Úlohou babičiek je dovoliť deťom viac.
Foto: Shutterstock.comSnáď nikdy neboli vzťahy medzi rodičmi a prarodičmi tak napäté ako v súčasnosti. Generácia dnešných rodičov do veľkej miery odmietla výchovné praktiky svojich otcov a mám, hlavne časté fyzické tresty, vyžadovanie poslušnosti, prísnosť.
A tak, ako sa súčasní rodičia negatívne stavajú k tomu, čo sami zažili ako malí, odmietajú i to, ako sa babičky správajú k ich vlastným potomkom. Že ich nechajú sedieť hodiny pred televízorom, dávajú im neustále cukríky, prižmúria oči nad čistením zubov, sú nadmieru benevolentní. S veľkým nepochopením sa stretávajú aj múdre rady, ktoré staršia generácia rada rozdáva. Namiesto spoločnej radosti z detí tak rodinné návštevy často sprevádza stres.
Vraví sa, že starého psa novým kúskom nenaučíš. Preto je často lepšie babičky jednoducho rešpektovať. Napokon, ide im o to isté ako vám. Aby bolo dieťa šťastné a spokojné. Len k tomu používajú iné prostriedky. Než sa zbytočne snažiť, aby babičky prevzali váš výchovný model a vašu predstavu starostlivosti o dieťa, je lepšie prižmúriť obe oči.
„Zúrila som, keď mama dcére stále vyprážala rezne alebo ju nezmyselne obliekala do desiatich vrstiev, hoci vonku bolo celkom teplo. Hádali sme sa kvôli tomu, ale mala som pocit, že to nikam nevedie. Mama si stále robila svoje, ja som bola večne nahnevaná. Už som nevedela, čo s tým, a tak som to po čase jednoducho vzdala. A čuduj sa svete, mama sa akoby mávnutím zázračného prútika začala správať inak. Dospeli sme už do štádia, keď si zo seba navzájom robíme žarty a ponúkam ju, aby konečne Julke tú čokoládu dala,“ hovorí Jana. Áno, často veci fungujú tak, že keď sa uvoľníte a prestanete sa snažiť, dosiahnete viac.
Nenabádame vás, aby ste sa kontroly nad svojimi deťmi vzdali úplne. Skôr zvážte, čo všetko v záujme širšej rodinnej spokojnosti možno obetovať. Nebojte sa, bude to dobré aj pre deti. Tie potrebujú zažiť rozličné prístupy a naučiť sa reagovať na rôznych ľudí. Ak je pre vás niečo mimoriadne dôležité, máte samozrejme právo trvať na tom, aby to brali do úvahy aj prarodičia. Poproste ich o to vľúdne, srdečne, ale nekompromisne. Nad mnohými vecami ale môžete pokojne mávnuť rukou.
„Keď nechávam deti na prázdninách u prarodičov, celkom úmyselne im nedávam žiadne rady. Hovorím si, že teraz je starostlivosť o Hanku a Lukáša ich zodpovednosťou, a tam im nechávam aj právo chovať sa k nim podľa vlastného uváženia. Jednoducho im verím. Môj prístup je jednoduchý. Majte sa u babičky dobre a po návrate mi hlavne nehovorte, čo ste tam robili,“ smeje sa Eva.
Ak sa zlostíte, že nie ste s prarodičmi naladení na rovnakú vlnu, pomôže uvedomiť si, že vaša a ich rola je celkom iná a babičky ju celkom prirodzene (dnes by sa povedalo intuitívne) plnia. Prarodičia majú vnukov trochu rozmaznávať, viac im dovoliť. A že vám udeľujú dobré rady? Aj vy to raz budete robiť vlastným deťom. Jednoducho sa nesnažte, aby prarodičia boli druhí rodičia. Jedných už deti predsa majú.
