Strata dieťaťa je to najhoršie, čo sa môže rodičom stať. Na snímke matka Madeleine McCannovej.
Foto: REUTERSNebolo mi viac treba, už som v duchu videla odchádzajúcu nenápadnú dodávku, v ktorej sa márne zmietajú dve deti a čaká ich osud Natasche Kampuschovej, Sabine Dardennovej či stále nezvestnej Madeleine McCannovej. Dcérino meno som zvrieskla tak, že rušný hypermarket na sekundu stíchol, ale nepomohlo,“ spomína na desivý predvianočný zážitok Bratislavčanka Anna.
„Mladšie dve deti aj nákup som nechala pri strážnikovi a vybehla na parkovisko, kde som naďalej kričala dcérino meno uvažujúc, či volať políciu alebo nie. Nesmierne sa mi uľavilo, keď mi skupinka mužov stojacich pri jednom z áut zakričala, že tam za nimi nejaké dievča kričí, že ma počuje. Bola to dcéra, jednoducho šla dopredu...“
Aj keď sa Anna vyľakala, ako asi väčšina matiek na jej mieste, takéto zmiznutie by bolo skôr ojedinelé. Podľa policajných štatistík sa u nás malé deti takto takmer vôbec nestrácajú. Ak, tak ich najčastejšie unesie druhý rodič, prípadne odchádzajú od rodičov bez rozlúčky v teenagerskom veku. Navyše, drvivú väčšinu sa polícii podarí vypátrať. Aj keď...
Aj Slovensko má svoju Madeleine
Trojročná Madeleine McCannová je už dlhé roky asi najznámejším prípadom detského zmiznutia vo svete.
Maddie hľadá celý svet.
Foto: Flickr
Ninka Benčatová.
Foto: PZ SRPravdepodobne mŕtva je aj slovenská Maddie - maličká Nina Benčatová, ktorá o päť rokov neskôr záhadne zmizla na Slovensku. Ako poldruharočná aj so svojou mamou. A hoci sa tak stalo ešte v roku 2012, polícii sa ich dodnes nepodarilo nájsť. V súčasnosti však tiež vyplávali na povrch indície, podľa ktorých je dievčatko mŕtve. Jej mamu Moniku zabil jej vtedajší priateľ, ktorý tvrdí, že Ninku ešte predtým zabila ona... Ako to bolo naozaj, zatiaľ nevedno.
Nezvestný už 12 rokov je aj Adam Azab, ktorého ešte ako dvaapolročného uniesol jeho egyptský otec, keď boli celá rodina na dovolenke v Egypte. Hoci jeho mama Katarína začala kvôli hľadaniu syna žiť v Egypte, objavila aj niekoľko stôp, napríklad, že bol zapísaný v škole v Káhire, a má aj rozhodnutie súdu, chlapec je stále v policajnej databáze hľadaných detí.
Varovným prípadom stále zostáva aj záhadné zmiznutie Ľuboša Bednára, ktorý sa v auguste 1988 stratil spred bytovky v Púchove za bieleho dňa, keď ho aj s bratom zavolala mama domov na obed. Ľuboš sa dodnes nenašiel, a keďže už uplynula 20-ročná zákonná lehota, polícia pátranie zastavila.
91-percentná úspešnosť
Hoci sú to všetko smutné prípady, ktoré blízkym zmiznutých detí spôsobili nezahojiteľné rany, dobrá správa je, že ide skôr výnimky. Podľa policajných štatistík sa totiž u nás väčšinu stratených deti podarí nájsť. „K 30. aprílu 2020 sme dosiahli 91-percentnú úspešnosť pri pátraní po nezvestných deťoch,“ uviedol hovorca policajného prezídia Michal Slivka.Na rodičov apeluje, aby zmiznutie dieťaťa ohlásili polícii čo najskôr. „Doterajšie skúsenosti poukazujú na to, že pri pátraní po nezvestnom dieťati sú najdôležitejšie prvé hodiny. Uplynutím dlhšieho času úmerne klesajú aj šance, že dieťa bude vypátrané a bude zistený jeho aktuálny pobyt,“ zdôraznil.
Teda žiadne čakanie 24 hodín, ako to vídať v niektorých kriminálkach, zmiznutie dieťaťa treba ohlásiť hneď. Polícia zároveň upozorňuje, že potrebuje čo najviac informácií o dieťati – o jeho poslednom mieste pobytu, o záujmoch, o okruhu priateľov, prípadných problémoch či už v rodine, vo vzťahoch, v škole, s kamarátmi. Pátranie tiež uľahčí opis oblečenia, všetkých zvláštností a podobne.
