Zlý hudobný sluch alebo dysmúzia zostáva na celý život

Patricia Poprocká, 10. júla 2019 o 06:00

Piesne rozozná, až keď sa v nich začne spievať. Z hudobných nástrojov počuje bubon a občas klavír, ostatné jej splýva v jeden zvuk, skrátka melódiu. Či je falošná alebo čistá, už nedokáže posúdiť. Spieva rada, všetci jej však vravia, že falošne, tak radšej len sama pre seba. Petra trpí dysmúziou, teda poruchou hudobných schopností.

Niekto v deviatich rokoch koncertuje, niekto celý život nerozozná falošnú melódiu.

Foto: shutterstock.com

Dysmúzia, známa aj ako amúzia, sa prejavuje problémami v rozlišovaní tónov, melódie. Človek si nepamätá melódiu, nerozlišuje ju, rovnako ani rytmus. Spravidla nevie ani spievať. Dysmúzia sa zaraďuje sa medzi vývinové poruchy učenia, kam patrí aj dysgrafia (problémy s písaním) dyslexia (čítaním) či dyskalkúlia (matematika). Keďže však človek hudbu nepotrebuje tak veľmi ako napríklad matematiku alebo čítanie, väčšinou sa tento problém končí pri konštatovaní, že dieťa nemá hudobný sluch a nik ho nerieši.

Najväčší dopad dysmúzie na život je väčšinou ten, že človek je ochudobnený o zážitok z hudby, ktorý priaznivo ovplyvňuje psychiku.

Petra vykazuje viacero príznakov dysmúzie, tvrdí však, že na jej živote sa to nijako neodrazilo. Skončila vysokú školu a hudbe sa jednoducho nevenuje. Má svoje obľúbené hudobné skupiny, piesne, vníma ich však cez slová. Občas sa vyberie aj na koncert vážnej hudby, a hoci jej nerozumie, počúva a sleduje javisko. „Prípadne to predriemem,“ usmieva sa. Akurát ju trápi, že dysmúziu zrejme podedila po nej aj jej sedemročná dcéra.

„Škoda, že nie je v tomto po manželovi, myslím si, že hudba je tá príjemná časť života, a je dobré, ak ju človek chápe a vie intepretovať. Ale zasa na druhej strane si poviem – vďaka, že len toto...,“ hovorí o svojej prváčke Petra.

„Spieva úplne falošne, nevie nič zložitejšie poriadne vytlieskať. Spieva ale rada, po svojom, a to aj keď spieva s rádiom, ide úplne inak ako speváci tam,“ opisuje. Ako vraví, nič jej nevyčíta, ani sa z nej nesmeje, hoci jej do smiechu je. „Pamätám si seba v jej veku, ako ma zarazilo, keď mi rodičia povedali, že spievam falošne a snažili sa ma opravovať. Nerozumela som im, nevedela, čo chcú.“

Stačí sa nevysmievať

Psychológovia sa zhodujú, že v prípade dieťaťa trpiacieho dysmúziou sa toho veľa robiť nedá. Vzhľadom na to, že hudobná výchova je na okraji vzdelávacích predmetov, ani toho veľa robiť nie je treba.

Akurát tak chrániť dieťa pred výsmechom okolia. Dysmúzia ako taká nie je nebezpečná, posmešky však už áno. Tie môžu mať veľmi negatívny vplyv na celý život dieťaťa aj jeho celkové sebavedomie. Pocity menejcennosti, hanby, poníženia môžu dokonca prerásť do porúch správania, kedy už je potrebný zásah odborníka.

Dysmúziu má človek väčšinou na celý život. Sú prípady, kedy sa jeho hudobné schopnosti časom zlepšia – ako rastie a rozvíja sa jeho nervový systém, nie je to však pravidlom.

Nie je to ani Petrin prípad, napriek tomu však nie je hudobný analfabet. „Mala som v škole šťastie na dobú učiteľku hudobnej výchovy. Hudbu milovala a my sme to z nej cítili, vedela strhnúť aj nás. Tak dodnes napríklad viem, čím je typická baroková hudba, mám prehľad v slávnych hudobných skladateľoch, poznám náš prvý slávny muzikál Cyrano z predmestia. Pieseň Gejzu Dusíka Najkrajší kút v šírom svete v podaní Petra Dvorského ma dokáže dojať. A tiež viem, že v piesni Mariky Gombitovej Vyznanie je spevácky veľmi náročný prechod z durovej tóniny do mólovej, alebo naopak. Akurátže tam nič také neviem rozoznať.“



Školák - ďalšie články

Ďalšie články v rubrike >