Stromy a fontány v mestách majú v dnešných dňoch cenu zlata.
Foto: ReutersHorúčavy najťažšie zvládajú starí ľudia aj malé deti, a aby zostali v poriadku, závisí niekedy naozaj aj od zdanlivých maličkostí. Dôležitý je nielen pravidelný prísun tekutín, ale aj oblečenie a obmedzenie fyzickej námahy.
Odev
Letné oblečenie by malo byť ľahké, vzdušné, voľnejšieho strihu, skôr svetlých farieb a z prírodných materiálov. „Syntetické materiály nie sú vhodné, pretože bránia odparovaniu potu,“ upozorňuje docentka Jana Hamade, vedúca Sekcie ochrany a podpory zdravia a špecializovaných činností Úradu verejného zdravotníctva.Dôležitá je aj pokrývka hlavy, najlepšie sú vzdušné klobúky z prírodných materiálov, napríklad z morskej trávy. Nezabúdať na slnečné okuliare, ale pozor, nech sú naozaj kvalitné, lebo inak môžu zraku viac ublížiť než ho ochrániť.
Pitný režim
„Množstvo tekutín, ktoré organizmus potrebuje, je u každého človeka individuálne. Závisí napríklad od veku, pohlavia, telesnej hmotnosti, ale aj od telesnej aktivity, zloženia a množstva stravy, teploty ovzdušia či zdravotného stavu,“ zdôrazňuje Jana Hamade. Počas horúčav odporúča vypiť minimálne 2-4 decilitre tekutín na 10 kilogramov hmotnosti, čo predstavuje približne 1,5 až 3 litre tekutín denne.Toto množstvo sa však zvyšuje u ľudí, ktorí pracujú fyzicky a viac sa potia. „Piť by sa malo priebežne, čiže v menších dávkach a častejšie a ešte pred pocitom smädu,“ dodáva.
Samozrejme, ideálna je obyčajná voda doplnená o minerálne látky, prípadne ochutená citrónom či bylinkami. Vhodné sú tiež nesladené vlažné čaje. „V horúčavách obmedzte nápoje s obsahom chinínu, kávu, alkohol i sladené nápoje,“ odkazuje expertka.
Dôkladne treba dbať na pitný režim u malých detí, tie nemajú dokonale vyvinutý mechanizmus pocitu smädu, preto by im mali rodičia často ponúkať pitie. Aj tu je dobré rozložiť si dennú dávku tekutín rovnomerne počas dňa.
Aktivity
Zvýšenú fyzickú námahu nezvláda dobre každý. Odborníci odporúčajú časté prestávky v tieni. „Ak je to možné, fyzicky náročnú aktivitu si v období horúčav plánujte na skoré ranné hodiny, ideálne do 7. hodiny ráno,“ vraví Jana Hamade. Pobyt vonku je dobré obmedziť v čase medzi 10. a 16. hodinou, a ak už, tak sa zdržiavať čo najviac v tieni.Deti mladšie ako jeden rok by sa nemali vystavovať slnečnému žiareniu vôbec a vonku je pre nich najlepšie v skorých ranných hodinách a podvečer. „Deti do 6 mesiacov nenatierajte krémami s ochranným faktorom, keďže tieto deti na slnko vôbec nepatria. Chránime ich slnečníkom alebo clonou, nie plienkou, pretože hrozí prehriatie,“ radí docentka. Naopak, staršie deti treba pri pobyte vonku natierať vhodnými krémami, a to opakovane.
Ešte jedna dôležitá vec – nenechávajte deti a zvieratá čakať v zaparkovanom aute, ani ak ste presvedčení, že sa vzdialite iba na chvíľu. Nikdy neviete, čo sa stane a hoci aj necháte pootvorené okná, k prehriatiu organizmu dochádza rýchlo a môže mať smrteľné následky.
Prvá pomoc pri prehriatí
Čo robiť, ak to napriek dobrým radám predsa len s pobytom v horúčavách preženiete? Úpal a úžeh majú podobné príznaky. Úpal je ale prehriatie organizmu, ktoré vzniká aj bez priameho slnečného žiarenia, úžeh je zasa prehriatie organizmu vplyvom slnečného žiarenia. Oboje sa prejavujú bolesťami hlavy, nevoľnosťou, mdlobami až závratmi, povrchným a zrýchleným dýchaním, rýchlym pulzom, zvýšenou telesnou teplotou, zvracaním. Prvá pomoc má vyzerať takto:1. Postihnutého je potrebné premiestniť do chladného prostredia, najlepšie chladnej miestnosti s vetraním
2. Uložiť ho do stabilizovanej polohy
3. Ochladzovať ho treba postupne, najlepšie obkladmi, nie sprchou alebo kúpeľom
4. Podávať mu tekutiny, ale len po malých množstvách, najlepšie lyžičkou, nie väčšie množstvo vody naraz
5. Ak sa stav nezlepší do hodiny, privolajte radšej lekársku pomoc na čísle 155 alebo 112
ANKETA:
