Nech mu chutí!
Foto: Shutterstock.com„Ak dieťa odmieta jesť, môže to mať rôzne príčiny. Predovšetkým treba vylúčiť zdravotné dôvody, čo môžeme konzultovať s detským lekárom. Môže ísť napríklad o alergiu na určité potraviny, ovocie alebo problémy v zažívacích orgánoch a metabolizme. Ak je v tejto oblasti všetko v poriadku, množstvo príčin sa znížilo o jednu, no veľmi významnú.
Objektívnym dôvodom na odmietanie určitých jedál môže byť tiež aktuálny zdravotný stav – prechladnutie, zvýšená teplota či prerezávanie zúbkov. Týmto situáciám sa treba prispôsobiť a upraviť jedálniček (viac tekutín, kašovitá strava a podobne).
Odmietanie jedla sa môže objaviť už u niekoľkomesačného bábätka, v čase, keď k dovtedy jednostrannej výžive, mlieku, pribudne niečo ďalšie, na čo si má zvyknúť. V tomto prípade nové veci zaraďujeme postupne a všímame si reakcie dieťaťa, v žiadnom prípade ho do jedla nenútime.
Ako pristupovať k riešeniu týchto ťažkostí u dieťaťa v predškolskom veku? Ak nejde o vyššie uvedené situácie, dobre si všímajte, kedy, v akých súvislostiach, pri akých príležitostiach sa odmietanie vyskytuje. Odmieta určité jedlo či potraviny? Omáčky, ovocie, niektorý druh mäsa? Nezvyklo si dieťa na určité cykly v stravovaní, napríklad obed v danom čase? Je vyberavé, prieberčivé, keď napríklad z polievky vyberá len mäsko? Vyžaduje viac sladkostí?
V období, keď ešte nevie jesť samé a kŕmime ho lyžičkou, jeho odmietavé reakcie môžu byť dosť rázne. Odstrčí nám ruku, jedlo skončí v lepšom prípade na stole, ale odmietanie sa môže prejavovať aj plačom, krikom.
Budeme ho prehovárať, vysvetľovať, sľubovať nejakú odmenu, alebo sa rozčúlime, zvýšime hlas, zakročíme striktným spôsobom? Asi nezaberie ani jedno, ani druhé. Vezmeme preto požiadavky na vedomie, jedlo odložíme a nabudúce ponúkneme v upravenej podobe, množstve, zložení, napríklad zemiaková kaša so šťavou, bez mäsa alebo naopak.
Ak sa často či pravidelne stáva, že sa s jedlom babre, je veľmi pomaly, prehŕňa sa príborom v tanieri, môžeme pár minút počkať, či sa situácia nezmení. Ak nie, môže pomôcť, keď jedlo vezmeme, odložíme mimo dosah dieťaťa s pokojným komentárom, že pokračovať bude neskôr, keď vyhladne.
Ak iba vymýšľa, týmto správaním si vydobýja pozornosť alebo nejakú výhodu či odmenu, taktiež treba zachovať pokoj, ale nepristúpiť na „vydieranie“.
Dôležité je do stravovania zaviesť určitý systém, pravidelnosť, a to nielen kvôli výchovným momentom, ale prispieva to tiež k návykom zdravého stravovania. Samozrejme ruka v ruke s tým ide obsahová stránka – výber jedál a surovín, z ktorých sú pripravované (odporúčaný pomer bielkovín, obilnín, ovocia, zeleniny, tukov, cukrov), zloženie „jedálneho lístka“ (vhodne skombinované súčasti jednotlivých chodov, striedanie druhov jedál: mäsové, nemäsové, slané, sladké) a dostatok tekutín primeraných veku dieťaťa.
Do úvahy treba vziať aj množstvo ponúkaného jedla, veľkosť porcií a frekvenciu ich podávania. Vlastné predstavy, skúsenosti a zvyklosti nemusia zodpovedať optimálnemu zloženiu a rozloženiu pre naše dieťa. Veľkosť porcií volíme spočiatku skusmo – radšej menšie, pridať môžeme podľa potrieb.
Postupne zistíme, že určité jedlo či jedlá dieťa preferuje. Nemusíme to brať ako určovacie kritérium. Ponúkame pestrú stravu, zaraďujeme aj také jedlá, ktoré sú menej obľúbené, no potrebné z hľadiska zdravej výživy. Snažíme sa, aby takéto jedlá boli vyvážené tými obľúbenejšími. Je na nás, ako dieťa nahovoríme, namotivujeme, aby skúsilo trošku a potom dostane aj niečo iné – ale nie ako odmenu za zjedenie.
