Snažím sa s deťmi jednať pokojne, nie vždy sa mi to ale darí. Trpezlivosť strácam, ak im musím niečo viackrát zopakovať, aby ma konečne poslúchli, prípadne ak im niečo hovorím a oni ma vôbec neregistrujú. Vtedy sa hnevám a často to končí krikom, opisuje najväčší problém svojho rodičovstva Eva, matka dvojičiek na prvom stupni základnej školy.
Máte toho akurát dosť? Len pokojne, všetko sa dá riešiť.
Foto: Shutterstock.com
Určite nie je jediná, v situácii, kedy si človek nevie pomôcť a začne na deti kričať, sa ocitol snáď už každý rodič. Zázračný recept, ako tomu predísť, aby sme sa už nikdy nenahnevali, nie je, sú však praktiky, ktoré nám môžu pomôcť zvládať situácie s väčším pokojom. Ako pripomínajú odborníci, je na rodičoch, aby si na nich v kritickej chvíli spomenuli. Neznamená to, že teraz dokážu vyriešiť hneď každý konflikt, čím častejšie to budú skúšať, tým ľahšie to pôjde.
1. Nereagujte hneď
Základné pravidlo, na ktorom sa zhodujú viacerí výchovní poradcovia, znie: Doprajte si čas. Ak nejde o situáciu, keď dieťa ide vbehnúť pod jazdiace auto alebo sa rúti v ústrety inej život ohrozujúcej katastrofe, kedy treba konať okamžite, nekonajte hneď. Získajte odstup, počítajte do 10, 10-krát sa nadýchnite a vydýchnite, prípadne aj odíďte z miestnosti, aby ste nad tým, čo sa práve stalo, a čo vás nahnevalo, mohli v pokoji a s odstupom popremýšľať.
2. Oddeľte emócie
Rodičovská poradkyňa Naomi Aldort vo svojej knihe Vychovávame deti a rastieme s nimi nazýva tento krok „Separate“, teda rozdelenie. Hnev na dieťa môže byť napríklad v skutočnosti hnev na seba, že ako rodič zlyhávate. Ďalšou možnosťou je, že ste nahnevaní na niekoho iného alebo na niečo iné a dieťa je tým, na kom si svoju frustráciu vyvršujete. Oboje je zbytočné. Ak máte pocit, že nie ste dokonalý rodič, jednoducho sa s tým zmierte. Nik nie je dokonalý, stačí, ak ste dosť dobrý. Osloboďte sa od očakávaní, čo všetko by vaše dieťa malo vedieť, ako by sa malo správať, či čo by na to povedali iní, keby toto teraz videli. Bez týchto myšlienok uvidíte celú situáciu jasnejšie a budete schopní riešiť ju v pokoji.
3. Vžite sa do roly dieťaťa
Áno, vy v tom máte jasno: Opäť sa hrá namiesto učenia, opäť popísalo stenu, opäť si neodložilo veci, ktoré sú rozhádzané po celom dome, opäť sa súrodenci o niečo hádajú, a vy ste tak unavená z celého dňa...! Dieťa má však svoje vnímanie reality, za sebou vlastný deň s vlastnými starosťami. A nech bolo jeho konanie (či pochybenie) akékoľvek, určite to nebolo preto, že vás chcelo nahnevať. Možno to, čo považujete za súrodeneckú hádku, je výmena názorov a úspešne vyriešený problém, možno to, čo považujete za hru namiesto učenia, je práve chvíľka, ktorú dieťa potrebuje na relax, alebo práve takto netradične rieši úlohu do školy a podobne. Aj porozhadzované veci po dome majú príčinu, ktorú nepoznáte, len si domýšľate.
4. Premýšľajte, čo také zlé sa stalo
V prvom záchvate hnevu, kedy máte toho všetkého po krk, sa to zdá ako jedna veľká, neustále sa opakujúca katastrofa. Keby ste sa však na túto scénu z vášho domu pozreli z diaľky, resp. keby ste ju videli v nejakom filme, bola by tiež taká katastrofická? Aké sú následky toho, čo vás tak hnevá? Je vaša nahnevaná reakcia adekvátna škodám, ktoré dieťa spôsobilo? Vyhodnoťte si to. Klinická psychologička Lýdia Adamcová ponúka ešte jeden recept: Predstavte si svoje dieťa v nemocnici na prístrojoch. Veľmi ľahko takto rozoznáte, čo je naozaj podstatné.
5. Zmeňte prístup
Ak sa problém opakuje a vy sa, podobne ako Eva, hneváte na svoje deti v podobných situáciách, je to signál, že treba niečo zmeniť. Jednoducho skúste na niektoré situácie reagovať ináč než zvyčajne. V zmysle zákona akcie a reakcie bude aj iná reakcia vašich detí. Napríklad pri rozhádzaných veciach sa skúste zdržať zvyčajnej výčitky: „Zase si urobil neporiadok po celom dome!“ Možností je neúrekom, a na každé dieťa môže zabrať niečo iné – podľa jeho veku a povahy. Zvoľte nejakú a uvidíte, čo sa stane. Samozrejme, aj v takom prípade skúste pamätať na predchádzajúce rady. Držíme palce!
