Hodinky si v noci zo soboty na nedeľu posunieme o hodinu dozadu.
Foto: shutterstock.comJe zaužívaný názor, že na zmenu času najcitlivejšie reagujú deti, nie je to však celkom tak.
Napríklad bábätkám je úplne jedno, koľko je hodín. Deti v prvých mesiacoch života majú vlastný čas, ktorý sa riadi ich biologickými potrebami – kedy sú hladné, unavené, túžia po matkinej blízkosti, rastú im zúbky a podobne. Spia, keď sa cítia dobre a kedy potrebujú, hodina plus či mínus – najedené, v blízkosti matky.
Škôlkári a školáci pociťujú hodinový posun o niečo viac, keďže musia vstávať do školy či škôlky. Horšie znášajú prechod na letný čas, kedy prichádzajú o hodinu spánku. Pri zdravej strave a dostatku pohybu cez deň sa však detský organizmus aj tak dokáže vcelku ľahko prispôsobiť. Prechod na zimný čas je pre školákov ľahší, keďže môžu spať dlhšie. A tento rok ešte o to viac, že deti majú jesenné prázdniny.
Na prechod na zimný čas sa v podstate pripraviť nijako nedá. Najlepšie je nechať to na vlastný pocit detí, najmä v prvé dni. Netreba ich do ničoho nútiť, napokon, väčšina rodičov má aj tak skúsenosti v tomto smere také, že deťom sa do postele večer príliš nechce. Teraz možno práve oni získajú hodinu „k dobru“, kedy nebudú musieť súriť deti: „Už treba ísť spať, lebo ráno skoro vstávaš.“ No a ak je dieťa unavené, tiež mu nik nebude brániť ísť si ľahnúť, aj keby bolo napríklad len pol siedmej večer.
Zmenu v správaní detí však mnohí rodičia pocítiť môžu, a to formou zvýšenej únavy či zníženej sústredenosti. Odborníci v tomto prípade radia ústretovosť – zmiernite nároky. Bez výčitiek svedomia vynechajte napríklad niektorý z krúžkov, dbajte však na to, aby dieťa netrávilo voľný čas nad elektronikou. Dôležitý je dostatok pohybu na čerstvom vzduchu, ten pomôže ku kvalitnému spánku a ak je človek dobre vyspatý, ľahšie zvláda všetky prekážky. I časové posuny.
ANKETA:
