Emočné zanedbávanie je narastajúcim problémom v spoločnosti orientovanej na výkon, kedy nezostáva čas na dôležitú a vyživujúcu blízkosť medzi rodičmi a deťmi, čo negatívne vplýva na vzťahy a zdravie, konštatuje Natália Kaščáková.
Foto: Ctibor BachratýZistenia z klinickej praxe a cielených výskumov poukazujú na významné súvislosti medzi zážitkami týrania, zneužívania a zanedbávania v detstve a neskorším zdravím v dospelosti. Náš výskumný tím Pro mente sana pod vedením prof. Jozefa Hašta zrealizoval výskum zameraný na traumatizáciu v detstve, vzťahovú väzbu a zdravie.
Výskum bol zrealizovaný v spolupráci s agentúrou Focus na reprezentatívnej vzorke 1018 dospelých obyvateľov Slovenska, išlo o bežnú populáciu. Respondenti odpovedali, nakoľko v detstve zažívali zážitky popisujúce jednotlivé formy traumatizácie, ktoré môžeme zjednodušene definovať nasledovne:
Emocionálne týranie – nadávky, slovné útoky znižujúce sebaúctu alebo pohodu dieťaťa alebo akékoľvek ponižujúce správanie dospelej alebo staršej osoby voči dieťaťu („si škaredý/á“, „si lenivý/á“, „si hlúpy/a“); tu je príklad jednej z piatich otázok na túto oblasť: „ Myslel/-a som si, že moji rodičia si priali, aby som sa nikdy nenarodil/-a“. Možná odpoveď: nikdy – zriedka – niekedy – často - veľmi často
Fyzické týranie – telesné útoky na dieťa od dospelej alebo staršej osoby, ktoré predstavujú riziko alebo vyústili do poranenia (bitky, fyzické tresty)
Sexuálne zneužívanie – sexuálne narážky, obťažovanie, obchytkávanie, kontakt alebo styk medzi dieťaťom mladším než je 17 rokov a dospelým alebo staršou osobou (najmenej o 5 rokov než dieťa)
Fyzické zanedbávanie – opatrovatelia zlyhávajú v poskytovaní základných fyzických potrieb dieťaťa vrátane jedla, útulku, oblečenia, bezpečia a zdravotnej starostlivosti; zlyhávanie v starostlivosti o dieťa kvôli opitosti či nadrogovanosti rodičov
Emocionálne zanedbávanie – opatrovatelia zlyhávajú v napĺňaní základných detských emocionálnych a psychologických potrieb, vrátane lásky, prináležania, výchovy a podpory; dieťa nemá pocit, že je milované
Výsledky nášho výskumu ukázali, že až 41% dospelého obyvateľstva zažilo nejaký typ traumatizácie v detstve (21 % jeden typ, 9% dva typy a 11 % obyvateľov 3 a viac typov zlého zaobchádzania – graf 1). Pri použití „prísnejšieho“ skórovania, ktoré odporúčajú niektorí výskumníci, kedy už nízky výskyt traumatizácie sa považuje za významný, by sa traumatizácia týkala až 59% slovenskej populácie.
Na grafe 2 je znázornený klinicky významný výskyt jednotlivých typov retrospektívne udávanej traumatizácie v detstve v percentách.
Ukázalo sa, že traumatizácia v detstve súvisí s dosiahnutým vzdelaním – obyvatelia, ktorí dosiahli len základné, prípadne učňovské vzdelanie, boli vo väčšej miere traumatizovaní v detstve. Tieto zistenia sú v súlade s poznatkami iných výskumov o tom, že traumatizované deti majú ťažkosti s učením, sústredením sa a dosahujú tak horšie výsledky v škole než ich netraumatizovaní vrstovníci a preto dosahujú zväčša nižšie vzdelanie.
Ďalším významným zistením boli súvislosti medzi neistou vzťahovou väzbou a traumatizáciou. Zážitky týrania, zneužívania a zanedbávania v detstve môžu negatívne ovplyvniť vzťah k blízkym osobám a spôsobiť, že takto traumatizovaní jedinci prežívajú celkovú nedôveru voči ľuďom, je pre nich ťažké až nemožné utvárať harmonické vzťahy a trpia citovými problémami. Ukazuje sa, že ľudia s celkovou neistotou vo vzťahoch sú vo zvýšenom riziku, že budú trpieť nejakým psychickým ochorením. Navyše, najmä jedinci s históriou traumatizácie v detstve sú vzhľadom na zvýšený sklon k rizikovému správaniu a nezdravému spôsobu života vo vyššom riziku rozvoja rôznych telesných ochorení.
V rámci výskumu sa ukázalo, že respondenti, ktorí v detstve zažívali nejaký typ traumatizácie, udávali v zvýšenej miere rôzne chronické ochorenia. Z výskumných prác neurobiológov a endokrinológov vieme, že týranie, zneužívanie a zanedbávanie v detstve môžu narušením vývoja kľúčových neuronálnych štruktúr zásadne zmeniť reaktivitu na stresové podnety v neskoršom veku, s negatívnym odozvami v nervovom, endokrinnom a imunitnom systéme, čo sa v kombinácii s genetickými faktormi a vplyvmi prostredia môže podieľať na vzniku rozličných ochorení.
V našom výskume, najmä emočné týranie, emočné zanedbávanie a výskyt kombinovanej traumatizácie (teda 3 a viacerých typov traumatizácie súčasne) významne súviseli s neskoršími ochoreniami. Napríklad, kombinovaná traumatizácia predstavovala 3 až 4-krát vyššie riziko výskytu hypertenzie, obezity, ischemickej choroby srdca, diabetu, vredovej choroby, alergií a rôznych kožných ochorení, 3 až 7-krát vyššie riziko výskytu rôznych bolestivých syndrómov (napríklad bolesti chrbta alebo bolesti iných častí tela, migréna), 9-krát vyššie riziko astmy a 13-krát vyššie riziko depresie a úzkosti.
Z preventívneho hľadiska je veľmi dôležité hovoriť o možných negatívnych dôsledkoch traumatizácie v detstve na neskoršie zdravie. Scitlivovanie spoločnosti na problematiku zlého zaobchádzania v detstve môže zvyšovať zachytávanie problému v spoločnosti a viesť k včasnému riešeniu vrátane sociálnej, psychologickej, prípadne psychiatrickej liečby.
Zvlášť emočné týranie býva často na rozdiel od viac viditeľného fyzického týrania menej zjavné, pritom ale zraňujúce a bolestivé slová, mimika a gestá od blízkych osôb ostávajú ako hlboko vyryté stopy, pôsobiace dlhodobo na viacerých úrovniach a ovplyvňujúce neskoršie zdravie. Ide o biopsychosociálnu problematiku. Emočné zanedbávanie býva narastajúcim problémom v spoločnosti orientovanej na výkon, kedy nezostáva čas na dôležitú a vyživujúcu blízkosť medzi rodičmi a deťmi, čo má negatívny dôsledok na vzťahy a zdravie.
Výskum bol zrealizovaný vďaka podpore Národného koordinačného strediska pre riešenie problematiky násilia páchaného na deťoch SR a Institutu sociálního zdraví Univerzity Palackého v Olomouci. Pre záujemcov viac informácii v článku Klinicka studia/traumatizacia-detstve-zdravie-dospelosti. Na stránke NKS nájdete aj Zborník z konferencie „Trauma v detstve a čo ďalej“.
