Nie ste zlý rodič! 10 vecí, ktoré si vo výchove nemusíte vôbec vyčítať

Gabriela Bachárová, Patricia Poprocká, 5. októbra 2020 o 04:25

Tiež sa vám niekedy zdá, že každý naokolo má „normálne“ deti, akurát to vaše neustále vyrába nejaký problém? Kričí, klame, neposlúcha... Nebojte, nie je to vaša chyba. Predstava tichého, poslušného dieťaťa je naozaj len predstavou, ktorá nemá s prirodzeným vývojom dieťaťa nič spoločné. Čo všetko je normálne, hoci sa nám to na prvý pohľad nezdá? A čo všetko si vo výchove nemusíte vyčítať?

Nie je to vždy idylka, ale napokon, prečo by mala byť? Nič v živote nie je len jednoduché.

Foto: shutterstock.com

1. Neposlúcha, všetko mu treba hovoriť trikrát

A niekedy aj päťkrát. Niekedy sme na pokraji sebaovládania, presvedčení, že potomok skúša našu trpezlivosť, v skutočnosti však väčšinou ani nevie, že naňho voláme. „Detský mozog funguje inak. Je nezrelý a ešte sa len v ňom vytvára schopnosť hneď porozumieť, čo od neho vlastne chceme a rozhodovať sa podľa toho,“ vysvetľuje sociálna pedagogička Katarína Winterová z mamedeti.sk. Dieťa nedokáže ani udržať pozornosť, čiže je normálne, že zabudne, na čom ste sa pred chvíľou dohodli. Ďalším faktorom je aj prežívanie prítomnosti, keď dieťa venuje pozornosť tomu, čo práve robí (hra, kreslenie), počuje síce rodičov, ale nevníma, čo hovoria. Rada pre rodičov: Majte toto všetko na pamäti, a ak od dieťaťa niečo chcete, uistite sa, že vás naozaj vníma. A ak mu aj musíte niečo opakovať, robte to s láskou a pridajte aj vysvetlenie.

2. Robí zle súrodencovi

Žiarlivosť je prirodzená. No kým pre žiarlivú kamarátku máme pochopenie, žiarlivé dieťa karháme. Obaja sú pritom v rovnakej situácii – obávajú sa, že prichádzajú o priazeň milovanej osoby a snažia sa bojovať. Žiarlivosť detí na súrodenca je prirodzená, pripomínajú odborníci. A keďže každé dieťa je iné, každé reaguje inak, nech sa rodič čo ako snaží o prejavy lásky. Aj v tomto prípade platí: Netrestajte. Prejavte pochopenie, snažte sa žiarliacemu dieťaťu splniť, čo chce – urobte si program len s ním, venujte sa chvíľu iba jemu. Zároveň mu umožnite vybiť si hnev, ak ho cíti. Svetoznáma rodičovská poradkyňa Naomi Aldort takto dala svojmu synovi bábiku, aby na nej robil všetko, čo by chcel urobiť v hneve mladšiemu bratovi. Ten jej po nejakom čase prišiel oznámiť, že bábike už neubližuje, naopak.

3. Kričí a hnevá sa

Je to náročné, ale tiež prirodzené. Aj toto je dôsledok vyvíjajúceho sa detského mozgu, ktorý nedokáže spracovať silné emócie, najmä v situáciách, kedy chcú deti robiť niečo iné než sa im práve káže. Záchvat zlosti je podľa klinickej psychologičky Angharad Rudkinovej jediný spôsob, akým vie dieťa v danej situácii zareagovať. Nemyslí to ako vzdor, jednoducho nevie vyjadriť, čo cíti. Tresty nepomáhajú, skôr môžu dieťaťu poškodiť. Nemá zmysel ani snažiť sa dieťa za každú cenu hneď upokojiť. Takže, aj keď je to náročné, v danej situácii treba zachovať pokoj. Zasiahnite, ak si dieťa môže ublížiť alebo niečo zničiť, inak zostaňte pokojní. A – trvajte na hraniciach, aby si dieťa nespravilo zo záchvatu zlosti nástroj, ktorým dosiahne svoje, radí Angharad Rudkinová v knihe Čo si myslí moje dieťa.

