Adriana Kráľová: Pokrok odcudzil matky od svojich detí

Adriana Kráľová, predsedníčka OZ VŽDY SPOLU, 2. augusta 2020 o 04:28

Ľudské mláďa potrebuje to, čo všetky ostatné – pocit bezpečia, vôňu matky a materského mlieka. Nosenie detí je tá najprirodzenejšia cesta prechodu z maminho bruška na tento svet. Nosenie lieči, nosenie zbližuje. O prirodzených potrebách a dôležitosti ich napĺňania píše v dnešnej rubrike Adriana Kráľová, predsedníčka OZ VŽDY SPOLU.

Adriana Kráľová so synom Gabrielom v nosiči, ktorý sama navrhuje.

Foto: archív Adriany Kráľovej

V poslednom čase sa moja sedemročná dcéra veľmi zaujíma o to, čo je pôrod, aký je, kam po pôrode patrí dieťa, prečo dojčiť a prečo dieťa vyžaduje kontakt s mamou. Na jar naša mačka porodila mladé a moje tri deti sú fascinované, že všetko prebehlo tak hladko. Jednotlivé procesy od pôrodu k dojčeniu, potreba kontaktu, vône, či mňaučanie, strach a adrenalín, všetko sme dokázali pozorovať skrz zvieratá. Prečo ale ľudské mláďa musí zažívať neprimeraný stres (vysoké hladiny adrenalínu) z odlúčenia už od prvej minúty, ako sa narodí?

Kam patrí dieťa po pôrode? „No predsa na maminu hruď!“, skríkne moja dcéra. Je veľmi empatická a keď sa vrátime k analógii so zvieratami, jedno z našich mačiatok hľadalo mamu. Dcérka vnímala ten obrovský stres a rozplakala sa. Nakoniec mačiatko našlo svojich súrodencov a už to bolo v poriadku. Stačilo mu to. Väzba fungovala aj takto. A ľudské mláďa potrebuje presne to isté. Pocit bezpečia, vôňu matky a materského mlieka. A toto všetko dokáže matka zabezpečiť jedine v kontakte s dieťaťom. Ten môže byť zabezpečený častým dojčením, spoločným spaním a aj nosením dieťatka v šatke. Tento spôsob starostlivosti rešpektuje vznik kvalitnej vzťahovej väzby, ktorá je určujúca pre ďalší zdravý vývin dieťaťa.

Kam patrí dieťa po pôrode? No predsa na maminu hruď! Adriana Kráľová a jej syn v prvých nenahraditeľných chvíľach spolu.

Foto: archív Adriany Kráľovej
Nosenie detí je tá najprirodzenejšia cesta prechodu z maminho bruška na tento svet. Keď si predstavíte telo ženy, jej postava je presne uspôsobená na to, držať vertikálne svoje mláďa. Má postavu, kde sa dieťa dokáže perfektne uchytiť, ak tieto prejavy nie sú zrušené od začiatku, ale sú rešpektované a podporované. Reflexné správanie dieťaťa signalizuje, že dieťa sa plazí k prsníku a vyhľadáva kontakt. Nie je to náhoda. Je to podmienka prežitia. Čo myslíte, kde by sme mali svoje dieťa, keby sme sa vrátili do minulosti do jaskyne? Niekde položené a opustené by bolo predmetom neprospievania a ľahkou korisťou pre predátora.

Okrem toto, že nosenie je súčasťou teórie vzťahovej väzby, poskytuje dieťaťu omnoho viac. Poskytuje automatický prístup k materskému mlieku. Dieťa sa tak môže bez problémov dojčiť podľa potrieb bez obmedzovania dĺžky a frekvencie dojčenia. Je teda jednou z podmienok úspešného dojčenia bez problémov. A ešte aby sme nezabudli na jeden veľmi dôležitý fakt: Takéto dieťa nepotrebuje žiadne umelé náhrady prsníka.

Moderná doba skôr ublížila všetkým prirodzeným procesom. Matky sa spolu s pokrokom, umelými pomôckami a náhradami stali súčasťou dobrovoľného neporozumenia sa s vlastným novorodencom. Pretože ak matka porodí prirodzene, dieťa ostane na jej hrudi, samé sa prisaje a potom sa nosí s dojčením podľa potrieb, má asi ťažko problém so starostlivosťou. Táto matka dokonca vie, kedy jej dieťa potrebuje cikať alebo kakať. Sama som to takto zažila. Túto symbiózu poskytuje kontakt a vzájomné načúvanie si. Matka rozumie potrebám svojho dieťaťa a určite sa nestretne s tým, že nevie prečo jej dieťa plače.
Empatické kontaktné a vzťahové rodičovstvo predurčuje kvalitu a udržateľnosť vzťahov do budúcnosti. V dospelosti potom takto vedené dieťa dokáže v manželstve fungovať omnoho zdravšie.

