Čo so soplíkmi? Nádcha u detí je bežná aj desaťkrát do roka

Patricia Poprocká, 12. októbra 2018 o 15:59

Opäť soplí... Môže do škôlky alebo musí zostať doma? Prechladnutie býva najčastejšou detskou chorobou, a predsa je okolo neho najviac mýtov. Treba lieky, či stačia čaje? Izolovať dieťa v teple, alebo môže von? Ísť k lekárovi, keď má nádchu príliš často?

Časté nádchy u predškolákov neznamenajú podľa lekárov veľký problém.

Foto: Patricia Poprocká

Podľa lekárov je ešte stále poriadku, ak má dieťa - predškolák soplíky päť až desaťkrát do roka. „Je to dané viacerými faktormi v prvom rade nevyzretosťou imunitného systému, úzkymi anatomickými pomermi v nose, nosohltanovou mandľou a nedostatočnými hygienickými návykmi,“ vysvetľuje MUDr. Ján Sopko, primár oddelenia ORL Nemocnice v Poprade. Zvýšenému riziku sú podľa neho vystavené deti s vrodenými alebo získanými poruchami imunity, a potom tie, ktoré sa po prekonaní choroby predčasne vrátili do kolektívu.

Revolučné rady, že soplíky si príliš netreba všímať a dieťa môže normálne fungovať aj v škôlke či v škole, teda celkom neplatia. Rovnako však ani druhý extrém, teda izolácia dieťaťa v prehriatom byte.

„Ak dieťa nemá horúčku, izolácia dieťaťa s bežnou, nekomplikovanou nádchou doma v teple nie je nutná, ani v akútnom štádiu, ani v celom jej priebehu. Ak je vhodné počasie, tak pobyt na čerstvom vzduchu, aj prechladeným deťom, len prospeje,“ odporúča primár pediatrického oddelenia levočskej nemocnice Martin Tkáč.

„Izolácia a nadmerná ochrana, sterilita, rovnako ako veľmi skorá, opakovaná antibiotická liečba je kontraproduktívna, nevedie k vytvoreniu primeranej odolnosti voči patogénu,“ dopĺňa Ján Sopko. Dieťa treba podľa neho obliekať primerane počasiu, žiadne zbytočné vrstvy navyše netreba.

Primeraný pohyb pomáha


Podobne je to aj s pohybom. Prikazovať prechladnutému dieťaťu ležať v posteli nemá určite zmysel, rovnako však ani žiadať od neho namáhavú aktivitu. Zlatá stredná cesta, ako napríklad prechádzky či nenamáhavé hry vonku, sú úplne v poriadku.

Najväčším problémom býva otázka, či a odkedy môže ísť prechladnuté dieťa medzi ostatné deti. Rodič chorého dieťaťa väčšinou kvôli práci nemá čas zostávať s ním dlho doma, ak ho však dá do škôlky, väčšina ostatných rodičov zasa protestuje... Vzniká tak kolotoč.

„Prirodzenou snahou rodičov je svoje dieťa chrániť, preto zvyšujú tlak na učiteľky a sledujú ostatné deti v kolektíve, ktoré by mohli byť potenciálnym zdrojom infekcie. Je to často zdrojom nedorozumenia a konfliktov medzi rodičmi. Rodičia potom zvyšujú tlak na svojich detských lekárov v snahe o skorú diagnostiku a liečbu ochorenia,“ opisuje Ján Sopko.

Pár dní doma neuškodí


Riziko prenosu nákazy v kolektíve zväčša je. „Deti zdieľajú spoločne hračky, poháre, príbory, nie sú schopné sa sami postarať o základné hygienické návyky ako fúkanie nosa, utieranie sekrétu, zakrývanie úst a nosa pri kýchaní a kašľaní, umývanie rúk. To všetko môže frekvenciu výskytu infekcií zvyšovať,“ dopĺňa popradský primár.

Určiť, kedy dieťa môže medzi spolužiakov, je náročné. „Vyšetrenie CRP, podobne ani ďalšie vyšetrenia krvi v prvých 3-4 dňoch neprinesú žiadne informácie o tom, či ide o infekciu, alebo nie,“ pripomína Ján Sopko.

Rodičia by mali prihliadať na príznaky, sú to oni, kto pozná svoje dieťa najlepšie. Ak má dieťa napríklad teplotu, kašeľ, bolesti hrdla, uší, je slabé či unavené, malo by určite zostať doma. Martin Tkáč pripomína, že treba prihliadať aj na to, či ide dieťa medzi ľudí do uzavretého alebo otvoreného priestoru. „Nachladené dieťa v akútnom štádiu choroby je zdrojom nákazy, preto by som odporučil takéto dieťa ponechať dva-tri dni doma,“ hovorí.

