Každý má povinnosť oznámiť zneužívanie či týranie dieťaťa.
Foto: Shutterstock.comAko sme vás už informovali na tomto mieste, sused, ktorému nebol osud detí ľahostajný, zavolal políciu a tá v skalickej bytovke našla tri malé deti vo veku osem mesiacov, jeden a pol roka a tri roky. Traja dospelí, ktorí sa v byte nachádzali, boli pod silným vplyvom alkoholu, kvôli čomu sa s nimi vôbec nedarilo komunikovať. Najmenšia obeť zanedbávania mala skrvavenú tvár a viditeľný opuch nad okom.
Vzhľadom na stav detí, chlad a neporiadok v byte a zranenie dievčatka policajti vyrozumeli záchranku a aj pracovníkov sociálnej kurately. Dve deti si z miesta odviezla stará mama a dievčatko nakoniec skončilo v starostlivosti skalických lekárov.
Oznámiť zanedbávanie, týranie či zneužívanie dieťaťa nie je len dobrým skutkom, ale povinnosťou, ktorá vyplýva priamo zo zákona. Kam sa teda môžu oznamovatelia obrátiť, ak majú podozrenie, že sa v rodine, ktorú sami poznajú alebo o ktorej sa dopočuli, deje niečo nepekného?
Polícia či prokuratúra
Obrátiť sa na políciu treba najmä v prípadoch, ak sa človek domnieva, že bol svedkom spáchania trestného činu, keď boli ohrozené zdravie či život dieťaťa. Alebo sa o tomto skutku dopočul. „Policajná linka 158 je bezplatná a je na ňu možné volať z akejkoľvek pevnej či mobilnej telefónnej stanice,” upozorňuje Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny.Oznámiť trestný čin možno ústne na ktorejkoľvek policajnej stanici alebo prokuratúre, kde kompetentný pracovník spíše zápisnicu. Oznámenie je možné poslať aj písomne. Vtedy treba popísať, k čomu, kde, kedy došlo či dochádzalo a kto má byť za to zodpovedný.
Odbor sociálnoprávnej ochrany detí
Odbor sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately sa nachádza na každom regionálnom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. Zákon o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele ukladá každému povinnosť upozorniť na porušovanie práv dieťaťa. V zmysle Trestného zákona hrozí za nesplnenie oznamovacej povinnosti trest odňatia slobody až na tri roky. „Táto povinnosť sa vzťahuje na situácie, ak sa niekto hodnoverným spôsobom dozvie, že iný pripravuje, pácha alebo spáchal zločin, za ktorý trestný zákon ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou najmenej desať rokov,” konštatuje Národné koordinačné stredisko pre riešenie problematiky násilia na deťoch.Odbor sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately najskôr pracuje s problémovou rodinou, no ak neprichádza zlepšenie, hľadá pomoc u členov rodiny či v okolí. Vyňatie dieťaťa z rodiny je až poslednou možnosťou, ako situáciu riešiť, to samozrejme neplatí v prípadoch zneužívania či týrania, kde nastupuje polícia.
Užitočné linky
Bezplatná telefonická linka na nahlásenie zanedbávania starostlivosti, ktorú prevádzkuje Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, je 0800 191 222. Samotným deťom, ale i tým, ktorí si všimli ich zanedbávanie či týranie, dokáže poskytnúť pomoc, poradenstvo alebo podporu aj Národná linka na pomoc deťom v ohrození, ktorú pod názovom Viac ako ni(c)k len pred dvomi rokmi zriadilo Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny. Je bezplatná a funguje nepretržite 24 hodín denne sedem dní v týždni.„Spojiť sa s vyškolenými odborníkmi je možné cez chat na webovej stránke www.viacakonick.sk alebo cez mobilnú aplikáciu. Dieťa, ktoré sa cíti byť ohrozené, sa rovnako môže zveriť so svojím problémom a žiadať o pomoc aj prostredníctvom e-mailu na adrese pomoc@viacakonick.gov.sk,” informuje ústredie práce.
Kam sa ešte možno obrátiť? Možností je okrem polície, sociálnoprávneho odboru či špecializovaných liniek viac. Môže to byť obec či mesto, vyšší územný celok, detský lekár či škôlka alebo škola, ktoré dieťa navštevuje. Na týchto miestach síce nie je možné prijať oznámenie, avšak môžu tam človeku podať informácie a usmerniť ho, kam sa môže obrátiť.
A čo anonymita?
Veľa ľudí sa obáva nahlásiť týranie či zneužívanie dieťaťa, pretože si myslí, že by sa to z rôznych dôvodov mohlo obrátiť proti nim. Ako je to s anonymitou oznamovateľa? Ak orgán sociálnoprávnej ochrany detí dostane oznámenie o porušovaní práv dieťaťa, je povinný utajiť totožnosť oznamovateľa, ak ten o to sám požiada.Situácia sa však zásadne mení, ak pracovníci orgánu posunú získané informácie polícii. „Na žiadosť oznamovateľa sa však trestnom oznámení neuvedú údaje o jeho totožnosti. Materiály, ktoré umožňujú zistenie totožnosti takého oznamovateľa, sa ukladajú na prokuratúre. Do spisu sa zakladajú len s jeho súhlasom,” vysvetľuje postup Národné koordinačné stredisko pre riešenie problematiky násilia na deťoch.
Nie je úlohou oznamovateľa posudzovať, či vôbec ide o trestný čin alebo či treba príslušné orgány o podozrení, ktoré má, informovať. „Taktiež nie je podstatné, akým hodnoverným spôsobom sa niekto o trestnom čine dozvie, teda či vlastným poznatkom alebo z oznámenia obete či inej osoby. Je v kompetencii orgánov činných v trestnom konaní, aby podozrenie preverili. Oznamovateľ nezodpovedá za to, ak sa aj neskôr pôvodné podozrenie nepreukáže,” upozorňuje národné koordinačné stredisko.
Trestnoprávneho postihu by sa však oznamovateľ mohol obávať v prípade, že si úmyselne vymýšľal či vedome klamal s cieľom poškodiť iného človeka.
