Prázdniny kedysi a dnes, ktoré boli lepšie? Tu je 6 hlavných odlišností

Patricia Poprocká, 16. augusta 2019 o 17:38

Niečo zostalo, niečo je navždy preč. Z dvoch mesiacov prázdnin sa tešili deti pred 40 rokmi rovnako ako dnes, len trávenie času je odlišné. Čo je pre dnešné deti samozrejmé, pre ich rodičov bolo niekedy až nepredstaviteľné. Alebo aspoň nedosiahnuteľné. Čo bolo lepšie, si odpovie každý sám.

Facebook

Dovolenka pri mori, kedysi pre úzku vyvolenú skupinu, je dnes pre mnohých štandardom.

Foto: shutterstock.com

Za pár hodín na opačnom konci sveta

Turecko, Egypt, Maledivy, alebo hoci len Grécko či Španielsko. Letecký zájazd, dokonca naplánovaný na poslednú chvíľu, zo dňa na deň, bol kedysi z kategórie sci fi. Ľudia boli šťastní, ak sa dostali do Maďarska, Bulharska, či Juhoslávie. Aj to ich stálo nekonečné papierovačky a vybavovačky. Naozaj výnimočne, po „ešte nekonečnejších“ vybavovačkách a papierovačkách mohli ísť na Kubu alebo nejakej „kapitalistickej krajiny“. Vidieť svet je fajn, z hľadiska dovolenkárov, ktorí nevytrčia päty z hotelového komplexu je však niekedy naozaj jedno, v akej krajine sú. A vzhľadom na dramatické zmeny klímy stojí za zamyslenie, či je takýto, momentálne najpopulárnejší, druh dovolenky naozaj nevyhnutný.

Tropické horúčavy vzácnosťou

Mnohí Slováci ich zažili tak akurát pár dní v Maďarsku alebo na Sĺňave či Zemplínskej Šírave. Vôbec to však nebol problém, ľudia sa prispôsobili. Mierne letá, teploty okolo 26 stupňov na väčšine Slovenska boli príjemné. Lepšie sa pracovalo, chodilo po výletoch, a nebol problém ani s kúpaním. Ľudia, vrátane detí, boli otužilejší. „Pamätám si, ako sme sa so sestrou bežne kúpavali v 20-stupňovom bazéne. Vonku nebolo oveľa viac. A čo, tu sme,“ spomína štyridsiatnička Karolína.

Ide sa do kina!

Áno, to sa chodí aj dnes, ale už to nie je celkom ono. Neosobné mutliplexy s pestrou ponukou premietania aj občerstvenia, je niečo úplne iné než keď sa kedysi človek celý deň (alebo aj týždeň) tešil na konkrétny film, premietaný raz, nanajvýš dvakrát. „Kino, to bola pre nás udalosť! V telke sme mali dva programy, žiadna káblovka, internet, sťahovanie filmov, takže sme sa naozaj tešili. Večer sme sa stretli partia pred kinom, v ňom obsadili celý rad, bolo to naozaj milé,“ spomína zasa Silvia.

Hrádze na rieke namiesto aquaparkov

Tobogány, vírivky, sauny, welness... V komerčných aquaparkoch je čo robiť celý deň a za peniaze sa tam deti aj dospelí, obľubujúci tento druh zábavy, naozaj dostatočne vybláznia. Aj bez nich však mali v minulosti deti čo robiť: „Chceli sme sa kúpať, nie všade bolo kúpalisko či jazero, tak nám neostávalo iné ako si postaviť hrádzu na rieke alebo potoku. To nám zabralo asi pol dňa, a potom sme sa mohli kúpať. Plávať sme sa učili vo vode po pás, pri sviežej teplote. Prípadne chlapci chytali ryby, potápali sa, opravovali hrádzu... Boli to nezabudnuteľné zážitky,“ približuje svoje prázdniny tridsiatnička Anna. Chodievalo sa aj na kúpaliská, tie sa však s dnešnými sotva dajú porovnať. Azda len v preplnenosti.

Sami doma, u babky, alebo radšej v škôlke?

Prázdniny, to bol pre deti aj zlatý čas samostatnosti. „Mama pracovala, tak sme to museli zvládnuť sami. Porobili sme, čo nám kázala, napríklad obrali ovocie, ktoré chcela večer zavárať, alebo nakúpili, upratali, potom sme sa mohli vybrať kúpať, kam ona došla po práci za nami. Žiadna kontrola cez mobily, nič, a to sme chodievali cez polku mesta. Verila nám, a my sme si museli veriť tiež,“ hovorí Ivana, najstaršia z troch detí, ktorá má dnes sama tri deti. Ak rodičia museli pracovať, deti trávili prázdniny u starej mamy, prípadne u kamarátov. Doba sa zmenila, dnes rodičia neradi nechávajú deti samé, takže sa neraz stáva, ak starí rodičia pracujú, prípadne žijú v inom meste, že najmä tie menšie deti strávia polovicu prázdnin – v škôlke.

Opekačky v lese

„Zobrali sme sa celá partia, doma vybrakovali chladničku a záhradku– zelenina, zemiaky, slanina, špekačky a išlo sa do lesa. Tam sme si samé decká, asi tak od 10 do 15 rokov urobili oheň, piknik. Nič sme nepodpálili, ani les, ani seba. Bola to sloboda, starší dozerali na mladších, čas na hry, debaty, prvé lásky," vraví o svojich spomienkach na leto štyridsiatnička Simona. Do lesa sa chodí aj dnes, mladšie deti väčšinou pod dozorom dospelých, pochopiteľne, aby nebodaj niečo nepodpálili, aby sa nestratili, aby sa niečo nestalo... Partie starších chodievajú do prírody bez dozoru, neraz tam už ale ide o iné než opekačku.