4. Nechce sa hrať s ostatnými

A prečo by sa malo? Aj keď nás pohľad na družne sa hrajúce deti teší, majte na pamäti, že môžete mať doma aj introverta, ktorý je rád sám. Alebo dieťa, ktoré radšej počúva, o čom sa rozprávajú dospelí. Alebo dieťa, ktorému sa práve nechce hrať a chce si posedieť pri vás. Deti nie sú také, ako my, ani také, aké ich chceme mať. Deti sú svojské a my by sme to mali rešpektovať. Jediné, čo od nás chcú, je, aby sme ich ľúbili také, aké sú.

5. Nehovorí vždy pravdu

Pre rodičov, ktorí sa snažia vždy byť fér, to vyzerá ako riadny úder pod pás. „Kde sme urobili chybu? Prečo sa nás dieťa bojí?“ Nie je to však taká katastrofa, ako sa zdá. „Nielen deti, ale aj my dospelí si prikrášľujeme pravdu, odmietame zlyhania, zbavujeme sa pocitov hanby, viny. Je to vymýšľanie ospravedlnení, vysvetlení, ktoré spôsobia, že daná situácia je pre nás prijateľnejšia. Naša psychika sa takto bráni,“ vysvetlila Katarína Winterová v nedávnom rozhovore pre ahojmama.sk.

Deti klamú z rôznych dôvodov v rôznom veku, je to súčasť ich vývoja. Ako malé sa učia rozlišovať medzi skutočnosťou a fantáziou, neskôr chcú niečo vlastniť, vyrovnať sa iným, vyhnúť nepríjemnostiam... „Klamanie je prirodzená cesta k osamostatňovaniu sa, k budovaniu sebavedomia a schopnosti postarať sa sám o seba,“ vraví Katarína Winterová.

Zdôrazňuje, že napriek klamstvám z detí môžu vyrásť čestní ľudia. „Deti si veľmi dobre uchovávajú hodnoty, dôležitosť hovoriť pravdu, byť čestným... To, že to teraz nevedia v každej situácií, neznamená, že sú zlé alebo že sme my ako rodičia zlyhali. Cesta životom je kľukatá a nakoniec ich životné hodnoty povedú tým správnym smerom,“ odkazuje.

6. Plače a plače

Dobrá matka sa vraj pozná podľa toho, že dokáže vždy utíšiť svoje plačúce dieťa. Ale povedzme si to otvorene, môžete bábo nakŕmiť, prebaliť, vziať na ruky, húpať ho, nežne sa mu prihovárať - a efekt nemusí byť absolútne žiadny. Vyčítať si, že neviete, čo je vášmu drobčekovi a že mu nedokážete pomôcť, je však to najhoršie, čo môžete v tejto situácii urobiť. Namiesto toho je dobré zmieriť sa s tým, že deti jednoducho plačú a dôvod vám často zostane neznámy. Detský plač navyše nemusí mať vážnu príčinu, deti často plačú večer, keď už majú toho za celý deň jednoducho dosť (podobne ako dospelí, tí si však neuľavujú plačom, ale inými spôsobmi). Postarajte sa o dieťa, ale netrápte sa prehnane, ak máte pocit, že často plače. Na jedno sa môžete spoľahnúť: detský plač jedného dňa ustane - aj bez vášho pričinenia.

7. Zvyšujete hlas a rozčuľujete sa

Nikdy ste to tak nechceli, sľubovali ste si, že na svoje dieťa nezvýšite hlas, ani mu necapnete jednu po zadku. Realita? Keď ste vyčerpaná či vyčerpaný a drvia vás povinnosti, vytočí vás maličkosť a už na potomka kričíte. Vyčítať si to však nemá zmysel, skôr sa snažte do podobných situácií nedostávať a rozpoznať, kedy reagujete prehnane. Uvedomte si, že sme len ľudia, žiadne stroje, máme svoje limity, naviac si so sebou z detstva vlečieme nevedomé negatívne vzorce správania, ktoré vždy vytrysknú na povrch, keď sme v strese. Buďte k sebe vľúdni, nehnevajte sa za to na seba, do veľkej miery za to nemôžete, hoci samozrejme vždy má zmysel snažiť sa o zlepšenie svojich reakcií.

