Primárka psychiatrie v Levoči: „Depresie, úzkosti a nespavosť. To je účet za epidémiu.“

gb, 7. mája 2021 o 04:15

Epidémiu koronavírusu strieda epidémia psychických problémov. Tá v súčasnosti rastie priam exponenciálne, čo potvrdzuje i primárka oddelenia psychiatrie levočskej nemocnice Erika Gernáthová. Zvlášť ohrozená je mládež.

MUDr. Erika Gernáthová.

Foto: Agel

Na začiatku sa pritom vôbec nedalo odhadovať, kam nás celkom nová životná situácia zavedie, faktom však je, že napokon postihla v nejakej forme takmer každého človeka: „Nemohli sme chodiť do práce, deti do školy či škôlky, nemohli sme sa stretávať so známymi a rodinou dlhý čas, cestovať, nakupovať, obmedzené boli naše voľnočasové aktivity a záujmy. Ľudia vnímali nutné obmedzenia ako zásah do ich slobody, viac či menej boli narušené ich zabehnuté stereotypy a každodenné istoty."

Najskôr sme podľa lekárky pociťovali obavy a strach z niečoho nového, z vírusu ako vážneho ochorenia, báli sme sa o svoje zdravie, o zdravie i život svojich blízkych. Preto na začiatku pandémie bola väčšina z nás ochotná dodržiavať bezpečnostné a protiepidemiologické opatrenia a pozitívne výsledky počas prvej vlny nám prinášali pocit ich zmysluplnosti.

„Postupne so zhoršujúcou sa situáciou sme ale boli čoraz viac zahltení množstvom negatívnych informácií v médiách, veľmi často hoaxov až konšpiračných teórií na sociálnych sieťach a politickými roztržkami. S dĺžkou trvania tejto situácie a nie práve ideálnym krízovým menežmentom s často chaotickými riešeniami a komunikačným zmätkom sa postupne začali u ľudí prejavovať okrem strachu a smútku aj reakcie spojené s hnevom, zlosťou, bagatelizáciou situácie i samotného ochorenia COVID-19, ktoré viedli k ignorovaniu opatrení," pripomína Erika Gernáthová.

Niektorí síce zodpovedne dodržiavali opatrenia a dúfali, že tým prispejú k zlepšeniu epidemiologickej situácie, no na druhej strane ich prirodzene hnevalo, ak sa našli jedinci, ktorí z rôznych dôvodov opatrenia ignorovali, nevynímajúc politikov či známe osobností.

„Strácal sa pocit súdržnosti a spravodlivosti. Narastalo zúfalstvo a ľudia strácali nádej, že sa svet k krátkej dobe vráti do starých koľají. Mnohých pandémia postihla existenčne. Prišli o prácu, financie, denne riešia obavy, čo bude ďalej, ako zabezpečia rodinu, svoje prevádzky a zamestnancov. V našom okolí denne zomierajú príbuzní či známi, ktorých pochovávame tiež v núdzovom režime. Rodičia sú okrem iného vyčerpaní a preťažení zo starostlivosti o deti, ktoré sa učili či stále učia z domu," uvádza odborníčka s tým, že ako rodiny trávili veľa času spolu v obmedzenom priestore, v domácnostiach sa zvyšovalo napätie, čo viedlo a niekde i stále vedie k zvýšenému výskytu konfliktov až agresie a prejavom domáceho násilia. Alarmujúci je aj zvýšený výskyt samovražedného správania.

Depresia, smútok, nespavosť, stres. Aj za to môže epidémia.

