náročné. Ani ja ju nenosím s nadšením. Ale je to naozaj taká katastrofa, že sa to nedá vydržať? Nie je tisíc horších vecí, ktoré by sa nám mohli prihodiť? Napríklad vážne ochorieť na koronavírus? Nie je to síce mor, ale banalita tiež nie. A ľudia na to aj zomierajú.
Je pritom úplne zjavné, že nosenie rúšok je dôležitá prevencia a práve vďaka tomuto opatreniu a obmedzeniu sociálnych kontaktov sme nápor choroby, zdá sa, úspešne zvládli. Tak prečo k nim taký nepochopiteľný odpor? Možno samozrejme diskutovať, aký veľký zmysel majú rúška na ulici. Hoci sa vonku nakazíte ťažšie ako v uzatvorených priestoroch, nejaké riziko tu predsa len je. A ide aj o symboliku: poctivým nosením rúšok dávate najavo, že cítite s ostatnými ľuďmi spolupatričnosť a nemusia sa v dnešnej psychicky náročnej dobe obávať, že by ste si ich snáď mohli nakaziť.
Akoby mnohí nechápali, že keď sa mnohé opatrenia teraz rušia, práve ochrana tváre a s ňou spojená ohľaduplnosť získavajú na dôležitosti. Aby sme epidémiu naozaj udržali na uzde, nie je predsa možné všetko zo dňa na deň uvoľniť a tváriť sa, že sme už nad vírusom vyhrali. Veď my vôbec netušíme, či sa náhodou už čoskoro nevráti...
Ľudia sa však na sociálnych sieťach smejú cyklistom, čo majú rúško nasadené aj na bicykli. Neuvedomujú si, že on bude mať ochranu tváre, aj keď vkročí do obchodu či autobusu. A tým ich môže teoreticky ochrániť pred nákazou. Zatiaľ čo ten, ktorý vyhlasuje, že rúško spáli a všetci mu môžu vyliezť na chrbát, im môže fatálne zasiahnuť do života. Oslavovaný je však práve on, cyklista je úbohý zmätený hlupák...
Kolektívna zodpovednosť, ohľaduplnosť, používanie rozumu a opatrnosť. Mám pocit, že epidémia len odhalila, ako veľmi sú tieto hodnoty dnes na ústupe. Keď som v jednej diskusii napísala, že svoje dieťa vediem k tomu, aby myslelo na druhých a rúško poctivo nosilo, nejaká pani mi odpovedala, že ho teda ľutuje… Bojím sa budúcnosti, ak v nej majú prevažovať takéto postoje. Želám si, aby sme sa spolu s epidémiou koronavírusu zbavili aj epidémie sebeckosti, ale trochu sa bojím, že nie nová choroba, ale práve nepriateľské správanie sa jeden k druhému tu s nami zostane už navždy,“ dodáva žena s obavami. Aký máte názor na to, čo Katka napísala? Vyjadrite svoj názor v komentároch pod článkoch alebo hlasujte v ankete nižšie. Ďakujeme.
ANKETA:
