Jedinečný výskum tímu prof. Jozefa Hašta. Aké traumy zažívajú Slováci v detstve a ako ovplyvňujú ich ďalší život?

MUDr. Natália Kaščáková, PhD., psychiatrička, psychoterapeutka a výskumníčka, 14. júla 2020 o 04:51

Zhruba polovica slovenskej populácie sa v detstve stretla s určitým druhom traumy. Hoci niekedy ide „len“ o citové zanedbávanie detí zo strany zaneprázdnených rodičov, i to môže zanechať hlbokú stopu na ich neskoršom vnímaní seba, partnerských či pracovných vzťahov, dokonca zdraví. Traumy Slovákov a ich následky skúmal v jedinečnom výskumnom projekte tím uznávaného psychiatra profesora Jozefa Hašta. Na svete sú už jeho prvé závery, ktoré pre portál ahojmama.sk približuje členka tímu Natália Kaščáková.

Emočné zanedbávanie je narastajúcim problémom v spoločnosti orientovanej na výkon, kedy nezostáva čas na dôležitú a vyživujúcu blízkosť medzi rodičmi a deťmi, čo negatívne vplýva na vzťahy a zdravie, konštatuje Natália Kaščáková.

Foto: Ctibor Bachratý

Zistenia z klinickej praxe a cielených výskumov poukazujú na významné súvislosti medzi zážitkami týrania, zneužívania a zanedbávania v detstve a neskorším zdravím v dospelosti. Náš výskumný tím Pro mente sana pod vedením prof. Jozefa Hašta zrealizoval výskum zameraný na traumatizáciu v detstve, vzťahovú väzbu a zdravie.

Výskum bol zrealizovaný v spolupráci s agentúrou Focus na reprezentatívnej vzorke 1018 dospelých obyvateľov Slovenska, išlo o bežnú populáciu. Respondenti odpovedali, nakoľko v detstve zažívali zážitky popisujúce jednotlivé formy traumatizácie, ktoré môžeme zjednodušene definovať nasledovne:

Emocionálne týranie – nadávky, slovné útoky znižujúce sebaúctu alebo pohodu dieťaťa alebo akékoľvek ponižujúce správanie dospelej alebo staršej osoby voči dieťaťu („si škaredý/á“, „si lenivý/á“, „si hlúpy/a“); tu je príklad jednej z piatich otázok na túto oblasť: „ Myslel/-a som si, že moji rodičia si priali, aby som sa nikdy nenarodil/-a“. Možná odpoveď: nikdy – zriedka – niekedy – často - veľmi často

Fyzické týranie – telesné útoky na dieťa od dospelej alebo staršej osoby, ktoré predstavujú riziko alebo vyústili do poranenia (bitky, fyzické tresty)

Sexuálne zneužívanie – sexuálne narážky, obťažovanie, obchytkávanie, kontakt alebo styk medzi dieťaťom mladším než je 17 rokov a dospelým alebo staršou osobou (najmenej o 5 rokov než dieťa)

Fyzické zanedbávanie – opatrovatelia zlyhávajú v poskytovaní základných fyzických potrieb dieťaťa vrátane jedla, útulku, oblečenia, bezpečia a zdravotnej starostlivosti; zlyhávanie v starostlivosti o dieťa kvôli opitosti či nadrogovanosti rodičov

Emocionálne zanedbávanie – opatrovatelia zlyhávajú v napĺňaní základných detských emocionálnych a psychologických potrieb, vrátane lásky, prináležania, výchovy a podpory; dieťa nemá pocit, že je milované

Výsledky nášho výskumu ukázali, že až 41% dospelého obyvateľstva zažilo nejaký typ traumatizácie v detstve (21 % jeden typ, 9% dva typy a 11 % obyvateľov 3 a viac typov zlého zaobchádzania – graf 1). Pri použití „prísnejšieho“ skórovania, ktoré odporúčajú niektorí výskumníci, kedy už nízky výskyt traumatizácie sa považuje za významný, by sa traumatizácia týkala až 59% slovenskej populácie.


Na grafe 2 je znázornený klinicky významný výskyt jednotlivých typov retrospektívne udávanej traumatizácie v detstve v percentách.


