Nájdite si čas, vypočujte, prejavte pochopenie. Zdržte sa hodnotení, posmechu i skrytých narážok, to sú pravidlá zdravej komunikácie s deťmi.
Foto: DoveV puberte totiž mladí hľadajú svoju identitu, cestu, ktorou by sa chceli vo svojom živote začať uberať. „To, aké slová počujeme alebo sami hovoríme, ovplyvňuje naše myšlienky, činy aj vnímanie reality okolo nás. Slovo dokáže tvoriť, liečiť, ničiť aj zraňovať. Často stačí jedna veta, a naše dieťa začne o sebe pochybovať, zmýšľať negatívne, odmietať seba či svoje telo,“ upozorňuje psychologička Šárka Kučerová, garantka Projektu sebadôvery s tým, že to môže vyústiť až do pocitu menejcennosti, úzkosti či poruchám príjmu potravy.
„Kritika od najbližších sa prijíma najťažšie a často najviac bolí. Je dobré si uvedomiť, že deti sú voči sebe samým dosť kritické. Porovnávajú sa s druhými, majú svoje predstavy o výzore, a keď nespadajú pod šablónu „to je in“, sú nešťastné. Keď sa k tomu pridá kritika rodiča a napomenutia bez láskavosti, vytráca sa pocit, že dieťa niekto chápe. A nastupuje samota,“ pripomína aj rodičovská poradkyňa Katarína Winterová z portálu Máme deti v nedávnom článku pre ahojmama.sk Tri veci, ktoré deti potrebujú v každom veku.
Zvlášť citliví sú mladí na svoj vzhľad. Dievčatá si musia zvykať na rastúce prsia, zadok, chlapci zasa na ochlpenie, meniaci sa hlas... Stačí jedna nevhodná poznámka a celoživotný komplex je na svete, varuje odborníčka.
Aj v tomto prípade však zohráva veľkú úlohu vnútorné nastavenie samotných rodičov. Ak sú vyrovnaní a spokojní sami so sebou, zväčša aj ich deti kritické obdobie puberty ľahšie zvládnu.
„Pokiaľ je maminka nespokojná sama so sebou, môže tieto pocity nevedomky prenášať aj na svoje deti,“ vraví Šárka Kučerová. Stačí, ak sa žena neustále negatívne hodnotí, je vysoko pravdepodobné, že jej dcéra sa bude na seba či svoje telo pozerať podobne kriticky.
Kritizovať je najľahšie
Matky navyše neraz vidia vo svojich dcérach seba, radia im ako žiť a tlačia ich tam, kde by samy chceli byť. Tým sa ale mladé dievčatá „dusia“, nemajú priestor rozvinúť samé seba a vznikajú konflikty, ktoré môžu prerásť do zničeného sebavedomia. Dobrý však nie je podľa psychologičky ani druhý extrém, teda ak rodičia so svojimi deťmi nekomunikujú a nezaujímajú sa o ich starosti.Pri komunikácii s teenagermi je najlepšie zostať vecný, zaujímať sa o ich svet, pýtať sa, nechať im vlastný priestor a vyjadriť pochopenie. „Je jednoduchšie napomenúť ako pochváliť. Skúsme upriamiť pozornosť na dobré stránky dieťaťa a jeho snahu. Uvidíte, že nielen dieťa, ale aj vy budete spokojnejší. A najmä, dieťa sa bude cítiť pochopené a bude mať vo vás dôveru,“ radí Katarína Winterová.
Vyvarujte sa nasledujúcich viet:
1. Čo to máš zase na sebe? / Pozri sa ako vyzeráš.2. Strašne si pribral(a), rob so sebou niečo!
3. Hrdá na teba budem, keď niečo dokážeš.
4. Nezaujíma ma čo máš za známku zo slovenčiny! Povedz mi, čo matematika?
5. To nezvládneš. / Nemáš na to.
6. Keby sme ťa nemali, všetci by sme mohli spokojnejší!
7. Túto sukňu/ nohavice/ topánky / tielko si s tvojou postavou rozhodne nemôžeš dovoliť.
8. Na to si veľmi malá/ veľká/ tučná/ škaredá/ hlúpa.
9. Keď budeš robiť to a to/budeš taká a taká, nebudem ťa mať rada.
10. Rada ťa budem mať, až keď …(niečo).
(zdroj: Dove, Sama sebou)