Dieťa do jedla nenúťte
U menších detí, ak odmietajú jesť, sa dá využiť odpútanie pozornosti od jedla, napríklad porozprávať aktuálne prispôsobenú krátku rozprávku, príbeh o deťoch, zvieratkách, zahrať scénky s obľúbenými postavičkami, kresliť obľúbené predmety. Synovi som kreslila kukučkové hodiny, ktorými bol v reále fascinovaný, a zaberalo to.Vyvarujeme sa nútenia do jedla, striktného či úzkostného dodržiavania času na obed, večeru, nervozite, ak dieťa vymýšľa, trucuje, plače. U malého dieťaťa tiež nemusí fungovať, ak mu na jedenie vymedzíme čas, napríklad päť desať minút a postavíme pred neho hodiny: „Dojedz to, kým ručička príde sem...“ Dieťa sleduje pohyb ručičky a úplne zabúda jesť.
Opačným problémom môže byť, ak dieťaťu veľmi chutí, zje veľa, má nadváhu a perspektíva zdravej životosprávy je vzdialená. Aj tu treba najskôr vylúčiť zdravotné dôvody, či zvládnuť ich za pomoci lekára. Následne zostavovať jedálniček tak, aby sa v ňom nachádzali veku primerané potraviny, s dôrazom na ich menšiu kalorickú hodnotu; sýtejšie druhy nahrádzať menej výdatnými, dopĺňať viac tekutín.
Stravovanie dieťaťa by malo byť rozdelené do obvyklých piatich jedál (raňajky, desiata, obed, olovrant, večera). Okrem toho je samozrejme možné pridať drobné maškrty, ktoré ale nezasýtia natoľko, že nasledujúce jedlo dieťa kvôli tomu nezvládne. Aj v stravovaní by sme mali ísť dieťaťu „vzorom“ – jedávať podobným systémom.
Ako si možno všimnúť, názory a odporúčania čo, ako a kedy jesť sa menia aj podľa aktuálnych poznatkov. Takže v tejto oblasti odporúčame predovšetkým zachovať si kritickosť, sledovať nové informácie, ale riadiť sa aj vlastnými skúsenosťami, overenými postupmi.
Riešenie problému v kocke
• Výber jedál prispôsobíme veku a zdravotnému stavu dieťaťa.
• Nechutenstvo, výrazné a dlhodobé odmietanie jedenia riešime aj s detským lekárom.
• Dieťa je zdravé, len je v jedle prieberčivé – netreba vždy ustupovať a prispôsobovať sa jeho požiadavkám, aby si nezvyklo diktovať podmienky.
• Reagujeme pokojne, uvedomujeme si, že tak dosiahneme viac.
• Dieťaťu pripravujeme pre neho zaujímavý a podnetný denný program, jedlom tieto aktivity nenarušujeme.
• Pri malých deťoch použijeme aj „finty“, aby ich jedlo, jedenie zaujalo.
• U starších môže zabrať rozhovor o potrebe správneho stravovania, vysvetlenie, čím je ktorá potravina dôležitá pre zdravý rast a rozvoj. Ale v neutrálnom čase, nie vtedy, keď odmieta niečo jesť alebo trucuje.
• Nedávame odmeny za uposlúchnutie.
• Ak dieťaťu skutočne niečo nechutí, upravíme výber a zloženie stravy, jedla. Ani dospelí nemajú radi všetko; niekedy jednoducho nemáme na niečo chuť, ale my si môžeme vyberať sami.
• Výber jedál prispôsobíme veku a zdravotnému stavu dieťaťa.
• Nechutenstvo, výrazné a dlhodobé odmietanie jedenia riešime aj s detským lekárom.
• Dieťa je zdravé, len je v jedle prieberčivé – netreba vždy ustupovať a prispôsobovať sa jeho požiadavkám, aby si nezvyklo diktovať podmienky.
• Reagujeme pokojne, uvedomujeme si, že tak dosiahneme viac.
• Dieťaťu pripravujeme pre neho zaujímavý a podnetný denný program, jedlom tieto aktivity nenarušujeme.
• Pri malých deťoch použijeme aj „finty“, aby ich jedlo, jedenie zaujalo.
• U starších môže zabrať rozhovor o potrebe správneho stravovania, vysvetlenie, čím je ktorá potravina dôležitá pre zdravý rast a rozvoj. Ale v neutrálnom čase, nie vtedy, keď odmieta niečo jesť alebo trucuje.
• Nedávame odmeny za uposlúchnutie.
• Ak dieťaťu skutočne niečo nechutí, upravíme výber a zloženie stravy, jedla. Ani dospelí nemajú radi všetko; niekedy jednoducho nemáme na niečo chuť, ale my si môžeme vyberať sami.