Teóriu vzťahovej väzby a výchovy popísal docent Hašto i manželia pediatri Searsovci. Nosenie detí a vedecké zdôvodnenie tejto problematiky vo svojej knihe Ein Baby will getragen sein približuje Evelin Kirkilionis, odborníčka na biológiu ľudského chovania (humánna etológia). Ako vysvetľuje, deti zaujímajú spontánne a vytrvalo polohy, ktoré nedávajú zmysel, pokiaľ si neuvedomíme, že sú adaptáciou pre nosenie. Dôležitosť kontaktu koža na kožu a skutočnosť, že čo sa stane prvých tisíc minút po pôrode je kľúčové, opísal zasa švédsky neurológ Nils Bergman. Toto všetko sú vedecké zdôvodnenia prečo nosiť svoje dieťa.

Na záver dodám, že nosenie detí vo vertikálnej polohe v pevne dotiahnutej šatke je v súlade s poznatkami biológie ľudského chovania (humánnej etológie), etnopediatrie i psychológie a je prirodzenou odpoveďou na potreby matky a dieťaťa. Nosenie lieči. Nosenie je prirodzené. Nosenie je to, čo by ste robili, keby vás neovplyvňovali stereotypy doby, spoločnosti a spoločenského zriadenia. Nosenie je prirodzená súčasť starostlivosti o dieťa. Keby som sa mala znovu rozhodnúť, rozhodnem sa znovu a znovu pre nosenie dieťaťa. Predčasne narodené deti potrebujú kontakt ešte viac a je doslova určujúcou podmienkou.

Už ste niekedy videli dieťa v inkubátore a pozorovali jeho chovanie? Určite to urobte. A ak z toho viete čítať, potom všetko pochopíte.
Mgr. Adriana Kráľová
Je certifikovaná poradkyňa pri dojčení, poradkyňa nosenia detí v šatkách a ergonosičoch a tiež predsedníčka občianskeho združenia VŽDY SPOLU, ktoré reflektuje problémy empatického kontaktného vzťahového rodičovstva. Je majiteľkou e-shopu Kengurka, autorkou projektu Materský raj, knihy Návody na viazanie a trojnásobnou matkou na plný úväzok, ktorá všetky svoje deti dojčila a nosila, dokonca tandemovo. Ako poradkyňa pri dojčení navrhuje podávanie umelého mlieka dojčaťu až po vyčerpaní všetkých alternatív (odborná pomoc poradkyne pri dojčení, mlieko od darkyne). Neodporúča používanie umelých náhrad prsníka (cumlík, fľaša, klobúčik). Vo svojej práci dodržiava Medzinárodný kódex WHO o marketingu náhrad materského mlieka, publikuje a podporuje dojčenie bez nároku na honorár. V priemysle detskej umelej výživy nemá žiadne záujmy.





Pridajte komentár

táto funkcia je len pre prihlásených

Prihláste sa



Tento týždeň píše - ďalšie články

  • Obrázok Zuzana Krišková zo Ženských kruhov: „Dokážu aktívne ženy zmeniť rutinu v pôrodnici?“

    Zuzana Krišková zo Ženských kruhov: „Dokážu aktívne ženy zmeniť rutinu v pôrodnici?“

    „Je povinnosťou zdravotníckeho personálu poskytovať zdravotnú starostlivosť tak, aby podporovali zdravie žien a ich detí, dbali na dodržiavanie ich ľudských práv, a to platí aj v čase pandémie. Nie je úlohou žien si svoje práva vybojovať, vyjednať, zabezpečiť. To je naša filozofia v Ženských kruhoch. Zároveň si uvedomujeme, že ženy chcú byť aktívne a tehotné ženy nemôžu iba pasívne čakať, kým sa situácia zlepší. Ony sú tehotné tu a teraz," uvádza vo svojom ďalšom článku v našej pravidelnej rubrike Tento týždeň píše predsedníčka združenia Ženské kruhy Zuzana Krišková.