Foto: Shutterstock.com

Môžem za to ja

Skúsenosti z levočskej nemocnice? „Pozorujeme nárast úzkostných porúch, depresií. Vznikajú jednak u ľudí, ktorí doposiaľ netrpeli žiadnou duševnou poruchou a stav je reakciou na dlhodobo pretrvávajúcu stresovú situáciu. Pozorujeme však aj prípady zhoršenia stavu v rámci existujúcej duševnej poruchy. Strach a obavy z vírusu sa dostali do centra pozornosti pacientov a často sú zakomponované do ich prežívania a myslenia," upozorňuje lekárka a ako príklad spomína pacientku s ťažkou depresiou, ktorá je vo svojich bludoch presvedčená, že pandémiu vírusom zapríčinila ona, nakazila svojich blízkych aj celý svet.

Vzrástol aj počet prípadov porúch správania spôsobených nadužívaním alkoholu: agresivita, vyhrážky samovraždou. Zatvorené pohostinstvá a reštaurácie nie sú prekážkou pre toho, kto trpí závislosťou od alkoholu. Ten je voľne dostupný v neobmedzenom množstve v obchodoch. Závislý človek častokrát nedokáže s pitím skoncovať kvôli abstinenčným príznakom a odvykaciemu stavu, ktorý je veľmi nepríjemný.

„Takýto človek už nepije preto, aby mu bolo príjemne, ale pokračuje v pití napriek všetkým komplikáciám preto, lebo mu je zle, ak si nevypije. Pacienti pod vplyvom alkoholu sa mnohokrát správajú nedisciplinovane a nariadené opatrenia nerešpektujú. Stretávajú sa doma alebo na chatách, alkohol sa naďalej pije na rodinných stretnutiach či oslavách," hovorí psychiatrička s tým, že ľudia nadužívajúci alkohol ohrozujú nielen svoje zdravie, ale aj bezpečnosť iných. Pri snahe okolia pomôcť im sa nezriedka stáva, že napadnú posádku rýchlej zdravotníckej pomoci či ošetrujúci personál v nemocnici a znepríjemňujú pobyt a liečbu ostatným spolupacientom.

Častejšie ako inokedy tiež levočská nemocnica poskytuje telefonické konzultácie kolegom z iných somatických oddelení v tamojšej i susedných nemocniciach, ktorí denne riešia psychické problémy u pacientov s infekciou Covid-19: „Sú to depresívne stavy, zvýraznenie strachu a úzkosti, nespavosť, delíria a stavy zmätenosti, ale aj paranoidné reakcie. K týmto stavom dochádza nielen samotným pôsobením vírusu na organizmus, ale aj pôsobením početných psychologických faktorov. Na covidových jednotkách pacient počas niekoľkých týždňov vníma vo svojom bezprostrednom okolí umierajúcich spolupacientov, izoláciu od rodiny, strach so smrti, z toho, či uvidí ešte svojich blízkych, zažíva panické stavy úzkosti pri neschopnosti sa nadýchnuť a podobne."

Určite svoju úlohu, vraví odborníčka, zohráva aj fakt, že o pacienta sa starajú sestričky a lekári „bez tváre“, oblečení v overaloch, rukaviciach a maskách. To všetko vzbudzuje obavy a psychickú depriváciu. Človek trpiaci bolesťou, dýchavičnosťou či zmätenosťou je vystrašený, neraz nechápe situáciu, vníma to niekoľkonásobne ťažšie, čo môže viesť aj k jeho rezignácii. Psychická pohoda či nepohoda pacienta výraznou mierou ovplyvňuje jeho spoluprácu v liečbe, a teda aj perspektívu a prognózu na úspešné vyliečenie.

Bolo zistené, že koronavírus a duševné zdravie sú úzko previazané. Ľudia, ktorí prekonali Covid-19, majú vyššie riziko rozvoja psychického ochorenia, ale aj naopak ľudia, ktorí trpia psychickým ochorením, môžu mať vyššie riziko infekcie (vyšší vek alebo obezita vplyvom liekov či zlej životosprávy).

