Ľudia, ktorí predtým slušne komunikovali a akceptovali iné názory, zrazu majú pocit, že sú ultimátnym vlastníkom pravdy, a že majú morálne právo iných urážať, ponižovať, konštatuje Katarína Runa.
Foto: facebook Kataríny RunyK téme, tak veľmi boľavej a aktuálnej, sa verejne nezvyknem vyjadrovať. Som zástanca toho, že každý je zodpovedný za svoje voľby, vrátane svojho zdravia a každý má právo rozhodnúť sa podľa toho, čomu v hĺbke verí. Možno poznáte krásnu vetu: Každá pravda je pravdivá – z pohľadu toho, kto sa pozerá.
Napriek tomu som sa lapila do diskusie na očkovaciu tému. Znepokojilo ma to. A tak som si na chvíľku sadla do ticha a pozrela sa dovnútra, ktorýže to gombík vo mne táto situácia vlastne stláča.
A našla som.
Volá sa to dehumanizácia.
Rozdielne názory tu vždy boli a budú, pretože sme, chvalabohu, individuálne bytosti s individuálnymi skúsenosťami, zážitkami, bolesťami, s rôznym prostredím, v ktorom sme vyrástli, rôznymi vplyvmi, ktoré nás formovali. Podľa toho si vyberáme, často viac nevedome ako vedome, svoje oblečenie, stravovanie, spôsob výchovy našich detí. To, čomu veríme, aj to, čo považujeme za nezmysel. To tak vždy bolo a verím, že aj ostane.
Samozrejme, vždy tu bola skupinka, ktorá na iné názory dávala nie úplne láskavým slovníkom najavo svoje nesúhlasné postoje…, ale v drvivej väčšine spoločnosti tam bol akýsi primárny rešpekt, akási bariéra, ktorá umožňovala ľuďom žiť si v týchto rozhodnutiach svoj život.
A mám pocit, že práve teraz nastal (obávam sa, že bohužiaľ OPÄŤ) čas, kedy sa táto bariéra láme. A ľudia s opačným názorom sa v jednotlivých táboroch začínajú odľudšťovať. Začínajú sa používať slová, ktoré majú za úlohu jednoznačne určiť, kto je viac. A hlavne, kto je MENEJ. Dezolát, ovca, bez rozumu, nezodpovední, s vymytým mozgom... Na oboch stranách. A stáva sa z toho štandard aj tam, kde predtým vládla normálna, ľudská komunikácia.
A viete prečo je to desivé? Pretože dehumanizácia je predstupienkom krutosti.
Napíšem to ešte raz: Dehumanizácia je predstupienkom krutosti.
Nechcem vytvárať veľké analógie, ale nie je to ani sto rokov, čo sa začala iná dehumanizácia jednej časti obyvateľstva. Kedy sa začalo ukazovať prstom na niekoho, kto „za to môže“. Zakázal sa vstup, obmedzil pohyb, vyhradili zóny. A začali sa používať drsné slová. Paraziti, švábi, hmyz. Niekto, kto škodí spoločnosti, kto môže za jej stav, koho je potrebné nejako eliminovať. Krok po kroku tak vzniká v ľuďoch zdanlivo nenápadný posun v tom, kde je už možné útočiť. Kam pichnúť. Aké slová použiť. Čo je spoločensky prijateľné a čo nie. Stráca sa pohľad na iného človeka v ľudskosti. Už to nie je človek ako ja. Už je menej.
Ako vravím, je to iba veľmi, veľmi rámcová analógia. Nechcem tým porovnávať holokaust so súčasnou situáciou, iba poukázať na to, kde v minulosti dehumanizácia skončila. Tých príkladov v histórii je mnoho. Je to dobrou ilustráciou pre to, čo chcem napísať.
Vidím, ako ľudia v oboch táboroch, ktorí predtým slušne komunikovali a akceptovali iné názory, zrazu majú pocit, že sú ultimátnym vlastníkom pravdy – a, čo je horšie, že majú morálne právo iných ľudí urážať, ponižovať. Označovať ich hanlivými výrazmi, hovoriť o ich nechápavosti, absencii základných rozumových schopností, vyčítať im smrť niekoho z druhej strany. Alebo im dokonca takú smrť či ochorenie priať.
Uvedomte si, koľko takých slov ste čítali za posledný týždeň. Ja až desivo veľa.
To je ten strašidelný posun medzi ľuďmi. To je to, čo ma tak neskutočne znepokojuje. Strácame zábrany, klesáme nižšie, zakladáme na nos okuliare, ktoré tých iných prestávajú vnímať ako normálne, múdre, zdravé ľudské bytosti, iba s iným názorom.
Poznám mnoho ľudí, ktorí sa dali očkovať, lebo tomu veria. Nie sú to ovce. Sú to normálni, inteligentní, funkční a premýšľaví ľudia. Poznám tiež mnoho ľudí, ktorí sa očkovať nedali. A nie sú to žiadni primitívi, ani dezoláti. Normálni, inteligentní, funkční a premýšľaví ľudia.
Sú to v prvom rade všetko ĽUDIA. Ktorí konajú podľa toho, čomu vnútorne veria. Ktorí chcú ochrániť seba a svojich najbližších v súlade s vnútorným presvedčením. Ktorí možno vyrástli v rodine lekárov, a preto veria vede. Alebo vyrástli v rodine, kde lekárska veda niekomu zničila život. A preto jej neveria. Nie je jedno viac ako druhé. Nie je jeden menší človek, ako ten druhý.
Len sa pozerajú na pravdu zo svojho vlastného pohľadu. Tak isto, ako ty, ako ja, ako „dezolát“, ako „ovca“.
Zložme si prosím z očí tie odľudšťujúce okuliare. Tie, ktoré nám blokujú súcit, pochopenie, rešpekt. Sme všetci ľudia, tak sa prosím k sebe tak znova začnime správať. V prvom rade slovami. Pretože inak je to cesta niekam, kam verím, už naozaj ako ľudstvo ísť nechceme.
PS: Prosím, toto nie je priestor na debatu, či je správne alebo nesprávne sa očkovať. Pointa tohto príspevku je v REŠPEKTE. Tak sa ho prosím držte. Ďakujem.
Katarína Runa je osobnostná koučka, študovala terapeutický koučing v Londýne, absolvovala viacero seminárov osobnostného rozvoja, dnes organizuje workshopy a kurzy. Osobne nimi prešlo viac ako štyritisíc ľudí, ďalšie desaťtisíce sa zúčastnili jej online seminárov a prednášok. Príspevok je prevzatý z facebookového profilu Kataríny Runy s jej súhlasom.
