Pandémia mali na psychiku detí neblahý vplyv, spamätávať sa budú rok.
Foto: Shutterstock.com„Pre nás všetkých to bolo osemnásť dlhých mesiacov a pre deti zvlášť. Z dôvodu celoštátnych lockdownov a súvisiacich obmedzení pohybu na zastavenie šírenia pandémie deti prežívali toto nesmierne dôležité obdobie svojich životov bez rodiny, bez priateľov, bez spolužiakov a bez hier, čo sú kľúčové súčasti samotného detstva," hovorí výkonná riaditeľka UNICEF-u Henrietta Foreová.
So vstupom do tretieho roka pandémie jej dosah na psychické zdravie a pohodu detí a mladých ľudí naďalej silnie. Podľa najnovších dát UNICEF-u bolo celosvetovo aspoň jedno zo siedmich detí priamo zasiahnuté lockdownom a viac ako 1,6 miliarde detí bol obmedzený prístup ku vzdelaniu.
Narušenie každodennej rutiny, vzdelávania, voľnočasových aktivít, ako aj obavy o príjem rodiny a zdravie, to všetko spôsobovalo, že mnohí mladí ľudia pociťovali strach, obavy a úzkosť z budúcnosti.
Podľa správy boli pritom deti a mladí ľudia vo svete aj pred vypuknutím pandémie vystavení rizikám súvisiacim s psychickými ochoreniami, pričom na riešenie týchto problémov sa ani vtedy nevynakladali dostatočné finančné prostriedky. Šírenie nového koronavírusu celú situáciu ešte zhoršilo.
Podľa najnovších dostupných odhadov sa predpokladá, že viac ako jeden zo siedmich dospievajúcich vo veku od desať do 19 rokov celosvetovo trpí nejakou už diagnostikovanou psychickou poruchou. Takmer 46 tisíc dospievajúcich ľudí umiera každoročne v dôsledku samovraždy, ktorá je jednou z piatich najčastejších príčin úmrtí v rámci tejto vekovej skupiny.
V Európe trpí duševnými poruchami deväť miliónov mladistvých vo veku desať až 19 rokov. Duševné poruchy sa prejavujú u 16,3 percenta európskych chlapcov a dievčat vo veku desať až 19 rokov, pričom inde vo svete je to 13,2 percenta. V tomto vekovom rozmedzí vyhasnú v Európe v dôsledku samovraždy približne tri ľudské životy denne. V roku 2019 tvorili depresia a úzkosť u mladých ľudí vo veku desať až 19 rokov 55 percent všetkých duševných porúch.
Diagnostikované psychické ochorenia, akými sú ADHD, úzkosť, autizmus, bipolárna porucha osobnosti, poruchy v správaní, depresie, poruchy príjmu potravy, mentálna zaostalosť a schizofrénia, môžu vážne poškodiť zdravie detí a mladých ľudí, ich vzdelanie, smerovanie ich životov v budúcnosti i schopnosť byť ekonomicky činný.
Ochranné faktory, akými sú láskyplní rodičia či osoby poskytujúce starostlivosť, bezpečné prostredie v škole a pozitívne vzťahy s rovesníkmi, redukujú vznik psychických ochorení. Správa však varuje, že významné prekážky, akými sú stigmy a nedostatok finančných prostriedkov, zabraňujú mnohým deťom dosiahnuť dobré psychické zdravie alebo dostať sa k náležitej pomoci.