  • Obrázok Eva Marková: „Jednorodičovstvo je tvrdá práca, ale prináša nádej.“

    Eva Marková: „Jednorodičovstvo je tvrdá práca, ale prináša nádej.“

    Silvia sa po rozvode stará o deti, pracuje, rieši svoje zdravotné problémy i nedostatok financií. Náročná situácia ju však posilnila. Jej príbeh popisuje v našej pravidelnej rubrike „Tento týždeň píše" Eva Marková z organizácie Jeden rodič, ktorá sa snaží presadzovať práva rodín, v ktorých deti vyrastajú len s jedným rodičom. „V jednorodičovstve je dôležité nechcieť od seba byť dokonalým, nemať ambíciu, že plnohodnotne nahradíte druhého rodiča. Je potrebné naučiť sa brať veci také, aké sú," cituje Eva Marková statočnú mamičku.

  • Obrázok Ako sa pri výchove zbaviť pocitov viny?

    Ako sa pri výchove zbaviť pocitov viny?

    Vychovávať deti nás nik neučil, preto často nevieme, ako v danej situácii zareagovať a následne si kladieme otázky, či sme sa zachovali správne. Neraz si svoje správanie voči deťom vyčítame. Ako z toho von? Riešenie existuje, a približuje ho Andrea Poloková zo združenia MAMILA v našej pravidelnej rubrike Tento týždeň píše.

  • Obrázok Piatiaci a šiestaci by sa nemali učiť z domu, ale chodiť riadne do školy

    Piatiaci a šiestaci by sa nemali učiť z domu, ale chodiť riadne do školy

    Učitelia to dnes nemajú ľahké. Učiť svojich žiakov na diaľku, bez priameho kontaktu nie je veru jednoduché, najmä ak niektorí pri tom vylihujú v posteli s mobilom či tabletom v ruke. Silvia Bodláková vyučuje už dlhé roky matematiku a v našej dnešnej rubrike píše o úskaliach dištančného vzdelávania i o tom, ako si s nimi poradiť.

  • Obrázok Taká pohoda, že sa to ani veriť nechce. Bola som pri tom, ako sa v Dánsku narodil Joste...

    Taká pohoda, že sa to ani veriť nechce. Bola som pri tom, ako sa v Dánsku narodil Joste...

    Nik mi neveril, že násilie pri pôrode existuje, vraví režisérka Maia Martiniak, ktorá vo svojom novom dokumente Neviditeľná otvára tému pôrodnej traumy. V dnešnom príspevku našej rubriky Tento týždeň píše ale opisuje radostnejší príbeh jedného pôrodu v Dánsku, svedčiaci o tom, že ak sa chce, dá sa zladiť bezpečnosť i rešpektovanie žien. Práve ten Maiu motivoval, aby dokončila film o temnej stránke pôrodníctva, ktorý bude mať o týždeň premiéru.

  • Obrázok Zuzana Krišková zo Ženských kruhov: Nástrih nie je ochrana hrádze

    Zuzana Krišková zo Ženských kruhov: Nástrih nie je ochrana hrádze

    „O nástrihu hrádze (epiziotómii) sa v minulosti predpokladalo, že je prevenciou ťažkých poranení konečníka. No opak je pravdou. Vedeckými štúdiami bol tento predpoklad vyvrátený a dokonca nástrih hrádze riziko poranenia konečníka zvyšuje. Naopak účinnou prevenciou pred poranením sú slobodná voľba polohy, prikladanie teplých obkladov na hrádzu a tlačenie podľa potrieb tela," uvádza vo svojom ďalšom článku v našej pravidelnej rubrike Tento týždeň píše Zuzana Krišková, predsedníčka združenia Ženské kruhy.

  • Obrázok „Pediatrička na mňa hľadela, akoby som spadla z Marsu.“ Dojčenie a matky adoptovaných bábätiek

    „Pediatrička na mňa hľadela, akoby som spadla z Marsu.“ Dojčenie a matky adoptovaných bábätiek

    Dojčenie nie je len o nasýtení bábätka, veľmi dobre si to uvedomujú matky, ktoré si adoptovali dieťa. Dojčiť môže aj žena, ktorá nerodila, aj žena, ktorá pri vlastnom dieťati nemala dostatok mlieka. O tom, ako dojčenie uľahčuje cestu zbližovania novej rodiny, v našej rubrike Tento týždeň píše predsedníčka OZ MAMILA MUDr. Lucia Kantorová.

Ďalšie články v rubrike >