Matky, ktoré boli v detstve emočne zanedbávané, môžu traumu preniesť na svojho potomka.
Foto: shutterstock.com„Zistenia ukázali, že na vývoj mozgu nemá vplyv len to, že zažívame vo svojom vlastnom život, ale formujú ho i zážitky, ktoré mali rodičia pred našim počatím,“ zhrnula výsledky štúdie jej hlavná autorka Cassandra Hendrixová z Emory University, čo je súkromná výskumná univerzita v Atlante v štáte Georgia v Spojených štátoch amerických. Výskum publikoval časopis Biological Psychiatry: Cognitive Neuroscience and Neuroimaging.
Vedci sledovali 48 dojčiat a ich matky. V prvom trimestri tehotenstva sa žien pýtali, či boli v detstve obeťami emočného zanedbávania alebo fyzického týrania. Okrem toho im pomocou vedeckých metód zmerali, v akom psychickom stave sa momentálne nachádzajú a či netrpia úzkosťami, depresiami alebo nejakou stresovou záťažou.
Keď mali deti jeden mesiac, v spánku im pomocou takzvanej funkčnej magnetickej rezonancie preskúmali mozog. A zistili, že potomkovia žien, ktoré v detstve zažili psychické týranie či emočné zanedbávanie, majú veľmi silné spojenie medzi amygdalou (časť mozgu, ktorá „zodpovedá“ za vznik pocitov strachu či ohrozenia, navonok sa jej pôsobenie prejavuje rýchlym bitím srdca, zrýchleným dýchaním, zovretím žalúdka a podobne) a prefrontálnou kôrou a prednou cingulárnou kôrou, ktoré majú vplyv na to, ako regulujeme svoje emócie.
Psychické týranie je horšie
Výsledok štúdie? Asi neprekvapí. Čím viac psychických tráum si matka niesla zo svojho vlastného detstva a čím vyššia bola aktuálna úroveň jej stresu, tým silnejšie bolo spojenie amygdaly a prefrontálnej a prednej cingulárnej kôry u jej maličkého dieťaťa. Zaujímavé pitom je, že vedci nepotvrdili súvislosť medzi fyzickým týraním matiek v detstve a stavom mozgu ich detí.Že nás psychické týranie poznamenáva viac ako to fyzické, potvrdil v rozhovore pre náš web i uznávaný detský psychiater Peter Pöthe: „Mal som v terapii dospelých, ktorí boli v detstve bití, ale rodičia k nimi boli inak vrelí. A potom takých, ku ktorým boli rodičia citovo chladní. Odmietali a trestali ich tým, že sa s nimi odmietali baviť. Ťažšie traumy mala celkom jednoznačne druhá skupina.“
Zistenia štúdie naznačujú, že emočné zanedbávanie v detstve má medzigeneračný vplyv na štruktúru a funkciu mozgu. Vedcom však ešte nie je celkom jasné, čo presne znamená silné spojenie medzi vymenovanými časťami mozgu. Môže to mať totiž dva rôzne významy. Podľa jednej teórie silné spojenie značí zvýšené riziko, že dieťa bude vo svojom živote úzkostné, bojazlivé či si sklonmi k depresii. Podľa druhého výkladu by mohlo ísť naopak o spôsob, ako sa s traumou matky vyrovnať a získať naopak väčšiu psychickú odolnosť. Až život detí a to, v akých podmienkach budú vyrastať, ukáže, ako to bude naozaj.
„V každom prípade sa zdá, že emocionálne zanedbávanie z vlastného detstva matky zanechá v jej dieťati nervový podpis, ktorý môže predisponovať dieťa k ľahšiemu odhaleniu hrozby v prostredí takmer od narodenia. Naše zistenia zdôrazňujú dôležitosť emocionálnej podpory na začiatku života, a to aj pre ďalšie generácie,“ dodala univerzitná vedkyňa.
