Ako sa pri výchove zbaviť pocitov viny?

Andrea Poloková, podpredsedníčka OZ MAMILA, 15. novembra 2020 o 04:13

Vychovávať deti nás nik neučil, preto často nevieme, ako v danej situácii zareagovať a následne si kladieme otázky, či sme sa zachovali správne. Neraz si svoje správanie voči deťom vyčítame. Ako z toho von? Riešenie existuje, a približuje ho Andrea Poloková zo združenia MAMILA v našej pravidelnej rubrike Tento týždeň píše.

Rodičia by mali pamätať na to, že pre každý vek je typické niečo iné a schopnosti dieťaťa siahajú len po určitú hranicu, vraví Andrea Poloková.

Foto: archív Andrey Polokovej
Vedľa seba sa hrajú dve malé deti. Jedno siahne po hračke a druhé mu ju vtrhne z ruky a buchne ho po hlave. „Kde si to videla?“ znie častá otázka rodiča. V takejto situácii sa do nenávratna vytratí predstava o tom, že vaše kedysi roztomilé bábätko sa bude v každej situácii správať dokonalo. Čo je však horšie: v takejto situácii ako rodičia často zistíme, že nás nik nepripravil na to, ako zareagovať. A tak začneme napríklad hovoriť to, čo sme kdesi počuli: „Neber hračku dievčatku. No tak. Nesmieš brať hračky. Keď budeš brať druhým hračky, nikto sa s tebou nebude kamarátiť.“ A naše zúfalstvo vyvrcholí večer pri naháňaní detí do postele.

„Stačí, aby sme sa stali rodičmi, a už nás prenasledujú pocity viny,“ povedal dr. William Sears, americký pediater a autor mnohých kníh o deťoch. Ako rodičia máme pocity viny prakticky neustále a máme strach, aké naše deti budú, keď vyrastú. Každodenne sa pýtame, aký vplyv má to, čo im teraz dovolíme alebo
nedovolíme, na ich budúcnosť. Dobrá správa je, že odpovede existujú.

Naplnené potreby dieťaťa odznejú samé

V MAMILE sme od nášho vzniku podporovali rodičov nielen v dojčení, ale aj vo využívaní rozličných nástrojov vzťahovej výchovy už od narodenia bábätka. Medzi takéto nástroje patrí okrem dojčenia aj spoločné spanie či nosenie a starostlivosť o potreby matky a odpočinok matky.

Za posledné dve desaťročia nášho fungovania sme nadchli novú generáciu rodičov, ktorí svoje bábätká nosia v šatkách či nosičoch, využívajú kontakt koža na kožu, vyhľadávajú našu pomoc pri dojčení a ktorí vedia, že tieto potreby nie sú manipuláciou zo strany bábätiek. Pretože potreby, ktoré sa dieťaťu naplnia, odznejú. Mnohí rodičia sa vďaka tomu oslobodili od obáv, že dieťa rozmaznajú, keď ho budú mať na rukách, keď budú reagovať na jeho signály alebo keď budú napĺňať jeho potreby.

Ale v posledných rokoch nám začali písať nielen rodičia bábätiek, ale aj väčších detí – 3-ročných alebo 5-ročných či starších. Opisujú nám situácie, ktoré zažívajú so svojimi deťmi, a nevedia ich riešiť a nechcú postupovať podľa rád od okolia typu: „Veď mu daj po zadku.“ Majú podobné obavy, ako keď sa báli, či bábätko kontaktom s ním nerozmaznajú, keď bolo malé.

Pri väčších deťoch im nie je jasné, či ich nerozmaznajú svojím prístupom a komunikáciou. Alebo ako vlastne s deťmi komunikovať inak ako príkazmi a trestami.

Výchova je viac o rodičoch

Nezostáva nám nič iné len si priznať, že vychovávať deti nás nikto neučil, že nie sme pripravení s nimi komunikovať tak, ako by sme si priali, a že sa potom uchyľujeme k vetám, o ktorých sme si hovorili: „Nikdy toto svojmu dieťaťu nepoviem.“ Alebo: „Teraz som povedala, bolo presne to, čo som neznášala, keď mi to hovorila moja mama.“ A tak sa pri našej pomoci s dojčením stále viac vynárala medzi rodičmi otázka, ako pokračovať vo vzťahovej výchove ďalej, s väčšími deťmi, z ktorých mnohé sa už samy odstavili a už sa nenosia.

Potrebujú teda ďalšie nástroje na výchovu detí. Jedným z tajomstiev výchovy je to, že výchova sa v skutočnosti netýka až tak veľmi detí. Výchova sa oveľa viac týka zručností, ktoré nadobudneme ako rodičia. Dobrá správa je, že tieto komunikačné a ďalšie zručnosti sa dajú naučiť. Situácie, ktoré sa nám vo výchove každodenne opakujú a končia krikom či plačom, sa dajú zvládať inak a s väčšou ľahkosťou a prehľadom. Podobne, ako sa rodičia na začiatku naučili, ako dojčiť, ako nosiť, ako upokojovať bábätko, tak je možné sa naučiť aj, čo sa dá robiť s deťmi pri výchove, keď sú väčšie.