Ukázalo sa, že traumatizácia v detstve súvisí s dosiahnutým vzdelaním – obyvatelia, ktorí dosiahli len základné, prípadne učňovské vzdelanie, boli vo väčšej miere traumatizovaní v detstve. Tieto zistenia sú v súlade s poznatkami iných výskumov o tom, že traumatizované deti majú ťažkosti s učením, sústredením sa a dosahujú tak horšie výsledky v škole než ich netraumatizovaní vrstovníci a preto dosahujú zväčša nižšie vzdelanie.

Ďalším významným zistením boli súvislosti medzi neistou vzťahovou väzbou a traumatizáciou. Zážitky týrania, zneužívania a zanedbávania v detstve môžu negatívne ovplyvniť vzťah k blízkym osobám a spôsobiť, že takto traumatizovaní jedinci prežívajú celkovú nedôveru voči ľuďom, je pre nich ťažké až nemožné utvárať harmonické vzťahy a trpia citovými problémami. Ukazuje sa, že ľudia s celkovou neistotou vo vzťahoch sú vo zvýšenom riziku, že budú trpieť nejakým psychickým ochorením. Navyše, najmä jedinci s históriou traumatizácie v detstve sú vzhľadom na zvýšený sklon k rizikovému správaniu a nezdravému spôsobu života vo vyššom riziku rozvoja rôznych telesných ochorení.

V rámci výskumu sa ukázalo, že respondenti, ktorí v detstve zažívali nejaký typ traumatizácie, udávali v zvýšenej miere rôzne chronické ochorenia. Z výskumných prác neurobiológov a endokrinológov vieme, že týranie, zneužívanie a zanedbávanie v detstve môžu narušením vývoja kľúčových neuronálnych štruktúr zásadne zmeniť reaktivitu na stresové podnety v neskoršom veku, s negatívnym odozvami v nervovom, endokrinnom a imunitnom systéme, čo sa v kombinácii s genetickými faktormi a vplyvmi prostredia môže podieľať na vzniku rozličných ochorení.

V našom výskume, najmä emočné týranie, emočné zanedbávanie a výskyt kombinovanej traumatizácie (teda 3 a viacerých typov traumatizácie súčasne) významne súviseli s neskoršími ochoreniami. Napríklad, kombinovaná traumatizácia predstavovala 3 až 4-krát vyššie riziko výskytu hypertenzie, obezity, ischemickej choroby srdca, diabetu, vredovej choroby, alergií a rôznych kožných ochorení, 3 až 7-krát vyššie riziko výskytu rôznych bolestivých syndrómov (napríklad bolesti chrbta alebo bolesti iných častí tela, migréna), 9-krát vyššie riziko astmy a 13-krát vyššie riziko depresie a úzkosti.

Z preventívneho hľadiska je veľmi dôležité hovoriť o možných negatívnych dôsledkoch traumatizácie v detstve na neskoršie zdravie. Scitlivovanie spoločnosti na problematiku zlého zaobchádzania v detstve môže zvyšovať zachytávanie problému v spoločnosti a viesť k včasnému riešeniu vrátane sociálnej, psychologickej, prípadne psychiatrickej liečby.

Zvlášť emočné týranie býva často na rozdiel od viac viditeľného fyzického týrania menej zjavné, pritom ale zraňujúce a bolestivé slová, mimika a gestá od blízkych osôb ostávajú ako hlboko vyryté stopy, pôsobiace dlhodobo na viacerých úrovniach a ovplyvňujúce neskoršie zdravie. Ide o biopsychosociálnu problematiku. Emočné zanedbávanie býva narastajúcim problémom v spoločnosti orientovanej na výkon, kedy nezostáva čas na dôležitú a vyživujúcu blízkosť medzi rodičmi a deťmi, čo má negatívny dôsledok na vzťahy a zdravie.

Výskum bol zrealizovaný vďaka podpore Národného koordinačného strediska pre riešenie problematiky násilia páchaného na deťoch SR a Institutu sociálního zdraví Univerzity Palackého v Olomouci. Pre záujemcov viac informácii v článku Klinicka studia/traumatizacia-detstve-zdravie-dospelosti. Na stránke NKS nájdete aj Zborník z konferencie „Trauma v detstve a čo ďalej“.