Čaje, ovocie a zelenina


Vraví sa, že nádcha trvá s lekárom týždeň, bez neho sedem dní. Napriek tomu lekári odporúčajú pomôcť imunite, napríklad zvýšeným prísunom vitamínov. „Často sledujeme u detí výraznejšie nechutenstvo. Nesnažme sa ich kŕmiť nasilu, skôr využiť to, čo im chutí, ponúkať im najmä zeleninu a ovocie, prípadne kašičky a šťavy z nich. Vhodné je korigovať ich kyslosť, ktorá môže vyvolať zvýšenie nechutenstva, alebo nevoľnosť,“ pripomína primár Sopko.

Martin Tkáč pripomína že nie všetky deti sú ochotné jesť dostatok ovocia a zeleniny, preto odporúča aj vitamíny, najmä C vo forme kvapiek alebo tabletiek.
Samozrejme, treba veľa piť, klasický „liek“ bylinkový čaj s citrónom je naozaj vhodný. Mal by sa však piť vlažný, nie horúci. Bylinky sú vhodné aj ako roztoky na kloktanie pri bolestiach hrdla – vývar z harmančeka či šalvie, postačí však aj obyčajný slaný roztok.

S liekmi a kvapkami opatrne


Čo sa týka kvapiek do nosa a liekov, tak s tými opatrne. Pri vysokej teplote sa odporúčajú lieky na jej zníženie v nevyhnutných prípadoch. Kvapky do nosa by sa mali tiež užívať len v obmedzený čas, najlepšie vôbec. „Adstringentné nosové kvapky (Nasivin, Vibrocil, Olynth) by sme nemali podávať dlho - vysušujú sliznicu nosa a jej reparácia trvá dlhšie,“ upozorňuje primár Tkáč. Ak ich treba, tak najčastejšie pred spaním, u bábätiek pred dojčením.

Nosovú sliznicu odporúčajú lekári zvlhčovať skôr prípravkami so sterilizovanou morskou vodou, prípadne prevarenou Vincentkou. Teplota roztokov by mala byť podľa Jána Sopka odpovedajúca teplote miestnosti, prípadne o máličko chladnejšia, čo môže pomôcť s odpuchnutím sliznice nosa. Niekedy postačí aj zvýšenie vlhkosti v miestnosti. Nos by si malo dieťa najlepšie fúkať, ak to nie je schopné, tak hlieny treba odsať.

Antibiotiká len v krajnom prípade


Pri miernom priebehu prechladnutia nie je nevyhnutné hneď bežať k lekárovi, keďže v prvých troch-štyroch dňoch sa ani on o pôvodne ochorenia veľa nedozvie. V prípade vážnych príznakov ako sú vysoké teploty dýchacie ťažkosti, exantém na koži, výtoky z uší, kŕče, však návštevu odkladať netreba. Rovnako ani vtedy, ak dieťa prechádza z jednej infekcie do druhej.

Antibiotiká sa na nádchu spravidla nepoužívajú. Lekári k nej pristupujú, keď sa vírusmi vyvolaná skomplikuje ešte bakteriálnou infekciou. Spravidla sa vtedy mení charakter hlienu, jeho sfarbenie, viskozita, zápach, a choroba sa predlžuje. „Pri takejto komplikovanej nádche spravidla urobíme kultivačné vyšetrenie a liečime ju pridaním lokálnych antibiotík, najčastejšie Pamycon. Ak máme výsledok kultivačného vyšetrenia a príznaky neustupujú, vyžívame cielenú antibiotickú liečbu,“ vysvetľuje primár Tkáč.


Čo treba vedieť o soplíkoch
  • nie je to samostatné ochorenie, ale príznak

  • znamenajú nadmernú tvorbu a výtok sekrétu z nosa navonok alebo jeho nadmerné zatekanie do nosohltana

  • hlien v sliznici dýchacích orgánov je prirodzený a nevyhnutný, zabraňuje jej vysušeniu, je primárnou bariérou na zachytenie nečistôt, vírusov, baktérií, kvasiniek a plesní , ktoré sa nachádzajú vo vdychovanom vzduchu. Obsahuje protilátky a enzýmy, zabezpečujúce rozpoznanie cudzorodých látok a ich likvidáciu.

  • hlien je transportovaný kmitaním riasiniek z nosa a prínosových dutín do nosohltana a hltana, kde ho prehltneme, bez toho aby sme si to uvedomovali a v žalúdku dochádza k ich likvidácii

  • ako chorobu to vnímame, ak sa zmení množstvo, viskozita a zafarbenie sekrétu - vodnatý, riedky, číry, hustejší hlienový, belavý, žlto, zeleno alebo hnedo sfarbený, niekedy aj s prímesou čerstvej krvi.

  • príčin je veľa: infekčné (vírusy, baktérie, kvasinky a plesne), alergické, zmeny teploty a vlhkosti vzduchu, klimatické faktory, znečistenie prostredia, fajčenie, stav imunity, životospráva

  • určiť príčinu v počiatočnej fáze je náročné, väčšinou ide o vírusy


  • (MUDr. Ján Sopko, primár oddelenia ORL Nemocnice v Poprade)



    Súvisiace články:






    Pridajte komentár

    táto funkcia je len pre prihlásených

    Prihláste sa



    Zdravie - ďalšie články

    Ďalšie články v rubrike >