Adriana Kráľová so synom Gabrielom v nosiči, ktorý sama navrhuje.
Foto: archív Adriany KráľovejV poslednom čase sa moja sedemročná dcéra veľmi zaujíma o to, čo je pôrod, aký je, kam po pôrode patrí dieťa, prečo dojčiť a prečo dieťa vyžaduje kontakt s mamou. Na jar naša mačka porodila mladé a moje tri deti sú fascinované, že všetko prebehlo tak hladko. Jednotlivé procesy od pôrodu k dojčeniu, potreba kontaktu, vône, či mňaučanie, strach a adrenalín, všetko sme dokázali pozorovať skrz zvieratá. Prečo ale ľudské mláďa musí zažívať neprimeraný stres (vysoké hladiny adrenalínu) z odlúčenia už od prvej minúty, ako sa narodí?
Kam patrí dieťa po pôrode? „No predsa na maminu hruď!“, skríkne moja dcéra. Je veľmi empatická a keď sa vrátime k analógii so zvieratami, jedno z našich mačiatok hľadalo mamu. Dcérka vnímala ten obrovský stres a rozplakala sa. Nakoniec mačiatko našlo svojich súrodencov a už to bolo v poriadku. Stačilo mu to. Väzba fungovala aj takto. A ľudské mláďa potrebuje presne to isté. Pocit bezpečia, vôňu matky a materského mlieka. A toto všetko dokáže matka zabezpečiť jedine v kontakte s dieťaťom. Ten môže byť zabezpečený častým dojčením, spoločným spaním a aj nosením dieťatka v šatke. Tento spôsob starostlivosti rešpektuje vznik kvalitnej vzťahovej väzby, ktorá je určujúca pre ďalší zdravý vývin dieťaťa.
Kam patrí dieťa po pôrode? No predsa na maminu hruď! Adriana Kráľová a jej syn v prvých nenahraditeľných chvíľach spolu.
Foto: archív Adriany KráľovejOkrem toto, že nosenie je súčasťou teórie vzťahovej väzby, poskytuje dieťaťu omnoho viac. Poskytuje automatický prístup k materskému mlieku. Dieťa sa tak môže bez problémov dojčiť podľa potrieb bez obmedzovania dĺžky a frekvencie dojčenia. Je teda jednou z podmienok úspešného dojčenia bez problémov. A ešte aby sme nezabudli na jeden veľmi dôležitý fakt: Takéto dieťa nepotrebuje žiadne umelé náhrady prsníka.
Moderná doba skôr ublížila všetkým prirodzeným procesom. Matky sa spolu s pokrokom, umelými pomôckami a náhradami stali súčasťou dobrovoľného neporozumenia sa s vlastným novorodencom. Pretože ak matka porodí prirodzene, dieťa ostane na jej hrudi, samé sa prisaje a potom sa nosí s dojčením podľa potrieb, má asi ťažko problém so starostlivosťou. Táto matka dokonca vie, kedy jej dieťa potrebuje cikať alebo kakať. Sama som to takto zažila. Túto symbiózu poskytuje kontakt a vzájomné načúvanie si. Matka rozumie potrebám svojho dieťaťa a určite sa nestretne s tým, že nevie prečo jej dieťa plače.
Empatické kontaktné a vzťahové rodičovstvo predurčuje kvalitu a udržateľnosť vzťahov do budúcnosti. V dospelosti potom takto vedené dieťa dokáže v manželstve fungovať omnoho zdravšie.
Teóriu vzťahovej väzby a výchovy popísal docent Hašto i manželia pediatri Searsovci. Nosenie detí a vedecké zdôvodnenie tejto problematiky vo svojej knihe Ein Baby will getragen sein približuje Evelin Kirkilionis, odborníčka na biológiu ľudského chovania (humánna etológia). Ako vysvetľuje, deti zaujímajú spontánne a vytrvalo polohy, ktoré nedávajú zmysel, pokiaľ si neuvedomíme, že sú adaptáciou pre nosenie. Dôležitosť kontaktu koža na kožu a skutočnosť, že čo sa stane prvých tisíc minút po pôrode je kľúčové, opísal zasa švédsky neurológ Nils Bergman. Toto všetko sú vedecké zdôvodnenia prečo nosiť svoje dieťa.
Na záver dodám, že nosenie detí vo vertikálnej polohe v pevne dotiahnutej šatke je v súlade s poznatkami biológie ľudského chovania (humánnej etológie), etnopediatrie i psychológie a je prirodzenou odpoveďou na potreby matky a dieťaťa. Nosenie lieči. Nosenie je prirodzené. Nosenie je to, čo by ste robili, keby vás neovplyvňovali stereotypy doby, spoločnosti a spoločenského zriadenia. Nosenie je prirodzená súčasť starostlivosti o dieťa. Keby som sa mala znovu rozhodnúť, rozhodnem sa znovu a znovu pre nosenie dieťaťa. Predčasne narodené deti potrebujú kontakt ešte viac a je doslova určujúcou podmienkou.
Už ste niekedy videli dieťa v inkubátore a pozorovali jeho chovanie? Určite to urobte. A ak z toho viete čítať, potom všetko pochopíte.
Mgr. Adriana Kráľová
Je certifikovaná poradkyňa pri dojčení, poradkyňa nosenia detí v šatkách a ergonosičoch a tiež predsedníčka občianskeho združenia VŽDY SPOLU, ktoré reflektuje problémy empatického kontaktného vzťahového rodičovstva. Je majiteľkou e-shopu Kengurka, autorkou projektu Materský raj, knihy Návody na viazanie a trojnásobnou matkou na plný úväzok, ktorá všetky svoje deti dojčila a nosila, dokonca tandemovo. Ako poradkyňa pri dojčení navrhuje podávanie umelého mlieka dojčaťu až po vyčerpaní všetkých alternatív (odborná pomoc poradkyne pri dojčení, mlieko od darkyne). Neodporúča používanie umelých náhrad prsníka (cumlík, fľaša, klobúčik). Vo svojej práci dodržiava Medzinárodný kódex WHO o marketingu náhrad materského mlieka, publikuje a podporuje dojčenie bez nároku na honorár. V priemysle detskej umelej výživy nemá žiadne záujmy.
Je certifikovaná poradkyňa pri dojčení, poradkyňa nosenia detí v šatkách a ergonosičoch a tiež predsedníčka občianskeho združenia VŽDY SPOLU, ktoré reflektuje problémy empatického kontaktného vzťahového rodičovstva. Je majiteľkou e-shopu Kengurka, autorkou projektu Materský raj, knihy Návody na viazanie a trojnásobnou matkou na plný úväzok, ktorá všetky svoje deti dojčila a nosila, dokonca tandemovo. Ako poradkyňa pri dojčení navrhuje podávanie umelého mlieka dojčaťu až po vyčerpaní všetkých alternatív (odborná pomoc poradkyne pri dojčení, mlieko od darkyne). Neodporúča používanie umelých náhrad prsníka (cumlík, fľaša, klobúčik). Vo svojej práci dodržiava Medzinárodný kódex WHO o marketingu náhrad materského mlieka, publikuje a podporuje dojčenie bez nároku na honorár. V priemysle detskej umelej výživy nemá žiadne záujmy.
