Všímajte si, či vaše dieťa netrpí smútkom alebo depresiou.
Foto: Shutterstock.comManuál ministerstva zdravotníctva na rozpoznanie duševného stavu u dieťaťa pripravili detské lekárky Elena Prokopová (hlavná odborníčka ministerstva zdravotníctva pre všeobecnú starostlivosť o deti a dorast) a Beata Kartousová a prečítať si ho môžete pod článkom.
Aj celkom malé deti už môžu mať duševné problémy, hoci sa tomu na prvý pohľad len ťažko verí, veď deti sú predsa prirodzene veselé. Smútok, strach či neistota sú však rovnako bežné ako pozitívne emócie a niekedy dokonca môžu mať vážnejšie príčiny. Svoje pocity síce ešte deti nedokážu popísať, prejavia sa však na správaní a vývoji, prízvukujú odborníčky.
„Prejavy stresu sú u rôznych detí rôzne, ale majú niektoré spoločné znaky. Buďte opatrní najmä, ak sa vyskytnú tieto príznaky: dieťa prestane napredovať vo vývoji - stráca aj zručnosti, ktoré už malo, častejšie plače, ťažšie sa upokojí, je predráždené, má nepokojný spánok,“ uvádzajú pediatričky. Spozornieť by rodičia mali, ak sa objaví novovzniknuté pomočovanie či ťažkosti s jedlom v podobe sklonu k zápche alebo naopak riedkym stoliciam. Záujem rodičov si vyžadujú aj časté bolesti bruška, hoci najskôr je nutné vylúčiť ich fyzickú príčinu.
Malé deti ešte nedokážu kontrolovať svoje emócie, no ak viete, že to vaše je skôr pokojnejšie a zrazu sa začnú objavovať záchvaty hnevu alebo ak sa vám skrátka na správaní potomka niečo nezdá, možno je to dôvod k návšteve psychológa, aby pomohol odhaliť príčinu a navrhol riešenie. Odborníka zvážte aj v prípadoch, ak sa objaví zvýšená úzkostnosť alebo je v hrách dieťaťa často prítomná téma smrti alebo choroby.
Spozornite, ak začne rozprávať o smrti
U detí v školskom veku je z hľadiska duševného stavu varujúce, ak sa objavia zmeny v psychickom prežívaní, to znamená nezvyčajné a náhle zmeny nálady, podráždenosť, pocity zlosti či naopak beznádeje, výraznejšie konflikty s rodičmi alebo so súrodencami. Minimálne k zamysleniu by mali viesť i zmeny v správaní, sem patrí nezáujem o komunikáciu s blízkymi či kamarátmi a tiež ľahostajnosť k tomu, čo kedysi dieťa bavilo. Poruchy spánku, problémy s pamäťou a sústredením, zhoršený prospech v škole, odmietanie potravy alebo naopak jej nadmerný príjem, sebapoškodzovanie – to sú ďalšie príznaky, ktoré si zaslúžia rodičovskú pozornosť.„Kontaktujte primárneho pediatra svojho dieťaťa, poradí vám a vyhodnotí potrebu odbornej psychologickej pomoci,“ vravia autorky manuálu. „Ak sa v komunikácii dieťaťa objavujú zmienky o smrti, nešťastí, smútku a beznádeji, postarajte sa o bezpečnosť v domácnosti, schovajte lieky, nenechávajte dieťa samotné a kontaktujte lekára čo najskôr,“ varujú lekárky, pretože by mohlo ísť o správanie vedúce k samovražde.
Prečítajte si manuál Ministerstva zdravotníctva.
Pozrite si aj rozhovor, ako pomôcť deťom s problémami v škole
Vysokoškolská pedagogička Silvia Majerčáková-Albertová a psychologička Michaela Sokoliová hovoria o tom, že psychická pohoda je pre štúdium nevyhnutná. Ako poznať a riešiť problémy súvisiace so školou? Pozrite si video!
Vysokoškolská pedagogička Silvia Majerčáková-Albertová a psychologička Michaela Sokoliová hovoria o tom, že psychická pohoda je pre štúdium nevyhnutná. Ako poznať a riešiť problémy súvisiace so školou? Pozrite si video!