Každý vek má to „svoje“

Ďalšia dôležitá znalosť, ktorá sa dá naučiť a ktorá rodičom pomáha, je poznanie toho, čo všetko deti v určitom veku dokážu, čo je pre nejaký vek dieťaťa typické, aké má v danom veku dieťa schopnosti a čo ešte jeho schopnosti presahuje.

Takéto poznanie umožňuje rodičom mať realistické očakávania o správaní detí a vyvarovať sa nedorozumení o 2-ročnom dieťati ako napríklad: „Je taký lakomý. Keď si nejakú hračku nájde, nepustí ju z ruky. Ja neviem, kedy ho to prejde.“ Rodičom pomáha vysvetlenie, že pre dvojročné dieťa je dôležitá snaha vlastniť a objavenie seba samého v zmysle: „Toto je moje.“

Rovnako rodičom môže pomôcť, keď pochopia, ako deti vnímajú čas, v akom veku začínajú chápať existenciu budúcnosti a ako toto ovplyvňuje ich správanie a reakcie. Vedia viac pochopiť, ako deti rozličné situácie prežívajú.

Ľahký test vnímania

Jedným z príkladov môžu byť informácie o tom, ako sa v deťoch rozvíja empatia a schopnosť vcítiť sa do pocitov druhých ľudí.

Ak máte malé dieťa, skúste si ho otestovať: Posaďte sa s ním na koberec, pred sebou si nechajte trochu miesta a potom postavte prekážku, cez ktorú sa nedá vidieť – napríklad škatuľu alebo niekoľko hrubých kníh postavených na seba. Do priestoru pred sebou umiestnite maličké predmety (plastové zvieratká, lyžičky, drobné hračky atď.). Do priestoru za prekážku umiestnite napríklad jedno maličké plyšové zvieratko tak, aby sa dívalo smerom k vám, ale aby cez prekážku nevidelo. Aj pred zvieratko alebo bábiku umiestnite malé hračky, ale odlišné od hračiek pred vami.

Potom sa dieťaťa spýtajte: Povedz mi, čo vidí plyšové zvieratko alebo bábika sediaca za prekážkou? Dieťa, ktoré ešte stále vidí veci zo svojho pohľadu, bude menovať (aj) veci, ktoré má pred sebou, pretože ešte nebude chápať, že dané zvieratko či bábika ich cez prekážku nemôže vidieť.

Dieťaťu, ktoré už túto schopnosť v takomto kontexte má, bude táto skutočnosť jasná a pomenuje len to, čo dané zvieratko alebo bábika môže skutočne vidieť. Tu niekde sa začína schopnosť vidieť veci tak, ako im vidia druhí, hoci k pochopeniu pocitov druhých môže byť ešte ďaleká cesta.

Ak sa naše dieťa nachádza vo fáze, keď ešte ani len nerozumie, že niekto iný vidí niečo iné ako ono samo, tak je zbytočné požadovať od dieťaťa takúto schopnosť a našu komunikáciu a správanie je potrebné tomu prispôsobiť. Podobne, ako keď sa prispôsobíme tomu, že dieťa ešte nevie chodiť.

Kurz zručností v MAMILE Rodičia majú teraz možnosť dozvedieť sa o týchto nástrojoch pre výchovu detí v kurze MAMILY, kde získajú informácie o tom, aké komunikačné a iné zručnosti im pomôžu zvládať náročné výchovné situácie, ktoré faktory ovplyvňujú správanie detí a aké dôležité je pochopiť jednotlivé štádiá, ktorými deti v rozličnom veku prechádzajú. Prihlásiť sa môžete na tomto linku.





Pridajte komentár

táto funkcia je len pre prihlásených

Prihláste sa



Tento týždeň píše - ďalšie články

  • Obrázok Zuzana Krišková zo Ženských kruhov: „Dokážu aktívne ženy zmeniť rutinu v pôrodnici?“

    Zuzana Krišková zo Ženských kruhov: „Dokážu aktívne ženy zmeniť rutinu v pôrodnici?“

    „Je povinnosťou zdravotníckeho personálu poskytovať zdravotnú starostlivosť tak, aby podporovali zdravie žien a ich detí, dbali na dodržiavanie ich ľudských práv, a to platí aj v čase pandémie. Nie je úlohou žien si svoje práva vybojovať, vyjednať, zabezpečiť. To je naša filozofia v Ženských kruhoch. Zároveň si uvedomujeme, že ženy chcú byť aktívne a tehotné ženy nemôžu iba pasívne čakať, kým sa situácia zlepší. Ony sú tehotné tu a teraz," uvádza vo svojom ďalšom článku v našej pravidelnej rubrike Tento týždeň píše predsedníčka združenia Ženské kruhy Zuzana Krišková.

