Žiadne porovnávanie ani robenie vecí za dieťa. Sebaúctu potrebuje každé, ako ju budovať

Gabriela Bachárová, 8. decembra 2022 o 05:00

To, či si bude dieťa vážiť samo seba, do veľkej miery závisí od jeho rodičov. Vhodným prístupom v ňom môžu podporiť pocit vlastnej hodnoty, nevhodným zasa vyvolať negatívne sebahodnotenie, ktoré mu bude strpčovať celý život.

Podporujte v dieťati sebaúctu, dáte mu tak do života veľký dar.

Foto: Shutterstock.com

Dieťa, ktoré má dostatočne vyvinutý pocit vlastnej hodnoty, získava do života veľa výhod. Jeho vzťahy s deťmi aj dospelými budú kvalitnejšie a vybudované na rovnoprávnejšom základe. Ľahšie zvládne rôzne nástrahy, prekážkam bude čeliť otvorenejšie, sebavedomejšie a s dôverou, že ich zvládne.

„Potreba sebaúcty je jednou z prirodzených ľudských potrieb. Môžeme povedať, že vyšším cieľom než naučiť dieťa čítať, písať alebo sa dobre správať k iným je priviesť ho k tomu, aby zažilo seba samého ako hodnotného a kompetentného človeka,“ uvádzajú vo svojej publikácii Respektovat a být respektován jej autori, psychológovia Pavel Kopřiva, Jana Nováčková, Dobromila Nevolová a Tatjana Kopřivová.

Zatiaľ čo sebavedomie znamená, že sami na sebe oceňujeme svoj vzhľad, inteligenciu, výkon či úspešnosť, sebaúcta vyjadruje, že sa máme radi, vážime si, kým sme a zažívame pocit, že si zaslúžime byť šťastní. „Sebavedomie dávame najavo skôr navonok, zatiaľ čo sebaúcta sa zameriava dovnútra,“ popisujú psychológovia. Ako môžete u svojho dieťaťa podporiť rozvoj sebaúcty?

Sebaúctu podporovať už od narodenia

Že je to skoro? Ani náhodou. „Ak sa o dieťa rodič dobre stará, vníma jeho potreby a pomáha ich uspokojovať, získava dieťa na nevedomej úrovni prvotný pocit základnej dôvery. Pocit, že svet je dobré a bezpečné miesto na život,“ sú presvedčení odborníci. „S tým súvisí aj pocit základného sebaprijatia: starajú sa o mňa, vychádzajú v ústrety mojim potrebám, teda im za to asi stojím. Tento pocit je východiskom k postupne stále vedomejšiemu prijímaniu seba samého ako hodnotnej ľudskej bytosti,“ dopĺňajú.

Dať dieťaťu príležitosť ukázať, čo dokáže

O dnešných deťoch sa hovorí, že sú veľmi nesamostatné, dali sme im však dostatok príležitostí, aby sa naučili úspešne zvládať rôzne výzvy a úlohy? Viedli sme ich k pomoci ostatným, k starostlivosti o seba samého, k zvládaniu praktického života? Ak sme ich to neučili, len ťažko môžu získať pocit kompetentnosti a istotu, že veci zvládnu. Nebojte sa mať na deti vysoké nároky, prospejete tak ich sebaúcte: „Ak dospelí dávajú dieťaťu najavo dôveru v jeho kompetencie, pomáhajú mu vidieť sa ako osobu schopnú učiť sa a zvládať rôzne životné situácie.“

Nepodmieňovať lásku ničím

Odborníci upozorňujú, že častou rodičovskou chybou je podmieňovať lásku k dieťaťu vhodným správaním sa: „Dieťa tak môže získať pocit, že rodičia ho budú oceňovať a prijímať iba vtedy, ak bude spĺňať ich nároky. Keď bude zachovávať čistotu, dojedať, poslúchať pokyny, nosiť dobré známky...“ Čo sa však stane pri tomto prístupe? Dieťa sa naučí prijímať samo seba ako hodnotnú bytosť, len ak bude plniť príkazy ostatných. „A ak nebude schopné či ochotné ich plniť, kritické reakcie dospelých v ňom môžu vzbudzovať pocit nedostatočnosti a nízkej hodnoty,“ varujú autori knihy.

Pridať kus rešpektu

Rodičia si myslia, že sebaúctu v dieťati vybudujú, ak mu budú dávať najavo dostatok lásky, to však nestačí: „V mene lásky sa môže diať všeličo, čo nevedie k zdravému vývoju, ale skôr k citovej závislosti, poslušnosti, nesamostatnosti. Aby sa skutočne budovala sebaúcta, je treba milujúci, láskyplný vzťah doplniť rešpektujúcim prístupom. To znamená rešpektovať dôstojnosť dieťaťa, prijímať ho v celej jeho jedinečnosti, s kladmi i zápormi, umožniť mu uspokojovať jeho prirodzené potreby, rozvíjať jeho schopnosti a umožniť mu, aby poznalo samo seba,“ radia psychológovia.

Neporovnávať dieťa s ostatnými

Dieťa si nikdy nevybuduje dostatočnú sebaúctu, ak mu jeho okolie bude hoc aj nevedomky dávať najavo, že za niečo stojí len vtedy, ak je lepšie ako ostatní. Vzájomné porovnávanie detí z výchovy stále nezmizlo. Rodičia to ani nemyslia zle, chcú dieťa motivovať k lepším výkonom alebo lepšiemu konaniu, v skutočnosti však dosiahnu len to, že sa potomok voči nim zatvrdí a sám seba bude vnímať ako nedostatočného človeka.





Pridajte komentár

táto funkcia je len pre prihlásených

Prihláste sa



Výchova a vzťahy - ďalšie články

Ďalšie články v rubrike >