„Ak chceš vyrásť, musíš robiť toto.“ „Dobré deti poslúchajú.“ Presviedčania či frázy, ktoré používame, aby sme pokojnou cestou dostali dieťa tam, kam chceme, a ku ktorým si možno ešte v duchu blahoželáme, akí sme vynaliezaví. V skutočnosti však deťmi manipulujeme a vštepujeme im vzorce správania, ktoré im budú neskôr na príťaž.
Otvorený rozhovor a vyjasnenie stanovísk je vždy lepšie než manipulácia, i keď to často stojí viac času a energie.
Foto: shutterstock
Nie je vždy jednoduché uvedomiť si, že naše jednanie s dieťaťom nie je v tej ktorej chvíli správne. Najmä ak sme pod náporom povinností, nedostatku času či vyčerpaní z iných záležitostí, ktoré sme dovtedy museli riešiť. Tiež ak nenachádzame v sebe dosť energie na vecné vysvetľovanie, prečo niečo považujeme za dôležité. Niekedy si navyše povieme, že lepšie presviedčanie pomocou malej lži (či manipulácie), ktorých sme sa napokon my ako deti tiež napočúvali donekonečna, než pomocou kriku či iného nátlaku.
Áno, je to jednoduchšie. Nie však správne. Je preto dobré premýšľať aspoň spätne, ak sa dá, svoj omyl vysvetliť a najbližšie reagovať inak. Nedávno to otvorene opísala česká podnikateľka a cestovateľka Stáňa Stiborová, keď sa pokúšala presvedčiť svoje dieťa, aby sa oblieklo argumentom „ale my všetci ideme von oblečení“.
Cestou je dieťaťu vysvetliť náš postoj, prečo od neho žiadame to, čo práve žiadame. Alebo ho niekedy, ak to situácia umožňuje, aj nechať, nech si na vlastnej koži vyskúša dôsledky svojho rozhodnutia. Psychologička a autorka viacerých kníh o výchove Mária Tóthová Šimčáková rodičom dokonca radí, aby deťom dali pocítiť tieto prirodzené následky. „Moje deti šli raz z domu aj v pyžame, keď neboli včas oblečené. Museli sa obliecť v aute. Skúsenosť, že som dostála svojmu slovu, spôsobila, že už to nikdy neurobili,“ opísala vo vlaňajšom rozhovore pre ahojmama.sk.
Tu je päť najčastejších manipulácií, ktoré používame, možno niekedy i nevedomky, niekedy dokonca v dobrej vôli, vo vzťahu k deťom.
Dobré deti poslúchajú
Vynucujeme si poslušnosť, navyše podmieňujeme svoju lásku, prijatie dieťaťa tým, že nás bude poslúchať. V podriadenosti voči autoritám vyrastali dnešní štyridsiatnici, chceme tú chybu opakovať?
Ak chceš vyrásť, musíš ... (veľa jesť, toto zjesť, veľa spať)
Áno, zdravé jedlo a dostatok spánku sú pre rast dôležité. Rovnako dôležité je však aj poznať svoj organizmus a jeho signály, kedy koľko sa človeku žiada jesť či spať. To, že si my myslíme, že dieťa musí v danej chvíli zjesť určitý druh a množstvo jedla neznamená, že naozaj musí.
Hrdinovia neplačú (nesťažujú sa)
Niet nad pokoj a ticho, najmä ak má dospelý za sebou náročný deň. Aj dieťa však môže mať za sebou vlastný náročný deň, kde ho navyše ešte postretne situácia, s ktorou si už nevie rady a zareaguje spontánne, napríklad plačom. Čo je na tom nevhodné? Aj negatívne emócie patria k životu, ak budeme dieťa nútiť, aby ich potláčalo, nenaučíme ho, aby sa s nimi dokázalo zdravo vysporiadať. Akurát v ňom vzbudíme výčitky, že je zbabelec, žiaden hrdina, ak sa cíti zle.
Ale ostatní to robia takto
Situácia, ktorú opísala Stáňa Stiborová, ktorá núti dieťa byť súčasťou davu, podriadiť sa väčšine, neskúšať vlastnú cestu s prípadnými úspechmi a omylmi.
Kto bude prvý?
Aj takáto nevinná hra, navonok zábava, ktorou sa snažíme deti prinútiť, aby sa rýchlo vychystali, upratali si, dojedli a pod. je v skutočnosti často len manipuláciou. Odvádza pozornosť detí od podstaty, sústredenia sa na to, čo robia a prečo to robia len na to, aby činnosť čo najrýchlejšie urobili, navyše za odmenu. Pestuje súťaživosť, ktorá niekedy prerastie až do nevraživosti, a u tých porazených i do pocitov menejcennosti.
