Nerob, nechaj, nesmieš...! Koľkokrát za deň to poviete dieťaťu a koľkokrát úplne zbytočne? Zákazy nefungujú okrem iného aj preto, že ľudské podvedomie nerozoznáva zápory, zostáva tam iba samotný význam slova. Skúste teda komunikáciu s dieťaťom bez ne. Je to oveľa zábavnejšie, prospešnejšie pre oboch, a aj ľahšie než sa zdá. Stačí začať.

Facebook

Bez záporov v komunikácii možno dosiahnuť často viac než prísnymi zákazmi.

Foto: shutterstock.com

Prínosy sú: Spestríte si slovnú zásobu, pozriete sa na vec z novej perspektívy, necháte dieťaťu priestor na uvažovanie a vlastné rozhodnutie. V neposlednom rade takouto komunikáciou aj navodíte oveľa priateľskejšiu atmosféru. Tá prispeje k vylepšeniu vzťahov a dieťa vás bude ochotnejšie a sústredenejšie počúvať, než keď len na neho chrlíte jeden zákaz za druhým.

Tu je niekoľko tipov, ako na to.

Povedzte, čo má dieťa robiť

Ak malému cyklistovi poviete: „Nenabúraj do obrubníka,“, jeho myseľ sa bude sústrediť najmä na ten obrubník, čo ho skôr či neskôr dovedie práve k nemu. Ak pridáte dovetok: „Je to nebezpečné, nabúraš a spadneš,“ je to síce pravda, ale v dieťati zbytočne vzbudíte strach a okrem obrubníka bude mať v podvedomí ešte obavy zo zranenia. Najlepšia cesta, ako mu bicyklovanie znepáčiť. Pozitívny prístup teda nie je len fráza, naozaj má význam. Oveľa prospešnejšie je dieťaťu povedať: „Choď po strede cesty.“ Podobne je to aj v ďalších situáciách: Namiesto „Nerozbi ten pohár!“ povedzte „Drž to takto.“ Namiesto „Nepomaľuj steny,“ povedzte: „Kresli si na chodník,“ a podobne.

Upozornite na dôsledok

Výhodou tohto prístupu je, že nediktujete dieťaťu, čo robiť, ale necháte premýšľanie, vyhodnotenie situácie a napokon aj samotné rozhodnutie na ňom. Nedá sa to uplatniť vždy, napríklad v spomínanej situácii s bicyklom by to bolo nevhodné. Ak si však napríklad dieťa ide sadnúť na mokrú lavičku, máte na výber, či mu namiesto zákazu poviete priamo: „Zostaň stáť, sadni si inde,“ alebo mu necháte priestor na vlastné rozhodnutie tým, že ho upozorníte na dôsledky: „Ak si sadneš, budeš mať mokré nohavice.“ Ale pozor, niekedy to môže spôsobiť opačný efekt – dieťa bude chcieť vyskúšať, či sa naozaj stane to, na čo ho upozorníte. Napriek tomu je tento prístup prospešný – dáva dieťaťu možnosť voľby, posilňuje jeho samostatné rozhodovanie, a učí, čo je zodpovednosť za vlastné rozhodnutia.

Vyslovte želanie

Aj v tomto prípade necháte rozhodnutie na dieťati. Namiesto o dôsledkoch však hovoríte o dôvodoch, prečo by sa malo robiť práve toto. Teda napríklad vetu: „Nebudeš sa hrať, kým neupraceš,“ je lepšie nahradiť: „Bolo by dobré najprv upratať, aby sme sa tu lepšie cítili a mali si kde rozložiť hru.“ Dá sa však povedať aj dôsledok, v tomto prípade pozitívny: „Čím skôr upraceme, tým skôr sa budeme hrať a tým viac miesta budeme mať.“

Potvrďte dieťaťu jeho konanie

Niekedy je najlepšie dieťa jednoducho rešpektovať. Namiesto presviedčania: „Neplač!“ „Nekrič!“ ho podporte. „Je to smutno, že?“ „Hneváš sa, rozumiem tomu.“ Potvrdenie pocitov je zázračné a je najlepším prostriedkom na to, aby dieťa samé našlo východisko.

Pýtajte sa

Ide vám na nervy, keď dieťa trieska do lopty alebo sa príliš hlasno hrá? Namiesto okríknutia: „Nerob to!“ je možné činnosť prerušiť jednoduchou otázkou: „Kto to tu trieska? Ty sa tu takto hráš?“, alebo niečím podobným. Podľa reakcie dieťaťa potom budete vedieť, akým smerom sa bude konverzácia uberať. Dieťaťu niekedy ide práve len o upútanie pozornosti.

Súvisiace články:

• Dieťa by nemal nikto zahanbovať! 4 kroky, ako sa tomu vo výchove vyhnúť

• Fuj, toto je zlé! 5 tipov, ako v deťoch nevytvárať zbytočný strach a predsudky

• Prestaň, nefňukaj, vymažte zo slovníka. Zázračným slovkom je „Áno“

  ahojmama.sk na Facebooku

  ahojmama.sk do e-mailu

Pridajte komentár

táto funkcia je len pre prihlásených

Prihláste sa

E-mail alebo prezývka:

Heslo:

alebo môžete použiť:

Prihlásiť sa cez Varecha.sk

Nová registrácia