Faktom je, že v súčasnosti stúpa predpisovanie vysokonávykových liekov proti úzkosti a nespavosti: „Aktuálne je to do určitej miery spôsobené aj obmedzenou možnosťou osobného kontaktu s psychológom či psychiatrom, dĺžkou čakacej doby na prvé vyšetrenie vyplývajúcej z preťaženosti špecialistov. Problém sa preto narýchlo vyrieši predpísaním lieku proti úzkosti či nespavosti, avšak treba si uvedomiť, že u niektorých jedincov sa môže veľmi rýchlo a nepozorovane rozvinúť závislosť od liekov. Do budúcna by to mohol byť veľký problém."

Porúch ešte len pribudne

Podľa doterajšieho priebehu pandémie je podľa lekárky jasné, že tento vírus tu s nami zostane ešte veľmi dlho a keďže nie je v našich silách túto situáciu v krátkej dobe vyriešiť, neostáva nám nič iné, len sa jej prispôsobiť. Osobný kontakt ľuďom už dlhú dobu chýba, čo zanechalo stopy na ich psychickom stave a pohode. „Stali sme sa zraniteľnejšími, a to je dôvod, prečo si myslím, že psychických ochorení do budúcna pribudne. Po uvoľnení stresu a strachu z ochorenia sa objavia, a to najmä u zdravotníkov v prvej línii, depresie, úzkostné a stresom podmienené poruchy, napríklad posttraumatická stresová porucha či syndróm z vyhorenia."

U pacientov po prekonaní covidu sa očakáva rozvoj psychických a neurologických ťažkosti v zmysle postcovidového syndrómu s narušením pozornosti, pamäti, náladovosti, nespavosti a tým zníženej výkonnosti doma či v práci: „Do budúcna bude nevyhnutné výraznou mierou zlepšiť prevenciu v oblasti duševného zdravia na Slovensku. V tejto oblasti za svetom výrazne pokrivkávame. Je nutné zabezpečiť dostupnosť prvej línie v oblasti duševného zdravia. To sa týka najmä telefonických či internetových liniek dôvery pre krízový kontakt a poradenstvo, rozšírenia starostlivosti v komunitných centrách, denných stacionároch a zriaďovanie plánovaných centier duševného zdravia a podobne. Je potrebné posilniť a zefektívniť dostupnosť a fungovanie ambulantnej starostlivosti psychiatrickej, psychologickej a psychoterapeutickej, lebo vnímam, že je nedostatočná a čakacie doby na vyšetrenia u psychiatra či na psychoterapiu sú v súčasnosti pridlhé."

A čo mladí?

„Izolácia a obmedzenie vzájomných kontaktov zrejme vyhovovali len niektorým jedincom s introvertnou štruktúrou osobnosti. U ostatných to bol väčší či menší problém. Čím mladší človek, tým horšia adaptácia. Kolektív a vzťahy s rovesníkmi sú pre deti a ich normálny psychologický vývin veľmi dôležité. Vo svete, ale aj na Slovensku sa uskutočnili štúdie v súvislosti s výskytom duševných porúch u mladých ľudí a študentov počas pandémie, pričom sa preukázala vyššia miera depresie, úzkosti, nespavosti, ale aj zvýšený sklon ku konzumácii alkoholu u študentov. S tým súviseli aj ťažkosti so zvládaním študijných povinností," upozorňuje lekárka.

Čo je alarmujúce, zvýšil sa počet samovrážd a psychiatrických hospitalizácií u detí a tínedžerov. „Často v rodinách vládne krik a vypätá situácia medzi rodičmi či partnermi, ktorej sú svedkom aj deti. Niektoré deti trávia neúmerne veľa času na sociálnych sieťach, mnoho detí a tínedžerov sa počas pandémie sociálne uzatvorilo a niektorí odmietajú vychádzať z domu. Zhoršilo sa aj ich telesné zdravie, z nedostatku prirodzenej fyzickej aktivity pozorujú pediatri nárast nadváhy a obezity u detí. Deti sa zdajú zraniteľnejšie voči vedľajším účinkom pandémie a to do budúcna zvyšuje pravdepodobnosť výskytu krízy ich duševného zdravia. Staršia generácia, vzhľadom na životné skúsenosti, pravdepodobne disponuje vyššou mierou adaptačných mechanizmov a preventívnych stratégií, ktoré dokáže efektívnejšie využívať pre zvládanie tejto mimoriadnej situácie."

