Vysvedčenie síce nie je len kus papiera, ale netreba ho ani preceňovať.
Foto: PravdaAko reagovať na zlé vysvedčenie?
Ak sú rodičia prekvapení alebo nahnevaní, že dieťa prinieslo na vysvedčení zlé známky, vypovedá to predovšetkým o ich nevhodnom výchovnom prístupe. Rodič má mať počas celého roka prehľad o školských výsledkoch svojho potomka, o tom, čo mu ide a v čom je slabší. Môže mu v učení pomáhať, prípadne zaistiť doučovanie. A potom ho neprekvapí ani horšie vysvedčenie a nebude reagovať zvýšeným hlasom. Platí, že známky sú v dnešnej dobe tak trochu aj vizitkou rodiča - jeho záujmu a snahy dieťaťu pomôcť, keď sa mu nedarí.Dieťa by malo vedieť, že sa naň za zlé vysvedčenie nebudete hnevať, aby sa náhodou nebálo prísť domov. Rozhovor o známkach veďte v pokoji, bez kriku a výčitiek. Dieťa vie veľmi dobre, že to mohlo byť i lepšie, netreba mu to ešte pripomínať. Namiesto kritiky sa zamerajte na možné riešenia. Čo sa dá zlepšiť, aby na budúci rok boli známky iné? Môžeme dieťaťu ako rodičia nejako pomôcť? Po tomto rozhovore na vysvedčenie radšej zabudnite a sústreďte sa už na letné aktivity a na oddych. Samozrejme, ak sa tak dohodnete, môžete sa cez prázdniny spoločne na učivo ešte pozrieť.
Ako mám reagovať na dobré známky?
Aj to je umenie. Pochvala je samozrejme správnou reakciou. Dieťa celkom prirodzene očakáva, že dostane pozitívnu spätnú za svoj školský výkon, tento deň je preň jedným z najvýznamnejších v celom roku. Sadnite si spolu nad vysvedčenie, venujte mu čas, neodbite ho jedným slovom a neutekajte robiť večeru. Pre nás možno známky nie sú podstatné, pretože vieme, že na nich v živote nezáleží, ale škola a výsledky v nej tvoria dôležitú súčasť života dieťaťa.Dajte najavo, že to viete, zároveň však známkam pred potomkom neprikladajte príliš veľkú váhu. Tie číslice od jednej do päť nehovoria vôbec nič o jeho povahe či schopnostiach. Neurčujú, ako sa bude vedieť v živote presadiť a či bude spokojné. Vysvetlite mu, že dôležitejšie ako známky je, aby ho to v škole bavilo a preberanému učivu rozumelo a aj si ho do budúcnosti zapamätalo.
Ako vysvedčenie zhodnotiť z pohľadu rodiča?
Len málo škôl hodnotí deti slovne, hoci tento spôsob dáva asi najlepšiu predstavu o tom, v čom sú dobré, aké pokroky urobili a kde môžu ešte pridať, pretože majú rezervy. Prevažujú známky, ktoré však rozsah osvojených vedomostí a schopností hodnotia len veľmi nedokonale. Veď jednotka z jednej školy by znamenala trojku z druhej a podobne.Ak vaša škola neposkytuje ústnu spätnú väzbu, môžete také slovné vysvedčenie dieťaťu vystaviť doma. Ak ste po celý školský rok sledovali, čo sa v škole učí a ako mu to ide, nebude pre vás problémom zhodnotiť jeho snahu a výsledky. Veľmi efektívne je o slovné hodnotenie poprosiť aj samo dieťa, ktoré tak dostane možnosť zamyslieť sa nad svojimi školskými výkonmi.
A čo odmena?
Samozrejme, musí byť. Dieťa očakáva, že jeho snahu oceníte. Darček by však nemal byť prehnaný, aby nezískalo pocit, že sa učí len pre odmenu a pre známky. Veľmi vďačná je návšteva cukrárne, reštaurácie, uvarenie obľúbeného jedla, slávnostná večera či spoločný rodinný výlet so zaujímavým programom či dokonca prekvapením. Ideálnym darčekom môže byť aj kniha. Vždy sa dá nájsť taká, ktorá zaujme i dieťa s menším záujmom o literatúru, napríklad komiks. Staršie deti určite ocenia vstupenku na letný koncert či festival.Odmeniť aj dieťa s neuspokojivým vysvedčením?
Celkom isto áno. Určite nie je zlé celé vysvedčenie, ale nájdete aj oblasť, ktorá dieťaťu ide. Pokojne to môže byť telocvik alebo hudobná či výtvarná výchova. Nikdy neviete, či z vášho potomka nevyrastie dobrý športovec či uznávaný maliar, ktorý nikdy vo svojom živote nebude potrebovať znalosti z matematiky. Vždy sa dá oceniť snaha, ktorú dieťa malo, hoci k dobrým školským výsledkom to tentokrát neviedlo.Neporovnávajte dieťa so súrodencami
„Prečo ti to nemôže ísť tak dobre ako tvojej sestre? Veď nie sú hlúpy, ale zato lenivý a nesústredený. Rob s tým niečo!“ takýto komentár nad vysvedčením si odpustite. Dieťa by ste nemali porovnávať s nikým, hoci si myslíte, že to naň bude pôsobiť motivačne a „konečne sa nad sebou zamyslí“. Porovnávať deti medzi sebou prináša poníženie a pocity hanby, radšej si zakusnite do pery a pochváľte dieťa za niečo, čo mu ide.
„Prečo ti to nemôže ísť tak dobre ako tvojej sestre? Veď nie sú hlúpy, ale zato lenivý a nesústredený. Rob s tým niečo!“ takýto komentár nad vysvedčením si odpustite. Dieťa by ste nemali porovnávať s nikým, hoci si myslíte, že to naň bude pôsobiť motivačne a „konečne sa nad sebou zamyslí“. Porovnávať deti medzi sebou prináša poníženie a pocity hanby, radšej si zakusnite do pery a pochváľte dieťa za niečo, čo mu ide.
