Potreba byť milovaný je vrodená.
Foto: Shutterstock.com1. Fyziologické potreby
Aby bolo dieťa čisté a najedené, na to samozrejme dbá každý rodič. Predsa sa však stane, že niekedy v uspokojovaní fyziologických potrieb dieťaťa zlyhávame. Doprajeme napríklad potomkom dostatok voľného pohybu? Spia dostatočne? Pijú toľko, koľko treba? Nedostatok tekutín má napríklad nepriaznivý vplyv na sústredenosť a schopnosť učiť sa.„Ak chceme predchádzať zbytočným konfliktom, oplatí sa uvažovať nad tým, či naše nároky na dieťa nie sú v rozpore s jeho prirodzenými fyziologickými potrebami,“ uvádzajú v knihe Rešpektovať a byť rešpektovaný českí autori Pavel Kopřiva, Jana Nováčková, Dobromila Nevolová a Tatjana Kopřivová.
Konflikty s deťmi často vyplývajú napríklad z prirodzenej potreby detí hýbať sa. A tak na ne niekedy kričíme, aby okamžite prestali behať po byte, a pritom by stačilo povedať, aby si šli zaskákať von či len na balkón.
2. Potreba bezpečia
„K uspokojeniu potreby bezpečia patrí pocit, že veci sa dejú predvídateľným spôsobom, že platia určité pravidlá, pravidelnosť, štruktúra, poriadok. Že to, čo sa deje, má nejaký zmysel, že ľudom sa dá dôverovať,“ popisujú odborníci. S potrebou bezpečia podľa nich úzko súvisí aj stanovovanie hraníc, ktoré však nemajú byť zbytočne prísne a rodičia by ich mali vedieť zdôvodniť. „Chaos, gumové hranice, ktoré niekedy platia a niekedy nie, náhodnosť v tom, či na nich rodičia trvajú, alebo nie – to všetko môže v deťoch vyvolávať úzkosť a neistotu,“ hovoria odborníci.Väčšina nevhodných výchovných štýlov je podľa nich v priamou rozpore s potrebou bezpečia u detí. Hrozby, zastrašovanie, zahanbovanie, tresty, zhadzovanie dieťaťa, vyvolávanie strachu či jeho porovnávanie s ostatnými deťmi preto nemajú vo výchove čo robiť.
3. Potreba lásky a spolunáležitosti
„Deti, ktoré trpia nedostatkom záujmu a lásky, môžu prežívať smútok, ľútosť, pocit osamelosti, neistoty či zbytočnosti, ale tiež hnev a chuť získať si pozornosť za každú cenu,“ uvádzajú odborníci. Dieťa chce pozornosť a lásku najskôr získať pozitívnym spôsobom, až keď sa mu to nepodarí, uchyľuje sa k „hnevaniu“. A konečne získa to, po čom tak túžilo. Rodičia ho síce začnú okrikovať, ale aj negatívna pozornosť je lepšia ako žiadna.Deti tiež potrebujú, aby ich rodičia prijímali také, aké sú a aby patrili do spoločenstva ľudí, pre ktorých sú dôležité. To je samozrejme hlavne užšia, ale i širšia rodina. Pestujte preto dobré vzťahy s prarodičmi, ale i so súrodencami, neterami, synovcami i ďalšou rodinou.
4. Potreba uznania a sebaúcty
Sebaúcta do veľkej miery závisí na tom, ako nás vnímajú druhí a či nás prijímajú pozitívne. Len málokto je tak silná osobnosť, aby sa mal v úcte bez ohľadu na to, aký je v očiach iných.„Deti okrem lásky potrebujú aj uznanie, zvlášť od dospelých, ktorí sú pre ne dôležití,“ prízvukujú autori knihy. Deti potrebujú vážiť si samé seba, hodnotiť sa pozitívne a mať pocit, že sú v niečom dobré. To je jednoducho biologická prirodzenosť. Nemusíte ich chváliť za každú „hlúposť“, nadmiera pochvál spôsobuje, že deti sa na nich stávajú závislé, navyše pre ne takto strácajú na cene. Skôr dajte dieťaťu najavo, že si ich vážite ako hodnotných a dôležitých ľudí.
5. Potreba sebarealizácie
Schopnosti človeka sú dané už pri narodení, ide o to, aby ich dieťa správne rozpoznalo a nepremárnilo. Samozrejme, nie každé dieťa môže byť uznávaný vedec, umelec či športovec, jeho talentom môže byť manuálna zručnosť alebo schopnosť nehanbiť sa pred druhými ľuďmi a strhnúť ich na svoju stranu. Pomôžte dieťaťu, aby sa mohlo stať tým, kým už od narodenia je. Deti potrebujú tvoriť, objavovať svet a učiť sa mu porozumieť, mať dostatok podnetov.Nemenej dôležitá je aj potreba identity. „Tá je spojená s potrebou sebaúcty. Potrebujeme veriť, že sme niekto, kto je odlišný od ostatných, že máme svoju dôstojnosť, schopnosť zvládnuť svoj život, svoju ľudskú hodnotu a že dostávame prijatie a uznanie od ostatných,“ zdôrazňujú autori.
6. Potreba vyšších hodnôt
„Uspokojenie vyšších potrieb nám prináša radosť, estetické zážitky, pocit, že správať sa správne je dobré, pocit začlenenia sa do ľudského spoločenstva, prírody, kozmu, pocit, že život má nejaký zmysel,“ konštatujú odborníci. Vyššie potreby rozdeľujú do troch oblastí: estetické (potreba krásy a harmónie), etické (potreba pravdy, spravodlivosti, mravnosti) a duchovné (viera v niečo, čo nás presahuje, ktorá sa môže premietnuť do náboženskej viery alebo do pokory pred prírodou a vesmírom či do hľadania zmyslu života).Čo môžu urobiť rodičia? Dieťa (a konieckoncov aj dospelých) by malo obklopovať pekné prostredie, kde je poriadok a kde sa všetci dobré cítia. Mali by sa tiež snažiť, aby sami hovorili pravdu a správali sa spravodlivo, pretože deti veľmi silno vnímajú, ak to tak nie je. Narušuje to ich prirodzenú vieru v dobro. Rodičia by tiež mali deťom dávať najavo, že život je pre ne veľká hodnota a neredukovať ho len na praktickú či finančnú stránku.