Ako sa podľa Eriky Gernáthovej udržať v psychickej pohode?

„Spoľahlivý spôsob neexistuje. Dôležité je robiť všetko preto, aby sa udržala psychická pohoda a zvýšila sa naša reziliencia, čiže schopnosť odolávať stresu a záťaži. Je dôležité dodržiavať základné princípy zdravého životného štýlu a pravidlá zdravej životosprávy. Nestačí však starať sa len o svoje telesné zdravie, ale aj o to duševné, samozrejme s prihliadnutím na obmedzenia, ktoré táto doba prináša. Platí stále zdravo sa stravovať, konzumovať ryby, zeleninu, vitamíny, dostatok spánku a pravidelný pohyb doma, ale najmä v prírode.

Prechádzky v prírode majú efekt na fyzické zdravie, ale tiež znižujú mieru stresu a pôsobia relaxačne. Dôležité je dodržiavať pravidelný denný režim, to znamená, že aj v prípade karantény sa snažiť dodržiavať čas, kedy vstávam či idem spať, kedy raňajkujem a podobne. Ak sa dá, viac času tráviť na slniečku, buď v prírode alebo aspoň na balkóne. Vyhýbať sa alkoholu, drogám, cigaretám, nadmernému množstvu kofeínu, ktorý môže zhoršovať prejavy stresu.

Nepotláčať emócie, snažiť sa relaxovať, venovať sa svojim záľubám, počúvať hudbu, čítať a podobne. Ak sa napriek tomu nedarí emócie zvládnuť, podeliť sa o ne s partnerom alebo priateľmi, aj keď len dištančne. Vyhýbať sa nadmernému zahlcovaniu negatívnymi informáciami v médiách a na sociálnych sieťach. Snažiť sa získať informácie len z overených zdrojov. Obmedziť čas strávený na internete, oslobodiť sa od neustálych upozornení na nové správy, ktoré nám nedovolia vypnúť a oddýchnuť si. To sa týka aj detí.

Kontrolovať čo a ako dlho sledujú na sociálnych sieťach alebo v televízii. Snažiť sa viac s nimi komunikovať, zaujímať sa o to, ako sa cítia. Určite ocenia, ak si zahráme spoločenské hry či pozrieme staré fotografie a zaspomíname si. Doma sa počas karantény môžeme venovať užitočným a zmysluplným veciam, napríklad upratať si skriňu, vytriediť oblečenie, dokončiť dávno začaté ručné práce a podobne.

Je dôležité v období neistoty dávať si len krátkodobé ciele, napríklad na deň dopredu, nepozerať sa príliš dopredu. Snažiť sa zameriavať sa na veci a situácie, ktoré zvládame dobre a máme ich pod kontrolou. Naučme sa sprítomňovať svoje prežívanie, teda uvedomovať si, kde práve som, čo robím, ako sa cítim... Na zvládanie úzkosti sa dajú využívať rôzne dychové a relaxačné cvičenia, ktoré sú dostupné aj na internete."







Pridajte komentár

táto funkcia je len pre prihlásených

Prihláste sa



Výchova a vzťahy - ďalšie články

  • Obrázok Sedem viet, ktoré by si mal pamätať každý rodič

    Sedem viet, ktoré by si mal pamätať každý rodič

    Rodičovstvo nie je vždy jednoduché, ale zasa ani nič nezvládnuteľné. Veľa závisí od psychickej pohody rodiča, jeho mentálneho nastavenia a uhle pohľadu na ten ktorý výchovný problém. Ak máte občas pocit, že vám už všetko prerastá cez hlavu a neviete, ako ďalej, možno vám pomôže niektorá z nasledujúcich myšlienok.

