Zápal pľúc nemusí vôbec sprevádzať horúčka. Lekár ho môže odhaliť neskoro

Gabriela Bachárová, 30. januára 2020 o 04:45

Zápal pľúc je stále veľmi vážne ochorenie, ktoré si vyžaduje presnú diagnostiku a dostatočnú liečbu. V povedomí ľudí panuje predstava, že chorobu sprevádza vysoká teplota, ale nie vždy to platí. Aj preto je zápal pľúc v niektorých prípadoch pomerne zradná choroba.

Je to zápal pľúc?

Foto: Shutterstock.com

Zápalom pľúc sú ohrozené hlavne dojčatá a batoľatá, u starších detí je výskyt menší. „Náchylnejšie na zápal pľúc sú deti s poruchou imunitného systému, deti s dlhodobou liečbou (hormóny, cytostatiká, vrodené choroby srdca), ale aj deti v znečistenom prostredí, i fajčiarskom,“ uvádza vo svojej knihe Sprievodca detskými chorobami pediatrička Monika Antošová.

Pôvodcom zápalu pľúc sú baktérie, vírusy, ale môžu to byť aj plesne, chlamýdie či mykoplazmy. Najčastejšie vzniká ako komplikácia infekcie horných dýchacích ciest, to znamená aj chrípky, ktorej je teraz všade plno.

Kašeľ, veľmi výrazný a dusivý, je pre zápal pľúc typickým príznakom. Napriek liečbe horných ciest dýchacích neustupuje. Dieťa trápi sťažené dýchanie, sťažuje sa na bolesť na hrudníku. K ďalším symptómom patrí bledosť, bolesť bruška, apatia, môže sa objaviť aj vracanie.

Studený zápal pľúc

Vysoká horúčka je tiež signálom, že pľúca zachvátila choroba, ale pozor, nemusí sa objaviť vždy a to sťažuje diagnostiku. „Horúčka buď neklesá, alebo sa po prechodnom zlepšení objaví znovu. Zápal pľúc však môže prebiehať aj bez horúčky,“ konštatuje detská lekárka. V takom prípade sa hovorí o takzvanom studenom či suchom zápale pľúc. Lekári ho volajú atypickou pneumóniou.

Často tento nebezpečný typ zápalu pľúc nepozná ani pediater, ktorý dieťa lieči napríklad len neúčinným sirupom a rodičia z ordinácie odchádzajú s tým, že ich potomkovi nič vážneho nie je. Tento druh pneumónie sa prejavuje dlhodobým kašľom bez vykašliavania hlienu, bolesťou krku a hlavy a tiež samozrejme únavou. Veľkým rizikom je, že bez adekvátnej liečby môžu nastať komplikácie napríklad v podobe dušnosti a dieťa musí ísť do nemocnice.

Studený zápal pľúc odhalí rentgen, niekedy je potrebné aj CT vyšetrenie. Liečbou je podávanie antibiotík, a to aj v prípade, že pôvod choroby je vírusový, nie bakteriálny (antibiotiká sú len na liečbu bakteriálnych ochorení). Má sa tak predísť nebezpečným komplikáciám, ku ktorým by mohlo prísť v dôsledku vyčerpania organizmu. Antibiotikami sa lieči aj typický zápal pľúc. Liečba trvá 10 až 14 dní. Ak je to potrebné, tak aj dlhšie.

Rodičia by mali ísť s potomkom k pediatrovi, ak sa objavia vyššie uvedené príznaky, alebo keď po prechodnom zlepšení zdravotného stavu (ústup kašľa či horúčky) sa symptómy znovu objavia.

Nie je pravdou, že zápal pľúc bezpečne odhalí, keď pediater dieťa popočúva fonendoskopom. Väčší význam má rentgenová snímka a krvné vyšetrenie. Lekár by mal určite zistiť výšku CRP, ktoré odhalí, či je choroba vírusového alebo bakteriálneho pôvodu. V prípade, že zápal spôsobili vírusy, chlamýdie či mykoplazmy, je CRP nízke.

Návrat do školského zariadenia? Len veľmi pomaly
Hoci je choroba už vyliečená, dieťa by sa do škôlky či do školy nemalo ponáhľať. Jeho organizmus je po zápale veľmi vyčerpaný a zaslúži si poriadnu rekonvalescenciu. Dieťa môže mať kašeľ ešte aj zo tri týždne, postupne jeho intenzita a častosť klesá. „Minimálne dva týždne po doužívaní antibiotik by malo ostať mimo kolektív,“ odporúča Monika Antošová.





Pridajte komentár

táto funkcia je len pre prihlásených

Prihláste sa



Zdravie - ďalšie články

Ďalšie články v rubrike >