Katka Králová z Nevýchovy: „Keď mama zlyhá. Chcem tu byť pre svoje dieťa, ale som podráždená a nepríjemná. Čo teraz?“

Katka Králová, Nevýchova.cz, 7. februára 2021 o 04:30

„Bola si prosto Monča, Peťa, Linda, Zuzka... a nevedela si si predstaviť, že raz tu bude niekto maličký, za koho by si dýchala. A teraz je tu, sladký, dokonalý, a tá Monča, Peťa, Linda, Zuzka musia ísť nabok, však? Musíš byť na sto percent mama. Opýtaj sa jej, rovnako ako sa možno pýtaš svojho dieťaťa, čo by potrebovala? Čo by jej urobilo dobre?" píše Katka Králová, autorka prístupu Nevýchova, ktorý odmieta tvrdú, ale aj benevolentnú výchovu a snaží sa pochopiť a naplniť potreby detí, rovnako i potreby rodičov.

Katka Králová je autorkou konceptu Nevýchovy.

Foto: archív Katky Královej

„Ahojte rodičia, potrebujem sa vám zdôveriť, začínam byť zúfalá. Môj milovaný chlapček minulý týždeň oslávil jeden rok. Veľmi som sa tešila na obdobie, keď už bude viac chodiť a začne rozprávať a budeme si stále viac rozumieť… a teraz… nezvládam to.

Veľmi by som chcela, ale proste to nedokážem, celý deň sa maznať, dojčiť a byť trpezlivá, keď nemá svoj deň. Namiesto toho som nervózna a podráždená… asi mi prestali fungovať „mamičkovské hormóny”, už toľko nedojčím, telo sa po pôrode vracia do normálu… a bohužiaľ je zo mňa zase tá trochu cholerická ženská… aj okolie si to už všíma…

... už synčeka nedokážem celú noc hladkať, keď plače a ja vlastne ani neviem kvôli čomu (možno kvôli zúbkom). Zvlášť posledný týždeň sa v noci dosť budí a mrnká. Je mi ho hrozne ľúto a strašne tu pre neho chcem byť. Ale nejde mi to. Som naňho nepríjemná, výbušná a ráno ma to potom vždy hrozne mrzí a je mi z toho do plaču.

Fakt je, že v noci, keď ma opakovane budí tým, že plače a lezie po mne, idem na autopilota a poriadne ani nevnímam, čo hovorím. Ale nie je to iba nocou – aj keď sa vyspím, tak som veľakrát cez deň schopná reagovať neprimerane. Ja viem, že syn sa chce tiež cítiť dobre, chce sa maznať, hrať sa, ísť na prechádzku, a nie plakať a trápiť ma… Ach.

Taká som na seba bola hrdá, že som sa kvôli nášmu bábätku dokázala zmeniť, že nám Nevýchova funguje... ale teraz je to zase naspäť... všetko je mi to ľúto... Som odhodlaná začať na sebe zase pracovať, držte nám prosím palce. Snáď sa zo mňa opäť stane tá super mamička, o ktorej všetci rozprávali, aká je trpezlivá, chápavá a tolerantná...

Príbeh z Nevýchovného Facebooku. Možno rovnaký ako ten tvoj, iná smutná mamička?

Prvá pomoc pre zúfalú mamu

Tiež máš také dni, kedy sa to všetko snažíš trpezlivo zvládať a večer plačeš do vankúša, že ti to nejde? Cítiš sa hrozne, previnilá, neznesiteľná? Chceš tu byť s ním, s tým malým pokladom, byť tu pre neho. Podporovať ho, túliť sa s ním, chlácholiť ho, chápať jeho plač... chceš všetko to najlepšie preňho, a pritom…

Pritom si zabudla na seba?

Vieš čo, povedz mi – čo chceš pre svoje malé zlatíčko, keď nemá svoj deň a je protivné?
Túžiš byť milujúcou, tolerantnou, láskavou náručou?
Túžiš sa naňho nehnevať, keď je unavený a nedokáže si pomôcť?
Túžiš ho vedieť objať a podržať, keď má nejaké trápenie a plače?

A kto to teraz, milá mama, urobí pre teba? Povedal ti už niekto, že ty si zaslúžiš presne toľko pochopenia a láskavosti, koľko sa snažíš dať svojmu dieťaťu? A možno o to viac, že sa toľko snažíš. Pretože vieš, učí sa to od teba. Byť k sebe vľúdny. Aj keď je práve „nepoužiteľný“, nemá svoj deň a vôbec nič mu nejde.

Teraz sa možno ohradíš, že ty si predsa väčšia a nemáš právo byť takto „nemožná“. Máš byť tá silnejšia, trpezlivejšia, tá, čo vydrží. No, máš pravdu, trpezlivosť je dôležitá. Ale dokázala by si z nej dať teraz kúsok aj sama sebe? Pretože, mamička, veď ty…

... veď ty si tiež iba človek.

Normálna žena so svojimi zraneniami, emóciami.

So svojou energiou, ktorá je niekedy na bode mrazu, so svojou vyčerpanosťou, zraniteľnosťou, nedokonalosťou, únavou... A sem tam aj s potrebou zababušiť sa do deky a nevyliezť, zjesť si v posteli porciu zakázaných hranoliek a neupratať po sebe tanier... hm?

Normálna žena, ktorá má rada Hexákov a Jona Bon Joviho (alebo koho ty?), ktorá miluje filmy s Nicholsonom a Sandrou Bullock a knižky od Fulghuma. Na strednej čítala i rebela Bukowského (no, to už je nejaký piatok). Ale aj teraz má občas chuť na niečo „dekadentnejšie“. A rada by zase niekedy zašla niekam na ženský kruh alebo festival, nie? Nie si to ty?

Tá žena, ktorá milovala pretancovať piatkový večer, kým sa nenarodil jej anjelik, a v sobotu spať do desiatej? A raz si si dokonca ani neumyla nohy, keď si prišla nadránom domov z plesu bosá. Rovno si vhupla pod perinu, spomínaš? Keby to tak videla mama. Ale svet sa kvôli tomu nezrúti, povedala si si, než si celá rozjarená zaspala ako drevo.

Pamätáš sa na to?

Vtedy ti ešte nikto nehovoril „Mami".

Bola si prosto Monča, Peťa, Linda, Zuzka... a nevedela si si predstaviť, že raz tu bude niekto maličký, za koho by si dýchala. A teraz je tu, sladký, dokonalý, a tá Monča, Peťa, Linda, Zuzka musia ísť nabok, však? Musíš byť stopercentná MAMA.

A čo ak je tá Monča, Peťa, Linda, Zuzka..., tá slečna v tebe smutná, zavretá na tisíc zámkov a uplakaná, že na ňu tej stopercentnej MAME nezostal čas?

Ja viem, že chceš byť pre svojho maličkého tá najlepšia mamička. Ale čo ak už nemáš odkiaľ brať, kým nedáš kúsok láskavosti sebe?

Prijmi pozvanie!

Tak vieš čo, pozývam ťa, pohladkaj dnes tú slečnu (Monču, Peťu, Lindu, Zuzku...) v sebe. Pohlaď ju po tvári a pošepkaj jej, že vieš, ako veľmi sa snaží. A opýtaj sa jej, rovnako ako sa možno pýtaš svojho dieťaťa, čo by potrebovala? Čo by jej urobilo dobre?

A nechaj ju chvíľu, nech si pokojne stavia vzdušné zámky, že by chcela stráviť mesiac na jachte. Nechaj ju zasnívať sa a spomenúť si na to, čo má rada. Dávno už na to nemyslela, však. Dávno už nemyslela na seba. Tak teraz môže. Teraz ty môžeš.

Čo by si potrebovala? Čo by ti urobilo dobre?

Premýšľaj. A dopraj si čas, než si to premyslíš. Alebo vieš čo, napíš si to. Vezmi si prvú farbičku, ktorú nájdeš na podlahe a zapíš to všetko. Veľké aj úplne maličké veci, ktoré by ti urobili radosť, keby si si ich dopriala. Všetky si ich daj na zoznam. Počkám tu na teba, áno?

Tak čo, máš to?
Spomenula si si, čo máš rada?
A čo s tým teraz, hovoríš si?
Začni to robiť.

Blbosť! To nejde! napadlo ťa okamžite?

Máš pravdu, niečo možno nepôjde hneď, s tým malým pokladom na prsiach. Niečo z toho je zatiaľ vo hviezdach. Ale mrkni na svoj zoznam – niečo z toho by išlo? Niečo hoci aj úplne maličké, čo by ti urobilo dobre?

Pretože vieš, ako môžeš byť v pohode, mať radosť a zvládať ťažké situácie s úsmevom, keď si sama žiadnu radosť nedopraješ?

Nie, nerobíš to pre seba (ak by ti náhodou napadlo, že je to sebecké). Robíš to pre neho, pre anjelika. Aby mal zas mamu, ktorá ho dokáže podržať. Pretože keď jej bolo najhoršie a nič sa jej nedarilo, podržala samu seba. A dopriala si to…

… čo zo zoznamu si dopraješ?

Ja viem, nemáš možno žiadnu pomoc, nikto ti dieťa nepostráži a musíš s ním byť takmer 24/7. Ale vážne by nešlo niečo z toho, čo máš rada, zrealizovať? Nejde to. Ale ako by to mohlo ísť?

Ľahnúť si napríklad s malým po obede miesto všetkej tej práce okolo? (Čo si si povedala vtedy po plese, keď si vliezla do postele so špinavými nohami? Svet sa kvôli tomu nezrúti...)

Alebo aspoň... taká maličkosť... dopiť svoju vytúženú kávu skôr, než ti vychladne, pretože zas odbehneš niekam za špuntom? Nedalo by sa to aspoň raz za deň zorganizovať tak, že je to tvoja chvíľka s kávou a nemusíš riešiť nič okolo? Drobček by ti s tým možno aj pomohol, ak si mu povedala, aké je to pre teba dôležité, a že teraz potrebuješ pár minút pre seba. Miesto toho, aby si mu povedala „Veď áno, zlatíčko, už idem" a postavila si s ním ďalšiu vežu alebo hľadala po byte stratenú ponožku. Celá podráždená, že si tú kávu zas nedáš.

Nechceš mu namiesto toho namrzeného „Jasné, fungujem, aj keď nevládzem" ukázať, že aj mama to vie, vychutnať si svoju chvíľu? Neuľavilo by sa ti?

Mama sa bráni, však? Nemôže. Ale čo by povedala Monča, Peťa, Linda, Zuzka...? Nešla by do toho?

Alebo – ešte jeden príklad, nestojí žiaden čas ani peniaze navyše, pozri – ak si napríklad kedysi rada maľovala, dalo by sa pridať k drobčekovi, zatiaľ čo si on čmára svoje dielo, a namiesto „Pozri, takto sa kreslí slniečko" si vedľa neho temperami maľovať svoje zátišie? Myslíš, že by ho to neinšpirovalo? Možno viac než miliónte slniečko... veď on to odkuká, ako sa kreslí, hm?

Našla by si spôsob?

Vážne nemá tá vzorná mama nič spoločné s tou temperamentnou slečnou v tebe?

Čo povieš?

Našla by si si príležitosť ukázať svojmu dieťaťu, ako tvojej zabudnutej Monči, Peťke, Linde, Zuzke... svietia oči, keď robí niečo, čo má rada? Našla by si si príležitosť byť s ním, a pritom ostať sama sebou a plniť si aj svoje priania?

Pretože čím viac energie a radosti načerpáš vo veciach, ktoré ti rozsvietia oči, tým viac radosti a energie budeš mať pre svoje mamičkovanie. Nie je to egoizmus, je to láskavosť pre zúfalú mamu v tebe. Láskavosť, ktorú potom dokážeš poslať ďalej. Uplakanému zlatíčku, až mu začnú rásť zúbky a bude od teba potrebovať pomoc.