  • Obrázok Historik Tomáš Hrubý o tvorbe rodokmeňov: „Slováci majú často šľachtických predkov.“

    Historik Tomáš Hrubý o tvorbe rodokmeňov: „Slováci majú často šľachtických predkov.“

    „Asi najväčšou kuriozitou bol objav, že predok skúmaného rodu pôsobil v zbojníckej družine Juraja Jánošíka," vraví historik Tomáš Hrubý, ktorý sa profesionálne venuje tvorbe rodokmeňov. V rozhovore sa dozviete, či je aj laik schopný pátrať v archívoch a matrikách, čo všetko sa pri tom o svojich predkoch môže dozvedieť a prečo by sme si ich mali vážiť.

  • Obrázok Čo je najpodstatnejšie vo výchove dieťaťa? Spokojná mama i bezpodmienečná láska

    Čo je najpodstatnejšie vo výchove dieťaťa? Spokojná mama i bezpodmienečná láska

    „Najdôležitejšia je šťastná, spokojná, vyrovnaná a primerane vzdelaná mama so zmyslom pre humor, ktorá žije v harmonickom spolužití s partnerom aj sama so sebou a ktorá si so svojím dieťaťom dokáže vytvoriť vzťah založený na láske a dôvere," tak znie jedna z výherných odpovedí v našej súťaži o päť vstupeniek na online seminár o tom, ako nás v živote ovplyvňuje detstvo. Náš web je mediálnym partnerom podujatia.

  • Obrázok Keď deti kradnú... Kedy treba spozornieť a čo robiť? 8 rád odborníčky

    Keď deti kradnú... Kedy treba spozornieť a čo robiť? 8 rád odborníčky

    Ktoré dieťa nikdy nič neukradlo? Situáciu, kedy si dieťa zobralo niečo z obchodu bez zaplatenia, muselo riešiť veľa rodičov. Dokedy je to svojím spôsobom normálne a čo robiť, ak dieťa kradne opakovane?

  • Obrázok Dažďové ihriská. Tu deťom nikto nezakazuje skákať do kaluží

    Dažďové ihriská. Tu deťom nikto nezakazuje skákať do kaluží

    „Neskáč do tej kaluže, budeš mokrý a špinavý!“ Túto, u nás tak rozšírenú vetu, vo Švédsku deti nepočujú. Z dažďa severania urobili prednosť, dokonca začali budovať špeciálne ihriská, v ktorých sa najlepšie hrá, keď vonku prší. Dobre vedia, že len máločo deti milujú viac ako skok do mláky. Len máločo pritom deti milujú viac ako pocit, keď skočia do vody.

  • Obrázok 5 vecí, ktoré sa môžeme naučiť len od detí

    5 vecí, ktoré sa môžeme naučiť len od detí

    To by tak bolo, ak by deti mohli vychovávať svojich rodičov! Všetci by sa celkom určite cítili šťastnejšími.

  • Obrázok Čoraz menej rodičov zapája detí do domácich prác. Veľká chyba, pomáhať by mali už škôlkari. Toto všetko zvládnu

    Čoraz menej rodičov zapája detí do domácich prác. Veľká chyba, pomáhať by mali už škôlkari. Toto všetko zvládnu

    Že s deťmi doma nič nespravíte? Nemusíte vyháňať von celú rodinu, aby ste si stihli všetko v kľude porobiť, smelo zapojte do domácich prác aj deti. Už štvor-päťročné už toho zvládnu naozaj veľa, ak im dáte primerane atraktívnu prácu a budú cítiť vašu dôveru. Samozrejme, rátajte s častými otázkami a tým, že práca bude trvať o niečo dlhšie, napriek tomu sa to však oplatí.

Ďalšie články v rubrike >