Je tiež dôležité uvedomiť si, že ak na dieťa občas zvýšite hlas, je to ľudská reakcia. Tváriť sa pohodovo, keď nás niečo nahnevá, kto to dokáže? „Je prirodzené nezostať pokojný a je dôležité dovoliť si prežiť hnev voči dieťaťu a občas ho nemať rád. Je to tak v poriadku. To však neznamená, že sa na neho budeme hnevať sústavne a týždeň naň neprehovoríme. Dieťa musí vedieť, že ho máme radi," povedal v rozhovore pre náš web detský psychiater Peter Pöthe.

8. Nezdraví, nechodí na nočník, bojí sa v noci samo...

Chýbajúce doplňte podľa vašej osobnej skúsenosti. Príbuzní či známi sa často čudujú, ako je možné, že vaše dieťa v troch rokoch ešte nechodí na nočník alebo sa v piatich pocikáva do postele. A vy sa cítite - mizerne. Zdá sa vám, že ste výchovne zlyhali, ak vaše dieťa nepozdraví každú susedku. Lenže, je to naozaj tak dôležité a dieťa malý spoločenský barbar, ak to neurobí? A vôbec, nemala by sa snáď úspešnosť výchovy merať tým, či je dieťa spokojné a šťastné? Vo výchove príliš zdôrazňujeme, aby sa dieťa vedelo takzvane správať a spĺňalo naše požiadavky. Na jeho vnútro príliš nemyslíme. A tak ho síce časom prinútime, aby každého poslušne zdravilo, ale o jeho duševnom prežívaní toho možno veľa vedieť nebudeme. A preto už žiadny trápenie, ak sa dieťa nespráva podľa noriem. Je jedinečné a je vaše. Radšej sa ho opýtajte, na čo práve myslí a ako sa má.

9. Bez detí by mi bolo lepšie!

Možno ste si už podobne ako veľa iných rodičov povzdychli, že výchova a starostlivosť o deti sú pre vás príliš veľkou záťažou a ak by ste ich nemali, váš život by bol jednoduchší a možno aj zaujímavejší, s viac príležitosťami. Nemusíte si vyčítať, ak sa pri podobných myšlienkach pristihnete, sú úplne v poriadku. Nie je jednoduché byť rodičom. Všetci sme do nejakej miery museli potlačiť svoje ambície a túžby, ktoré s deťmi jednoducho nie sú zlučiteľné. Na druhej strane však svoje ratolesti milujeme, urobili by sme pre ne čokoľvek a veľmi dobre si uvedomujete, že sú pre vás najdôležitejšie na svete.

10. Nevieme, ako na to

Rodičia dnes vo výchove často tápu. Odvrhli sme mnohé zásady, ktoré boli platné v minulosti. Nechceme už deti vychovávať pomocou hlúpych príkazov a zákazov, výčitiek a strachu, viac sa snažíme o demokratickejšiu a partnerskejšiu výchovu. Nemáme však žiadne fungujúce vzory, od ktorých by sme mohli odkukať, ako na to. A tak v praxi naše dobré úmysly niekedy zlyhávajú. Chceme napríklad dať deťom väčšiu voľnosť, ale zároveň dobre nenastavíme hranice a potom máme pocit, že nám dieťa prerastá cez hlavu. Chyby a omyly sú prirodzené, vo výchove zvlášť. Nemá teda cenu vyčítať si, že sa nám možno nedarí tak, ako by sme chceli. Podstatné je, že sa snažíme a napriek omylom postupujeme dopredu a snažíme sa vychovať spokojné dieťa. Prajeme vám v tom veľa sily!





