Dieťa by nemal nikto zahanbovať! 4 kroky, ako sa tomu vo výchove vyhnúť

Gabriela Bachárová, 24. októbra 2019 o 05:00

Ty si ale neporiadne dievča, už sa nauč upratať si svoju izbu! Ty si ale neposlušný chlapec, nikdy sa nevieš správať pekne! Fuj, prečo chytil to bahno, to sa predsa nerobí!

Ak deti prestanete zahanbovať, zlepšíte vaše vzájomné vzťahy.

Foto: Shutterstock.com

Rodičia tieto a podobné zahanbujúce vety používajú v dobrom úmysle. Veď chcú predsa len správne vychovať svoje dieťa. Aby vedelo, čo je dobré a čo nie.

„Kvôli všetkým tým ušľachtilým výchovným cieľom, ktoré máme pred očami, ale strácame schopnosť všímať si, čo pri tom deti prežívajú. Niekedy to vyzerá, že v mene výchovy je dovolené takmer všetko,“ píšu vo svojej knihe Rešpektovať a byť rešpektovaní jej autori Pavel Kopřiva, Jana Nováčková, Dobromila Nevolová a Tatjana Kopřivová.

„Akoby deti boli nejaký iný živočíšny druh. Akoby sme predpokladali, že veci, ktoré prekážajú nám, deťom prekážajú menej alebo vôbec nie. Akoby fakt, že sa deti veľa vecí iba učia, ospravedlňoval to, že sa k nim správame menej slušne a tvrdšie než k dospelým,“ vyjadrili sa.

Ako by ste sa cítili vy, ak by vám zahanbujúce vety hovoril partner či šéf v práci? „Pozri sa na seba, ako vyzeráš, už so sebou niečo rob! Vaša práca je mizerná, takého zlého pracovníka sme tu snáď ešte nemali!" Určite by sa vám takýto dehonestujúci prístup nepáčil, ale u detí to často vôbec neriešime.

Pociťovali by ste zlosť na človeka, ktorý sa k vám takto správa, zahanbenie, ľútosť. Deti to majú presne tak isto. Zahanbovanie tiež veľmi zhoršuje samotné vzťahy medzi rodičom a dieťaťom. To sa voči mame, otcovi či starým rodičom postaví do opozície, začne proti nim protestovať a vzniká začarovaný kruh. Ak dieťa odporuje rodičom, tí sa ešte viac uchyľujú k nesprávnym výchovným reakciám.

Ak je dieťa často vystavované zahanbovaniu, znižuje sa pocit jeho vlastnej hodnoty. Každý človek sa potrebuje cítiť dobre, vnímať, že ho ostatní uznávajú. Je to základný kameň našej sebaúcty. Deti tomu, čo o nich rodičia hovoria, slepo veria. Nemajú inú možnosť, nemôžu si ešte vybrať a brániť sa. Sú nám v podstate vystavené na milosť a na nemilosť. A aj preto by zahanbovanie malo zmiznúť z repertoára výchovných prostriedkov.

Ako sa vo výchove vyhnúť zahanbovaniu?


1. Nepoužívajte slová ako: ty vždy a ty nikdy.
Ty sa nikdy nechováš dobre! Ty vždy urobíš nejaký malér! Ako by sa však dieťa mohlo správať dobre, keď to podľa rodičov nedokáže? Dieťa má tendenciu naplňovať rodičovské očakávania. Či chce, alebo nechce. A tak si môžete byť takmer istý, že ak potomkovi neustále vyčítate, že on vždy a on nikdy, bude sa presne takto správať aj naďalej.

2. Nesúďte celú osobnosť dieťaťa, nehovorte: ty si taký a taký. Ak sa vám niečo nepáči a chcete to potomkovi dať najavo, skôr sa zamerajte na konkrétnu udalosť, činnosť či okolnosti, ktoré nastali. A s nimi pracujte. Nie s osobnosťou dieťaťa.

Dieťa prinesie zo školy zlú známku:
Povedzte: Pozerám, že táto písomka sa príliš nevydarila.
Nehovorte: Ty si ale pekne hlúpy, zasa štvorka!

Dieťa nechce zdraviť príbuzných či známych.
Povedzte: Je pekné, ak sa ľudia navzájom pekne pozdravia, zlepšujú tak svoje vzťahy a deň je hneď krajší.
Nehovorte: Ty si tak neposlušné a nevychované decko, kedy sa už konečne naučíš zdraviť?

3. Namiesto výčitiek a zahanbovania skúste dieťa vtiahnuť do riešenia vzniknutej situácie. Čo s tým môžeme urobiť, ako to môžeme zlepšiť? „Kto sa naučí používať tento postup, často žasne nad pozitívnou odozvou zo strany detí. Dejú sa doslova malé zázraky. Aká úľava pre dospelých vidieť, že deti nie sú len nezodpovednými objektami našej výchovy. Cesta k tomu však vedie jedine cez spoluúčasť detí na rozhodovaní o veciach, ktoré sa ich týkajú,“ píšu autori.

4. Skúste vnímať svoje deti ako partnerov. To rozhodne neznamená, že si z nich urobíte kamarátov a že sa im budete podvoľovať. „Partnerský prístup k deťom znamená správať sa k nim ako k dospelým, ktorých si vážime alebo ich aspoň rešpektujeme,“ vysvetľujú autori knihy.

Deti nám nepatria, nie sú naším majetkom, s ktorým si môžeme robiť, čo sa nám zachce a správať sa k nim neúctivo. „Neexistuje žiadny rozumný dôvod, aby sme sa k nim správali inak ako k dospelým, čo sa týka spôsobuje komunikácie a slušného správania sa,“ prízvukujú autori knihy.

Dieťa dobre vie, že urobilo niečo, čo by nemalo, nepotrebuje, aby ho dospelí zahanbovali. Skôr ocení, ak si všimnú jeho pocitov a všetci spolu sa pokúsia nájsť riešenie.





Pridajte komentár

táto funkcia je len pre prihlásených

Prihláste sa



Výchova a vzťahy - ďalšie články

Ďalšie články v rubrike >