Vysvetľujte a choďte príkladom. Zákazy pitia ani tresty nie sú účinné.
Foto: shutterstock.comČo teda robiť, ak zistíte, že vaše dieťa pilo alkohol, prípadne sa opilo?
Slovenskí teenageri pijú menej než pred siedmimi rokmi, a hoci miera konzumácie alkoholu dosahuje priemer EÚ, stále je čo zlepšovať. Odborníci sa zhodujú, že najväčší vplyv na postoj dieťaťa k pitiu majú rodičia – ako idú príkladom, ako o alkohole hovoria i to, ako reagujú, ak sa dozvedia, že ich dieťa konzumovalo alkohol.
Vysvetľujte a choďte príkladom. Zákazy pitia ani tresty nie sú účinné.
Foto: shutterstock.comBolo by to možno úsmevné, ale žiaľ, vypovedá to aj o tom, ako sa mladá generácia vzdialia od prirodzených zákonitostí. Z toho, čo je normálne, robí „výzvu“, prípadne dokonca čosi „úžasne trendy“.
Kto žije v prítomnosti, žije spokojnejšie. Ak človeku blúdi myseľ neustále do spomienok alebo naopak, k veciam, ktoré ho čakajú, nežije tu a teraz, a má sklony prepadať melanchólii, úzkosti či sa cíti pod neustálym stresom.
Nechce chodiť dieťa do škôlky? Tento problém riešia mnohí rodičia a hľadajú cesty, ako by si dieťa mohlo na nové prostredie privyknúť. Ak sa to však nedarí, netreba zúfať ani nikde hľadať chyby – je to totiž prirodzená reakcia dieťaťa vzhľadom na to, ako sa vyvíja jeho mozog.
Pomáhate si pri vyjednávaní s deťmi malými klamstvami, aby ste rýchlejšie dosiahli želaný výsledok? Nuž, aj malá lož je lož, a ak chceme, aby nám deti neklamali, nemali by sme to robiť ani my. Dá sa to aj inak – vlk ostane sýty a ovca celá.
Ľúbi vás alebo vás chce ovládať? V ošiali zaľúbenosti neraz varovné signály v správaní toho druhého prehliadame, prípadne ich mylne považujeme za prejavy lásky. Ale pozor, niektoré situácie celkom jasne naznačujú, že už nejde o prirodzený záujem, ale čosi iné, nebezpečné, z čoho je lepšie vycúvať.
Poznáte ten pocit, keď sa niečoho vopred obávate? Nepríjemná schôdzka, náročná cesta alebo hoci len deň plný povinností, pri ktorom neviete, ako to všetko zvládnuť?
Slovenská mládež považuje za veľmi dôležité, ako vyzerá, každý piaty mladý človek je dokonca ochotný za týmto účelom ohroziť svoje zdravie. Ukázal to prieskum združenia Chuť žiť, ktorý sa robil na vzorke 2 426 detí od 11 do 19 rokov. Prečo to tak je a čo sa s tým dá robiť, vysvetľuje sociologička Katarína Čavojská.