Čo ako je s babkou a dedkom dobre, v mysli dieťaťa zostáva stále tým hlavným rodič.
Foto: shutterstock.comNemusíte s nimi súhlasiť, stačí, ak im umožníte s vašimi deťmi byť. Aj keď sa prístupy starých rodičov často nezhodujú s prístupmi rodičov, pre deti je dôležité, aby sa stretli aj s niečím iným než majú doma.
„Aj to, čo sa nám nepáči, môže byť pre naše deti výhodou. Pre zdravú osobnosť dieťaťa je veľmi dôležité zažívať pestrosť ľudského správania a konania. V dospelosti bude potom oveľa lepšie ľuďom rozumieť a vyznať sa vo vzťahoch,“ vysvetľuje psychoterapeutka Kateřina Novotná, jedna zo zakladateliek vzdelávacieho inštitútu Akadémia rodičovstva.
Rodičia sa podľa nej nemusia báť, že sa ich dieťa „pokazí“, prípadne zabudne na pravidlá, ktoré sa oni sami snažia doma zavádzať. „Rodičia zostávajú pre deti stále tým najdôležitejším vzorom. Preto sú obavy z rozmaznania alebo z prísnejšieho jednania zbytočné,“ vraví.
Zvládnuť sa dá aj „krivda“
Podľa odborníčok nie je dokonca problém ani vtedy, ak napríklad starý rodič uprednostňuje jedno z vnúčat pred druhým. „Rodičia automaticky predpokladajú, že je správne dávať každému rovnako. Ale prarodičia majú na pozadí iné príbehy, pohnútky, emócie. Neznamená to, že sú zlí, len ponúkajú vnúčatám iný model,“ zdôrazňuje Adriana Nováková z Akadémie.Ako ďalej pripomína, v skutočnosti ide najmä o problém dospelých, dieťa to takto nevidí. „Nerieši to, kým mu niekto nepovie, že by to malo byť inak. Deti majú k prarodičom svoj jedinečný vzťah, a ten sa nezmení, ani keď babička dá bratovi niečo viac než jemu. Buď si to nevšímajú, pretože sú pre ne dôležitejšie veci, alebo si všimnú, ale nepríde im na tom nič zvláštne. Takže kým sa dieťa samé nespýta, je dobré do toho vôbec nezasahovať,“ radí.
Nie je dobré dieťa pred zlým prehnane chrániť. Vedieť rozoznať a vysporiadať sa s manipuláciou či vydieraním sa mu v živote zíde.
Ak sa dieťa začne pýtať, je dobré sa zaujímať o jeho pocity, vysvetliť mu tie vlastné, že sa napríklad snažíte byť fér voči všetkým deťom. Adriana Nováková odporúča zachovať si sebaistotu a mať na mysli to, že všetky tieto „zlé“ vplyvy, ktoré prarodičia na deťoch praktizujú, neohrozia ich vývoj. „Pretože to „iné“ je pre dieťa len ďalšia možnosť, ako sa v živote niečo naučiť. Je prínosné, dokonca žiaduce, aby sa stretlo aj s takýmito záležitosťami,“ hovorí.
Okrem toho treba dôverovať dieťaťu, že sa len tak nenechá. „Nie je dobré dieťa pred zlým prehnane chrániť. Vedieť rozoznať a vysporiadať sa s manipuláciou či vydieraním sa mu v živote zíde. Keď mu rodičia pomôžu pochopiť, že babka s dedkom to skrátka inak nevedia, pomôžu cítiť sa vo vzťahu dobre všetkým.“ Aj ona pripomína, že v mysli dieťaťa zostáva stále tým hlavným rodič, ku ktorému sa dieťa vždy vráti.
Ústupky na oboch stranách
Na druhej strane však tak, ako ustupujú rodičia, keď napriek výhradám zveria deti starým rodičom, ústretový krok by mali spraviť aj babičky. „Aj napriek tomu, že vychádzajú zo svojich skúseností s výchovou alebo z dobových zvyklostí, tak by líniu a zásady výchovy mali stanoviť rodičia. Prarodičia by nemali ísť proti týmto zásadám alebo ich vedome porušovať,“ pripomína psychologička Mária Tóthová Šimčáková.Ak si napríklad matka nepraje, aby dieťa jedlo veľa sladkostí, starí rodičia by ich nemali ponúkať.
Spolupráca aj pri tajnostiach
Niekedy sa stane, že sa láskavá a chápajúca stará mama stane dieťaťu akýmsi dôverníkom, ktorému sa zdôverí s tým, čo rodičom nepovie.Zachovanie tajomstva je dôležité, treba však rozlišovať jeho závažnosť. Ak sa napríklad dieťa babičke zverí s prekvapením, ktoré pre rodičov chystá, je samozrejmé, že babička bude mlčať. Ak však napríklad dieťa povie o šikane v škole, treba to riešiť.
„Babička by nemala zabudnúť, že sú informácie, ktoré by mali rodičia vedieť. Mala by tak byť niekedy len podporou pre dieťa, keď to oznámi rodičom,“ spresňuje Mária Tóthová Šimčáková.
Starí rodičia majú v živote dieťaťa veľký význam, napriek tomu by ale nemali preberať zodpovednosť vo vážnych veciach a rozhodnutiach. Skôr sú na to, aby dieťa podporili v hľadaní životnej cesty, prípadne môžu byť aj akýmsi komunikačným medzistupňom medzi dieťaťom a rodičmi.
V každom prípade platí – umožnite deťom stretávať sa s prarodičmi. Slovami známeho psychológa Zdeňka Matejčeka: „Nedovoliť prarodičom rozmaznávať vnúčatá je ochudobnením citového vývoja dieťaťa a týraním prarodiča.“