  • Obrázok Eva Marková: „Jednorodičovstvo je tvrdá práca, ale prináša nádej.“

    Eva Marková: „Jednorodičovstvo je tvrdá práca, ale prináša nádej.“

    Silvia sa po rozvode stará o deti, pracuje, rieši svoje zdravotné problémy i nedostatok financií. Náročná situácia ju však posilnila. Jej príbeh popisuje v našej pravidelnej rubrike „Tento týždeň píše" Eva Marková z organizácie Jeden rodič, ktorá sa snaží presadzovať práva rodín, v ktorých deti vyrastajú len s jedným rodičom. „V jednorodičovstve je dôležité nechcieť od seba byť dokonalým, nemať ambíciu, že plnohodnotne nahradíte druhého rodiča. Je potrebné naučiť sa brať veci také, aké sú," cituje Eva Marková statočnú mamičku.

  • Obrázok Piatiaci a šiestaci by sa nemali učiť z domu, ale chodiť riadne do školy

    Piatiaci a šiestaci by sa nemali učiť z domu, ale chodiť riadne do školy

    Učitelia to dnes nemajú ľahké. Učiť svojich žiakov na diaľku, bez priameho kontaktu nie je veru jednoduché, najmä ak niektorí pri tom vylihujú v posteli s mobilom či tabletom v ruke. Silvia Bodláková vyučuje už dlhé roky matematiku a v našej dnešnej rubrike píše o úskaliach dištančného vzdelávania i o tom, ako si s nimi poradiť.

  • Obrázok Taká pohoda, že sa to ani veriť nechce. Bola som pri tom, ako sa v Dánsku narodil Joste...

    Taká pohoda, že sa to ani veriť nechce. Bola som pri tom, ako sa v Dánsku narodil Joste...

    Nik mi neveril, že násilie pri pôrode existuje, vraví režisérka Maia Martiniak, ktorá vo svojom novom dokumente Neviditeľná otvára tému pôrodnej traumy. V dnešnom príspevku našej rubriky Tento týždeň píše ale opisuje radostnejší príbeh jedného pôrodu v Dánsku, svedčiaci o tom, že ak sa chce, dá sa zladiť bezpečnosť i rešpektovanie žien. Práve ten Maiu motivoval, aby dokončila film o temnej stránke pôrodníctva, ktorý bude mať o týždeň premiéru.

  • Obrázok Zuzana Krišková zo Ženských kruhov: Nástrih nie je ochrana hrádze

    Zuzana Krišková zo Ženských kruhov: Nástrih nie je ochrana hrádze

    „O nástrihu hrádze (epiziotómii) sa v minulosti predpokladalo, že je prevenciou ťažkých poranení konečníka. No opak je pravdou. Vedeckými štúdiami bol tento predpoklad vyvrátený a dokonca nástrih hrádze riziko poranenia konečníka zvyšuje. Naopak účinnou prevenciou pred poranením sú slobodná voľba polohy, prikladanie teplých obkladov na hrádzu a tlačenie podľa potrieb tela," uvádza vo svojom ďalšom článku v našej pravidelnej rubrike Tento týždeň píše Zuzana Krišková, predsedníčka združenia Ženské kruhy.

  • Obrázok „Pediatrička na mňa hľadela, akoby som spadla z Marsu.“ Dojčenie a matky adoptovaných bábätiek

    „Pediatrička na mňa hľadela, akoby som spadla z Marsu.“ Dojčenie a matky adoptovaných bábätiek

    Dojčenie nie je len o nasýtení bábätka, veľmi dobre si to uvedomujú matky, ktoré si adoptovali dieťa. Dojčiť môže aj žena, ktorá nerodila, aj žena, ktorá pri vlastnom dieťati nemala dostatok mlieka. O tom, ako dojčenie uľahčuje cestu zbližovania novej rodiny, v našej rubrike Tento týždeň píše predsedníčka OZ MAMILA MUDr. Lucia Kantorová.

  • Obrázok Petra Slezáková radí: Tipy a triky, ako neplytvať potravinami a správne ich skladovať

    Petra Slezáková radí: Tipy a triky, ako neplytvať potravinami a správne ich skladovať

    „Buď kreatívny pri varení, aby si využil všetky zbytky a odrezky. Zo zbytkov zeleniny urob rizoto alebo polievku, prípadne rôzne zbytky zapeč s cestovinami a syrom," radí našim čitateľom Petra Slezáková, propagátorka bezodpadového života a zakladateľka iniciatívy Zero Waste Slovakia. Toto je jej prvý príspevok v našej nedeľnej rubrike Tento týždeň píšem ja.

Ďalšie články v rubrike >