„Asi ma porazí, zas neposlúcha!“ 15 účinných techník na zmiernenie konfliktov s deťmi

Patricia Poprocká, 28. marca 2022 o 05:03

Presviedčanie, výčitky, zvyšovanie hlasu a napokon frustrácia, aké je to ťažké. Do konfliktu s deťmi sa dostávame neraz, spúšťačom je niekedy naozaj len drobnosť, ako nevhodný tón hlasu alebo priveľká únava – či už na strane dieťaťa alebo dospelého, no potom sa to celé stupňuje až do nepekných scén. Ako sa konfliktu s dieťaťom vyhnúť?

Nesnažte sa dieťaťu dohovárať, je to zbytočné.

Foto: shutterstock.com

České centrum Locika, ktoré pomáha rodinám ohrozeným násilím, a to terapiou pre deti i dospelých, ponúka jednoduchý manuál – techniky na zmiernenie konfliktov. Vyberáme z nich 15 rád, ktorých by sa mali dospelí pri komunikácii s potomkom držať. Aj keď, samozrejme, ľahšie sa to číta než vykonáva, najmä vo vypätých situáciách, opakovanie je matka múdrosti a častým tréningom sa výsledky určite dostavia.

Na čo by teda mali dospelí pri komunikácii s dieťaťom pamätať, najmä ak sa vyostruje jej tón? (A nielen pri komunikácii s dieťaťom.)

Vyhnite sa vytváraniu požiadavky

Slovko „musíš“ nikdy nikomu na pohode nepridalo. Ani na ochote danú vec urobiť.

Vyhnite sa slovku „nie“

Komunikácia bez „nie“ je oveľa príjemnejšia aj účinnejšia. Teda žiadne „Nechoď po kraji chodníka!“ „Choď stredom.“

Dostaňte sa na úroveň dieťaťa

O tom, prečo je to dôležité, sme písali v tomto článku. Napokon, ani my nemáme radi, ak sa s nami baví niekto zvysoka.

Nesnažte sa deťom dohovárať

Poučovanie a dohováranie umocňuje pocit nedokonalosti, ktorý môže prerásť do väčších tráum. Dohováranie sa nepočúva príjemne a je vysoko pravdepodobné, že deti ho nepočúvajú vôbec (resp. že po počiatočnom sústredení rýchlo prestali), že nerozumejú, čo im vlastne hovoríte, že sa ich snažíte komandovať, a že si aj tak spravia po svojom.

Nesnažte sa deti prekričať

Ty hlasno, ja ešte viac. Kto vyhrá? Takýmto vtiahnutím sa do sporu sa dostávate na úroveň dieťaťa, ukazujete mu, že krik je dôležitý. Čo robiť? Jednoducho počkať, kým sa dieťa upokojí, prípadne mu s tým jemne pomôcť. Ale nie krikom.

Ignorujte verbálnu agresiu

Jednoducho sa nenechajte vtiahnuť na takúto úroveň. V hneve dieťa (aj dospelý) narozpráva kadečo, čo si nemyslí, u dieťaťa, ktoré nemá takú slovnú zásobu, aby dokázalo presne definovať svoje pocity, sú slová často expresívne. Napriek tomu hovorte s dieťaťom vecne, verbálnu agresiu si nevšímajte, ale odpovedajte na otázky, čím jasne dáte najavo, čo je v celej veci dôležité.

Rešpektujte osobný priestor

Ani vám by sa nepáčilo, keby vám niekto prskal sliny do tváre. Jednoducho komunikujte slušne, aj zo slušnej vzdialenosti.

Pozor na reč tela

Hrozby päsťou, zúrivé postoje, to všetko dieťa vníma. A veľmi citlivo. To všetko dokáže zraniť rovnako ako facka alebo slová.

Nesúďte

Myslite na to, že nemusíte poznať všetky dôvody, prečo sa dieťa správa práve tak, ako to vás práve rozhnevalo. Ak začnete súdiť, zacyklíte sa vo vlastných domnienkach. Radšej počúvajte, trieďte fakty a majte otvorenú myseľ.

Snažte sa pochopiť pocity dieťaťa, nie činy

Dieťa niečo urobí, niekedy ani nevie povedať prečo. Dôvod však má, vychádza z toho, ako sa práve cíti. A ak to budeme vedieť, oveľa ľahšie nájdeme v pokoji riešenie.

Snažte sa obmedziť stimul konfliktu

Odíďte kúsok ďalej, zoberte dieťa do vedľajšej miestnosti, skrátka do pokojného prostredia, ktoré dáva predpoklady na ľahšie riešenie konfliktu.

Mlčte

Mlčanie má neraz cenu zlata. Aj keď nepoviete nič, môže to byť silný signál – že dieťa chápete, neodsudzujete, prijímate, podporujete, alebo len že ste ho dokázali vypočuť. I to sa ráta.

Uznajte právo dieťaťa na odmietnutie

Tak, ako vy chcete mať slobodu vybrať si, čo áno, čo nie, chce to aj dieťa. Ak si vy myslíte, že dieťa niečo „naozaj musí“, fakt je stále ten, že len vy si to myslíte, nie že je to naozaj tak. Predstavte si seba na mieste dieťaťa, bude všetko jednoduchšie.

Reflektujte

Áno, rozumiem. Áno, vidím... Skrátka dieťaťu uznajte, že vnímate jeho pohľad/postoj. O to bude dieťa náchylnejšie reflektovať ten váš.

Dajte si pauzu

Keď už máte toho naozaj dosť, uvedomte si, že nemusíte všetko vyriešiť hneď. Ak to nikam nevedie, skrátka si oddýchnite, upokojte sa, vy aj váš potomok. Odpočinok využite napríklad na dychové cvičenia.





Pridajte komentár

táto funkcia je len pre prihlásených

Prihláste sa



Výchova a vzťahy - ďalšie články

Ďalšie články v rubrike >