Súvisiace články:

AhojMama.sk na Facebooku

AhojMama.sk do e-mailu

Komentáre k článku:

Traktoristaamater 16. augusta 2019 o 08:11

Na cestu do Rumunska či Bulharska neboli žiadne papierovačky treba, stačilo vybaviť doložku k občianskému. A nebolo to pre žiadnych vyvolených. Jediné čo bolo treba vypísať bolo colné prehlásenie, jeden papier. A musel človek mať oficiálne kúpenú menu navštívenej krajiny, tiež menu tranzitnej krajiny. Stačilo zabaliť stan a hajde. Keďže sa šlo skoro 1000 km. cez Rumunsko bolo super nabrať lacných žuvačiek a cukríkov, to bolo radosti keď človek niečo hodil deckám v Rumunsku. Dokonca ak sa v tom človek vedel pohybovať tak mal dovolenku v Rumunsku zadarmo. Plynovú bombu s malým varičom sme tam strelili asi za 900 a stan tiež asi 3x drahšie než sme ho kúpili doma.
Ani tá Juhoslávia nebol taký problém, raz som mal poukaz z práce, to bolo celkom lacné a plná penzia.
@zareaguj
Pekný komentár
Hannes 16. augusta 2019 o 11:23

Bývali sme v paneláku a bol tam kopec deciek rôzneho veku. Po dohode rodičov sme si urobili z kočikárne klubovňu, kde sa dalo príjemne existovať. Každý priniesol nejakú spoločenskú kru, hrali sa šachy, stolný tenis. Rodičia o svoje ratolesti strach nemali, vedeli, že staršie deti sa o malžch dobre postarajú. Dievky to bavilo, aj sa im to do života zišlo. S deckami so susedných ulíc sme organizovali Olympijské hry, medaily boli okrúhlr keksy v staniole, niečo ako Fidorka. Prehnali sme cez ne červenú hrubšiu niť a medaily boli na svete. Cestovanie? Keby som rozprával, som tu do nekonečna a aj tak by mi nik neveril. Trocha invencie a všetko išlo. Neplakali sme, bolo treba žiť. A že sa život dal spríjemniť, to si teda píšte.
@zareaguj
Pekný komentár
Traktoristaamater 16. augusta 2019 o 12:46

To dnešná mládež nepochopí. Šlo to aj bez mobilov, fejzbúku a podobných sprostostí. Decká sa vtedy vedeli baviť. A väčšie deti si prišli od maminy vypýtať tie malé a vozili ich v kočíkoch.
@zareaguj
Pekný komentár

Pridajte komentár

táto funkcia je len pre prihlásených

Prihláste sa

alebo môžete použiť:

Prihlásiť sa cez Varecha.sk

Nová registrácia

Voľný čas - ďalšie články

Ktorá z dvoch žien je matkou? Správnu odpoveď uhádne len tretina ľudí

Dobre sa zadívajte na obrázok. Ktorá z dvoch žien je podľa vás matkou dieťaťa, hrajúceho sa na zemi?
Bryndzové pirohy pomôžu deťom s rakovinou. Vo Zvolene je dnes olympiáda vo varení tradičného pokrmu

Zvolenské námestie SNP ovládne v nedeľu 15. septembra vôňa bryndzových pirohov.
KVÍZ Poznáte slovenské zemepisné rekordy?

Koľko meria najvyššia slovenská hora? Ako sa volá náš najväčší vodopád? A ďalších osem otázok, ktoré preveria vaše vedomosti o zemepise Slovenska. Test dajte spraviť aj svojim deťom, priučia sa mnohému novému.
POČASIE Slovenskom sa preženie chladný morský vzduch! Ďalší obrat príde po víkende

Severák prinesie na Slovensko z piatka na sobotu zmenu v doterajšom pokojnom slnečnom počasí. Zahalia Slovensko aj cez víkend mraky alebo vykukne ešte predsa len slniečko? Aká ďalšia zmena príde hneď po víkende? Dozviete sa vo videopredpovedi.
Rozozná vaše dieťa hríb od muchotrávky? 10 užitočných rád, predtým, než sa s deťmi vyberiete na huby

Je to iné, pomalšie a možno aj poslabšie, čo do plnosti košíkov, ale určite to stojí za to. Ak chodievate na huby, berte so sebou do lesa aj deti, len tak si môžu vypestovať vzťah k prírode, obľúbiť si ju, spoznať a chrániť. Teraz je na to ideálny čas.
FOTO Jadran po turistickej sezóne. Čo tam zanechali turisti

Boli ste v lete pri mori? Jadran je stále najobľúbenejšou prímorskou destináciou Slovákov, žiaľ, aj tu sa už prejavuje nežiaduci dôsledok turistického ruchu – znečistenie a odpad. V krištáľovo čistom mori možno nájsť okrem krásneho podmorského sveta aj výdobytky našej civilizácie ako kolesá, fľaše či iné použité predmety.
Otravujú vás nikdy nekončiace domáce práce? Obľúbte si ich, duševne vás veľmi obohatia

„Starostlivosť o domácnosť je otravný, vyčerpávajúci a nikdy nekončiaci sled povinností. Upracete a môžete začať znova. V kombinácii so zamestnaním a deťmi je toho na mňa skrátka príliš veľa," sťažujú sa často ženy. Ak však zmeníte svoj postoj k tejto nevyhnutnej súčasti života, môže vás to vnútorne veľmi obohatiť.