Snažiť sa ďalej má zmysel, ale…

Ja viem, že hľadáš rady, ako sa zastaviť, keď peníš a si na malého nepríjemná. Ja viem, že je ti z toho do plaču a chceš na sebe ďalej pracovať a skúšaš znova naštartovať tú vľúdnu milujúcu mamu. To všetko má zmysel a skláňam sa pred tebou, že to nevzdávaš. Ale pre štart potrebuješ palivo, mamička. Najprv načerpať, aby si potom mohla ísť bez nehôd ďalej.

Toto je prvá pomoc, aby si mala silu na ďalšiu cestu.

Držím ti na nej všetky palce a myslím na teba (som tiež jedna z mamičiek v Nevýchove, tiež Monča, Peťa, Linda, Zuzka... ako ty).

Tak prosím povedz, ktorú drobnosť zo zoznamu pre seba, milujúcu mamu, zajtra urobíš?

P.S. No a čo všetky tie „prestrelky“, keď si bola na svoje zlatíčko nepríjemná, čo teraz s nimi? Tak mu povedz, ako veľmi ti je to ľúto. Netvár sa pred ním, akože nič, nedrž to v sebe. Aj tak to cíti, keď nie si pravdivá. A povedz mu aj to, že teraz ideš urobiť niečo pre seba, aby ti bolo lepšie a mohla si sa zase rozdávať pre neho. Keď bude môcť, pomôže ti s tým, uvidíš. Už aj tí najmenší reagujú na maminu úprimnosť. A aj oni si prajú, aby mame bolo dobre, pretože vtedy je predsa dobre aj im.

Ak nevieš presne, ako na to, ako sa s drobčekom rozprávať tak, aby ti porozumel a nebolo to naňho príliš, Nevýchova ti s tým pomôže. Zastav sa a nakukni, až budeš mať chvíľku. A zatiaľ to svojmu miláčikovi môžeš trebárs zašepkať, keď spí: „Je mi to ľúto, odpusť, bola som unavená. Ale veľmi sa snažím, vieš...“ Sama určite nájdeš slová, ktoré mu túžiš povedať."

Nevýchova je ucelený, láskavý a zároveň pevný výchovný prístup, ktorý rodičom pomáha si s deťmi už odmalička rozumieť a predchádzať problémom, ako je vzdor, neposlušnosť, odvrávanie a ďalšie. Nevýchova taktiež ponúka konkrétne postupy, ako tieto problémy s deťmi vyriešiť, ak už vznikli. Učí rodičov, ako načúvať dieťaťu a rozumieť jeho potrebám, aby ich nemuselo vyjadrovať plačom, vzdorom a neposlušnosťou. A tiež, ako mu zrozumiteľne odkomunikovať, čo chcete a potrebujete vy, aby vedelo, čo je pre vás dôležité, poznalo vaše hranice a dokázalo vás rešpektovať. Viac na www.nevychova.cz. Zverejnený text pôvodne vyšiel v Nevýchove, kde nájdete aj ďalšie články o tom, čo rodičom nedá spávať. Publikované s dovolením autorov.





Pridajte komentár

táto funkcia je len pre prihlásených

Prihláste sa



Tento týždeň píše - ďalšie články

  • Obrázok Detská psychologička Mária Tóthová Šimčáková: „Takto učíte deti, aby neposlúchali.“

    Detská psychologička Mária Tóthová Šimčáková: „Takto učíte deti, aby neposlúchali.“

    „Častokrát sa stáva, že pri komunikácii s dieťaťom ste viac sústredení na to, čo chcete povedať, ako na to, či to vaše dieťa správne pochopí. Týmto nevedomky spôsobujete, že vás dieťa prestane poslúchať," upozorňuje obľúbená detská psychologička Mária Tóthová Šimčáková vo svojom novom článku.

  • Obrázok Zákaz interrupcií nie je cesta, pomoc ženám vyzerá inak

    Zákaz interrupcií nie je cesta, pomoc ženám vyzerá inak

    Spoplatnenie interrupcií pre ženy staršie ako 40 rokov najviac ublíži najzraniteľnejším skupinám – ženám, ktoré žijú v zlých podmienkach, na pokraji chudoby či zažívajú násilie. Ak chce minister zdravotníctva Marek Krajčí znižovať počet interrupcií a ženám naozaj pomôcť, mal by konať inak, odkazuje dlhoročná aktivistka v oblasti ľudských práv Adriana Mesochoritisová v našej pravidelnej rubrike Tento týždeň píše.

  • Obrázok Psychológ Marek Madro: Rok v atmosfére strachu zanecháva na deťoch vážne následky

    Psychológ Marek Madro: Rok v atmosfére strachu zanecháva na deťoch vážne následky

    Nezvládnutá pandémia koronavírusu zo strany vlády drží väčšinu detí zatvorených doma už dlhé mesiace. Zlá situácia umožňuje otvoriť len zlomok škôl pre zlomok žiakov. Dlhodobá izolácia na deťoch zanecháva neblahé následky. Práve o nich a o možnostiach riešenia hovorí dnes psychológ Marek Madro z internetovej poradne pre mladých IPčko.sk v našej rubrike Tento týždeň píše.

  • Obrázok Slová vo výchove nestačia

    Slová vo výchove nestačia

    Poznáte to? Deťom vysvetľujete, čo a prečo urobili zle, čo sa stane, ak to nezlepšia, a naopak, čo by robiť mali, no aj tak máte pocit, že sa vaša námaha míňa účinku? Nezúfajte, je to prirodzené, detská myseľ funguje viac na obrazoch ako na slovách, čo ako pekných. Ako sa deťmi účinne hovoriť, vysvetľuje v našej rubrike Tento týždeň píše klinická psychologička Lýdia Adamcová.

  • Obrázok Psychologička Mária Tóthová Šimčáková: Dobré rady pre rodičov, ako psychicky zvládnuť dnešné obdobie

    Psychologička Mária Tóthová Šimčáková: Dobré rady pre rodičov, ako psychicky zvládnuť dnešné obdobie

    Aj rodičia sú dnes v prvej línii. Máme na mysli prvú líniu stresu a povinností. Učiť sa doma s deťmi, starať sa o domácnosť, variť i viackrát denne, do toho samozrejme vykonávať svoje zamestnanie. Niet sa čo čudovať, že veľa mám, ale i otcov je na pokraji psychického zrútenia. Obľúbená psychologička Mária Tóthová Šimčáková má však zopár dobrých rád, ako tomu predísť. Prečítajte si jej článok v našej pravidelnej sobotňajšej rubrike Tento týždeň píše.

  • Obrázok Každý z nás je pre svoje dieťa najlepším rodičom, treba len nájsť sebaistotu

    Každý z nás je pre svoje dieťa najlepším rodičom, treba len nájsť sebaistotu

    Byť rodičom nás nik neučil, a hoci nám veľa napovedajú naše inštinkty, nie vždy dokážeme reagovať tak, ako by sme si želali. Rád a odporúčaní je plný internet, tie sa však nedajú vždy zovšeobecňovať. Najdôležitejšie je nájsť odpovede v sebe, objaviť vlastnú silu a rodičovské kompetencie. K tomu má pomôcť rodičovský koučing. Ako funguje, vysvetľuje koučka Katarína Winterová z portálu mamedeti.sk v našej rubrike Tento týždeň píše.

  • Obrázok Ako dohnať zameškané. Opakovať ročník alebo učiť aj v sobotu?

    Ako dohnať zameškané. Opakovať ročník alebo učiť aj v sobotu?

    Silvia Bodláková je dlhoročná učiteľka matematiky a informatiky na základnej škole Tilgnerova v Bratislave a súčasné dištančné vzdelávanie nepovažuje za dostatočné. Žiaci učivo neovládajú v požadovanej kvalite, mnohí sa dokonca neučia takmer vôbec. V našej rubrike Tento týždeň píše sa zamýšľa nad tým, ako deficit dobehnúť a vôbec sa neobáva nepopulárnych riešení.

Ďalšie články v rubrike >