Pridajte komentár

táto funkcia je len pre prihlásených

Prihláste sa



Výchova a vzťahy - ďalšie články

  • Obrázok Sedem viet, ktoré by si mal pamätať každý rodič

    Sedem viet, ktoré by si mal pamätať každý rodič

    Rodičovstvo nie je vždy jednoduché, ale zasa ani nič nezvládnuteľné. Veľa závisí od psychickej pohody rodiča, jeho mentálneho nastavenia a uhle pohľadu na ten ktorý výchovný problém. Ak máte občas pocit, že vám už všetko prerastá cez hlavu a neviete, ako ďalej, možno vám pomôže niektorá z nasledujúcich myšlienok.

  • Obrázok Historik Tomáš Hrubý o tvorbe rodokmeňov: „Slováci majú často šľachtických predkov.“

    Historik Tomáš Hrubý o tvorbe rodokmeňov: „Slováci majú často šľachtických predkov.“

    „Asi najväčšou kuriozitou bol objav, že predok skúmaného rodu pôsobil v zbojníckej družine Juraja Jánošíka," vraví historik Tomáš Hrubý, ktorý sa profesionálne venuje tvorbe rodokmeňov. V rozhovore sa dozviete, či je aj laik schopný pátrať v archívoch a matrikách, čo všetko sa pri tom o svojich predkoch môže dozvedieť a prečo by sme si ich mali vážiť.

  • Obrázok Čo je najpodstatnejšie vo výchove dieťaťa? Spokojná mama i bezpodmienečná láska

    Čo je najpodstatnejšie vo výchove dieťaťa? Spokojná mama i bezpodmienečná láska

    „Najdôležitejšia je šťastná, spokojná, vyrovnaná a primerane vzdelaná mama so zmyslom pre humor, ktorá žije v harmonickom spolužití s partnerom aj sama so sebou a ktorá si so svojím dieťaťom dokáže vytvoriť vzťah založený na láske a dôvere," tak znie jedna z výherných odpovedí v našej súťaži o päť vstupeniek na online seminár o tom, ako nás v živote ovplyvňuje detstvo. Náš web je mediálnym partnerom podujatia.

  • Obrázok Keď deti kradnú... Kedy treba spozornieť a čo robiť? 8 rád odborníčky

    Keď deti kradnú... Kedy treba spozornieť a čo robiť? 8 rád odborníčky

    Ktoré dieťa nikdy nič neukradlo? Situáciu, kedy si dieťa zobralo niečo z obchodu bez zaplatenia, muselo riešiť veľa rodičov. Dokedy je to svojím spôsobom normálne a čo robiť, ak dieťa kradne opakovane?

  • Obrázok Dažďové ihriská. Tu deťom nikto nezakazuje skákať do kaluží

    Dažďové ihriská. Tu deťom nikto nezakazuje skákať do kaluží

    „Neskáč do tej kaluže, budeš mokrý a špinavý!“ Túto, u nás tak rozšírenú vetu, vo Švédsku deti nepočujú. Z dažďa severania urobili prednosť, dokonca začali budovať špeciálne ihriská, v ktorých sa najlepšie hrá, keď vonku prší. Dobre vedia, že len máločo deti milujú viac ako skok do mláky. Len máločo pritom deti milujú viac ako pocit, keď skočia do vody.

  • Obrázok 5 vecí, ktoré sa môžeme naučiť len od detí

    5 vecí, ktoré sa môžeme naučiť len od detí

    To by tak bolo, ak by deti mohli vychovávať svojich rodičov! Všetci by sa celkom určite cítili šťastnejšími.

  • Obrázok Čoraz menej rodičov zapája detí do domácich prác. Veľká chyba, pomáhať by mali už škôlkari. Toto všetko zvládnu

    Čoraz menej rodičov zapája detí do domácich prác. Veľká chyba, pomáhať by mali už škôlkari. Toto všetko zvládnu

    Že s deťmi doma nič nespravíte? Nemusíte vyháňať von celú rodinu, aby ste si stihli všetko v kľude porobiť, smelo zapojte do domácich prác aj deti. Už štvor-päťročné už toho zvládnu naozaj veľa, ak im dáte primerane atraktívnu prácu a budú cítiť vašu dôveru. Samozrejme, rátajte s častými otázkami a tým, že práca bude trvať o niečo dlhšie, napriek tomu sa to však oplatí.

Ďalšie články v rubrike >