Pridajte komentár

táto funkcia je len pre prihlásených

Prihláste sa



Výchova a vzťahy - ďalšie články

  • Obrázok Nenahraditeľná blízka duša, ktorej si môžeme vyliať srdce. Päť znakov, podľa ktorých ju spoznáme

    Nenahraditeľná blízka duša, ktorej si môžeme vyliať srdce. Päť znakov, podľa ktorých ju spoznáme

    Niet nad dobrú kamarátku, bútľavú vŕbu, ktorej sa môžeme vyžalovať, keď sa nám zdá, že nám všetko akosi prerastá cez hlavu. Niekedy naozaj stačí iba sa vyrozprávať, aby nám bolo lepšie, niekedy ale rozhovor nepomôže, dokonca naopak, cítime sa ešte horšie. Dôvod? Možno sme sa jednoducho nerozprávali s tou správnou osobou. Ako rozpoznať dobrého poslucháča, pred ktorým si môžeme takpovediac vyliať srdce?

  • Obrázok 10 silných stránok introvertných detí

    10 silných stránok introvertných detí

    Mať doma introvertné dieťa, z toho nie je nadšený asi žiadny rodič. Častá je obava, že toto psychické nastavenie potomkovi v živote skôr ublíži ako prospeje. Veď je tiché, nepriebojné, má málo kamarátov, ujdú mu všetky príležitosti... Rodičia sa často snažia malého introverta prerobiť. Núkajú mu spoločnosť iných detí, postrkujú ho dopredu - a ono to, samozrejme, nezaberá. Namiesto potlačovania introvertnosti je lepšie vyzdvihnúť jej pozitíva.

  • Obrázok Ako sa stať asertívnym rodičom, ktorého budú deti rešpektovať

    Ako sa stať asertívnym rodičom, ktorého budú deti rešpektovať

    Agresívny rodič na dieťa kričí, ponižuje ho a neváha svoje argumenty podporiť bitkou. Pasívny rodič dovolí, aby mu potomok skákal po hlave. Najlepší výchovný prístup má asertívny rodič. K dieťaťu sa správa s rešpektom a ohľadom na jeho potreby, nedovolí však, aby ho ovládalo.

  • Obrázok Čo treba deťom k šťastiu. Okrem lásky a pozornosti aj týchto sedem vecí

    Čo treba deťom k šťastiu. Okrem lásky a pozornosti aj týchto sedem vecí

    Šťastné deti. Čo potrebujú k tomu, aby boli šťastné? Okrem našej lásky, pozornosti či darčekov k sviatkom sú dôležité aj ďalšie záležitosti. Na prvý pohľad môžu pre ne predstavovať nekomfort, pre zdravý vývoj a ich sebahodnotu sú však dôležité.

  • Obrázok Krásne zamyslenie pediatričky: „Kričať na deti a biť ich, to je ako rozšliapať im lego...“

    Krásne zamyslenie pediatričky: „Kričať na deti a biť ich, to je ako rozšliapať im lego...“

    Hnevá, dostane jednu na zadok a je vybavené. Výchova „ručne stručne“ má u nás stále dosť zástancov, hoci o jej škodlivom vplyve už bolo povedaného a napísaného naozaj veľa.

  • Obrázok Štyri kroky k vnútornému šťastiu podľa veľkého čínskeho mysliteľa. Budete prekvapení, aké to sú

    Štyri kroky k vnútornému šťastiu podľa veľkého čínskeho mysliteľa. Budete prekvapení, aké to sú

    Peniaze, drahé auto či mobil v nás možno vyvolajú chvíľkový pocit šťastia, ktorý však s tým ozajstným nemá veľa spoločné. Rád, ako dosiahnuť vnútornú vyrovnanosť a radosť, je dnes ako maku, starodávny čínsky filozof Lao-c‘, jeden zo zakladateľov taoizmu, vidí cestu v týchto štyroch zásadách.

  • Obrázok Čo ak sa raz bude hodiť... Veľký prehľad liniek pomoci, kam môžu volať deti v kríze

    Čo ak sa raz bude hodiť... Veľký prehľad liniek pomoci, kam môžu volať deti v kríze

    Duševný stav slovenských detí nie je dobrý, zhodujú sa odborníci na psychické zdravie. Pribúda dokonca pokusov o samovraždu, je viac depresií aj porúch správania. Rýchla odborná pomoc však u nás zaostáva za vyspelým svetom, na detských psychiatrov sa čaká dlhé mesiace, ak sa vôbec podarí nejakého zohnať. V kritických chvíľach však môže pomôcť obyčajný telefón.

Ďalšie články v rubrike >