Podľa Michala Slivku sa polícii väčšinou stratené deti podarí nájsť v priebehu pár hodín od ohlásenia nezvestnosti. Samozrejme, nie vždy. Napríklad v prípade moderátorky Very Wisterovej, ktorej malých synov uniesol vlani v októbri z nákupného centra ich otec do USA, sa chlapcov podarilo nájsť až po tom, čo sa Verin manžel prihlásil prostredníctvom sociálnej siete, kde zverejnil spoločnú fotografiu. Hoci synov uniesol napriek súdnemu zákazu stretávať sa s nimi osamote, dnes musí za nimi moderátorka musí cestovať do USA, ak ich chce vídať a čaká sa na tamojší súd.
Našla sa Silvia po 19 rokoch?
Najdlhšie hľadanou nezvestnou osobou, ktorá sa stratila ako neplnoletá, je u nás momentálne Silvia Záhradníková, ktorá ako 16-ročná v roku 2001 odišla bez dokladov z domu v okrese Nové Zámky.V prípade nastal zvrat asi pred mesiacom, keď mala telefonovať svojej matke. Matka to ohlásila na linku 158 s tým, že je presvedčená, že hlas v telefóne bol dcérin. To, že má ísť práve o ňu, majú podľa matky dokladať aj dve zaslané fotografie, ktoré z diaľky zachytávajú dospelú ženu.
Napriek tomu však Silvia Záhradníková zostáva v policajných databázach ako nezvestná. „Osoba, ktorá o sebe tvrdí, že je Silvia Záhradníková, bola telefonicky kontaktovaná Policajným zborom SR, číslo poskytla jej matka, no z neznámych dôvodov odmietla možnosť ísť osobne na najbližší policajný útvar v Španielsku, kde by sa mala nachádzať, čím by došlo k overeniu jej totožnosti a stiahnutiu pátrania,“ vysvetľuje polícia s tým, že ale požiadali tamojších kolegov o preverenie. Na výsledok sa zatiaľ čaká.
Najčastejšie sa strácajú teenageri
Deň nezvestných detí pripadá na 25. máj, kedy si ich ťažké osudy pripomína celý svet. Na Slovensku je momentálne v policajnom pátraní 87 detí. Najpočetnejšiu skupinu za posledných desať rokov tvoria teenageri vo veku od 16 do 18 rokov, ktorí dobrovoľne opustia svoje bydlisko alebo miesto, kde by sa mali zdržiavať, často sú to zariadenia, do ktorých boli súdom umiestnené.„Najčastejšou príčinou vzniku nezvestnosti dieťaťa je útek zo zariadenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately alebo z azylového zariadenia, takzvaní chovanci. Na druhom mieste sú takzvané rodičovské únosy, kedy jeden z rodičov vezme dieťa a odíde s ním na neznáme miesto, najčastejšie do zahraničia,“ vysvetľuje Michal Slivka.
Práve prípady, keď sa preukáže, že dieťa sa nachádza v zahraničí sprievode jedného z rodičov alebo iného zákonného zástupcu, sú pre políciu najťažšie. „Predovšetkým v krajinách mimo Európskej únie, v ktorých je využitie prostriedkov pátrania obmedzené a upravené inou právnou úpravou, ako na Slovensku resp. v členských štátoch Európskej únie,“ spresňuje hovorca.
Ako pomôcť deťom v ohrození
Aj keď sú oficiálne štatistiky u nás vcelku priaznivé, situácia vo svete je oveľa horšia. Podľa odhadov Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) zhruba 1 miliarda detí od 2 do 17 rokov znášala násilie, či už fyzické, emočné alebo sexuálne. V Európe sa ich počet odhaduje na takmer 18 miliónov.Pri pátraní po deťoch v núdzi sú informácie od verejnosti neraz pre políciu zásadné. Pomôcť deťom v ohrození môže v dnešnej elektronickej dobe každý z nás, ak sa prihlási do databázy Amber Alert.
Je to medzinárodný systém, kde sa dostanú deti do 18 rokov, ktoré boli unesené, alebo je dôvodné podozrenie, že sa stali obeťou trestného činu a sú bezprostredne ohrozené na živote a zdraví.
„Systém je vyslovene zameraný na najnebezpečnejšie prípady, kedy je dieťa v reálnom ohrození života. Do systému sa nedostanú prípady rodičovských únosov, ani úteky tínedžerov z reedukačných centier,“ pripomína polícia.
Ľudia doň môžu zadať svoju emailovú adresu, na ktorú im potom budú prichádzať informácie o ohrozených deťoch. „Ak bude dieťa v ohrození, dostanete na svoj email správu vrátane vzhľadu dieťaťa a budete tak vedieť, že ak si vo svojom meste, obci hľadané dieťa všimnete, budete môcť zavolať ihneď na políciu na číslo 158,“ vysvetľuje polícia.
