Kliešte sú aktívne aj v tomto období.
Foto: Úrad verejného zdravotníctva SRSúčasné jesenné počasie je pre kliešťov ako stvorené. „Vlhko a vyššie teploty počas jesene kliešťom vyhovujú, pričom práve za tohto počasia ľudia zvyknú chodiť do prírody, napríklad na huby. Kliešte môžu byť aktívne, pokiaľ teplota neklesne pod päť stupňov Celzia až do prvého snehu,“ priblížila epidemiologička, lekárka Jana Kerlik z Regionálneho úradu verejného zdravotníctva so sídlom v Banskej Bystrici.
Práve jeseň považujú infektológovia po jari za druhý vrchol aktivity kliešťov, hoci jesenná aktivita býva predsa len zvyčajne o niečo nižšia ako počas jarných mesiacov. Závisí to od vhodných klimatických podmienok, ktoré sú však tento rok vynikajúce. Ako úrad upozorňuje na svojich sociálnych sieťach, aj počas jesenných dní je preto namieste obozretnosť. To predovšetkým znamená hneď po príchode domov skontrolovať pokožku, či sa do nej nezahryzol prenášač nebezpečných chorôb, ako sú lymská borelióza či kliešťová encefalitída. Prevenciou je nosenie dlhého oblečenia a prípadne aj použitie repelentu. Vhodné je nezdržiavať sa vo vysokej tráve.
Zvážte očkovanie
S príchodom chladných dní je rovnako dôležité zvážiť, či by sa vám neoplatilo očkovanie proti kliešťovej encefalitíde. „Očkovanie proti kliešťovej encefalitíde je síce možné realizovať celoročne, no ideálne je začať očkovanie už počas zimných mesiacov pred zvýšenou sezónnou aktivitou kliešťov,” hovorí vedúca Odboru surveillance infekčných ochorení Úradu verejného zdravotníctva SR Júlia Adamčíková.Základné očkovanie totiž pozostáva z podania troch očkovacích látok, pričom prvú dávku je najvhodnejšie aplikovať v zimných mesiacoch. Druhá dávka sa podáva jeden až tri mesiace po prvej, tretia päť až dvanásť mesiacov po druhej. Pred ochorením môžu čiastočne chrániť prvé dve dávky, informuje úrad. Kompletné očkovanie chráni minimálne tri roky, po troch rokoch sa odporúča preočkovanie jednou dávkou očkovacej látky. Protilátky sa vytvoria o desať až štrnásť dní po podaní druhej dávky.
K polovici októbra evidujú úrady za tento rok viac než 180 prípadov kliešťovej encefalitídy. Na porovnanie, vlani zaznamenali 207 prípadov, čo bol najvyšší výskyt prípadov kliešťovej encefalitídy na Slovensku za posledných 60 rokov. Veľa chorých pritom diagnóze uniká, prípadne sa na ňu príde s veľkým oneskorením, keď je už choroba rozvinutá.
Infekcia totiž najčastejšie prebieha bezpríznakovo. Nákaza s prítomnosťou príznakov môže mať len jednu fázu, pri ktorej je prítomný ľahký, chrípke podobný priebeh alebo sú zápalom hneď postihnuté mozgové obaly alebo časť mozgu. Dvojfázový priebeh je v prvej fáze charakteristický chrípkovými príznakmi, ktoré trvajú dva až štyri dni. Po nej nasleduje niekoľkodňové obdobie, keď sa stav pacienta ustáli a je zdanlivo v poriadku, avšak nasleduje druhá fáza, v ktorej sú postihnuté mozgové obaly, v ťažšej, teda encefalitickej, forme aj mozog. Následkom môžu byť až poruchy hybnosti, nezriedka vážne prípady končia aj na vozíku.