Deti sa budú v škole viac hýbať.
Foto: Shutterstock.comVýnimku majú základné školy, ktoré majú menej ako päť tried, keďže pri nich je zvýšený predpoklad, že nemajú telocvičňu. Právna úprava umožňuje školám vyučovať telesnú a športovú výchovu nad minimálny rozsah napríklad prostredníctvom navýšenia cez disponibilné hodiny.
Parlament schválil aj pozmeňujúci návrh poslancov Karola Kučeru a Igora Kašpera, ktorý stanovil odklad jej účinnosti do 1. septembra 2025 pre školy, ktoré nemajú k 31. augustu 2023 prístup k telocvični. Tento odklad o dva roky platí aj pre štvrtý ročník cirkevných škôl. Je to z dôvodu, že vo štvrtom ročníku je v aktuálnom rámcovom učebnom pláne k dispozícii len jedna disponibilná hodina, ktorú cirkevné školy väčšinou využívajú na predmet náboženstvo.
Poslanci poukazujú na to, že pre 30 percent detí predstavuje telesná výchova jediný fyzický pohyb, ďalších 40 percent sa športu a fyzickým aktivitám venuje len príležitostne. Argumentujú napríklad aj stanoviskom rezortu zdravotníctva, ktoré podporilo navýšenie časovej dotácie na daný predmet, poukazujúc pri tom na zdravotné riziká nedostatku pohybovej aktivity. Ako častý argument nenavýšenia počtu hodín telesnej výchovy je podľa nich často uvádzaná absencia školskej športovej infraštruktúry, podľa ktorej približne 40 percent škôl nemá telocvičňu. Sú však presvedčení, že štatistika je skreslená školami s malým počtom žiakov a situácia je pozitívnejšia. Prístup k telocvični by podľa nich malo mať 85 percent žiakov na základných školách.
Návrh má tiež za cieľ naplniť Rezolúciu Európskeho Parlamentu z roku 2007, ktorá vyzvala všetky členské štáty Európskej únie k povinnému zavedeniu telesnej a športovej výchovy na základných i stredných školách, pričom na tento premet by mali byť vyčlenené minimálne tri hodiny týždenne. Návrh tiež napĺňa cieľ Koncepcie športu 2022 – 2026, ktorú minulý rok schválila vláda.
