Ak sa nám kamarát nášho dieťaťa nepáči, neznamená to hneď, že je zlý.
Foto: shutterstock.com„Naše dieťa je samostatná osobnosť, ktorá nie je len našou miniatúrou, priateľov si vyberá podľa svojej preferencie,“ pripomína psychologička z Alma centra pre zdravý vývin Dana Comas. Rodičia by podľa nej mali do kamarátstva medzi deťmi výrazne zasahovať iba v extrémnych prípadoch. „Ak je to priateľstvo vyslovene nebezpečné alebo toxické, ak je v hre naozaj telesné alebo duševné zdravie nášho dieťaťa. Vtedy by rodič mal vstúpiť do procesu a zaúradovať. Možno je problémový kamarát dieťa, ktoré potrebuje odbornú pomoc,“ spresňuje.
Väčšina bežných rodičovských výhrad, ak sa nám zdá kamarát príliš lenivý, dominantný, nepáči sa nám jeho slovník alebo nám prekážajú iné vlastnosti, však takýto zásah nevyžaduje. „Nemáme právo a často ani možnosť diktovať dieťaťu, s kým sa má a nemá kamarátiť. Dieťa si vyberá na základe toho, čo priťahuje jeho, čo mu niečo prináša, čo je pre neho práve dôležité,“ vysvetľuje psychologička.
Kritizovať správanie, nie človeka
Neznamená to, že rodičia sa musia len mlčky prizerať. Ak cítia potrebu niečo povedať, môžu. Ako však zdôrazňuje odborníčka, hovoriť by mali o konkrétnej vlastnosti, prípadne správaní, neodsudzovať konkrétnu osobu.„Z takejto situácie by sme si mohli vybrať to pozitívne. Máme veľmi dobrú a názornú pomôcku, ktorou nášmu dieťaťu odovzdávame hodnoty, ktoré vyznávame. A tiež je to veľká šanca, ako naše dieťa lepšie spoznávame,“ hovorí.
Ako príklad uvádza kamaráta, ktorý rád rozkazuje a všetko musí byť podľa neho. Vtedy napríklad môže rodič skúsiť zistiť, či jeho dieťaťu prekáža, keď je submisívne. Ak zistí, že by sa tiež chcelo viac presadiť, môže mu v tom pomôcť. „Môžeme skúsiť zahrať malé divadielko, kde budeme predstavovať jeho kamaráta. Môžeme hovoriť o tom, ako to vyzerá v správnom kamarátstve, že ide o spokojnosť oboch strán a ak to tak nie je, tak to ozajstné kamarátstvo nie je,“ vysvetľuje Dana Comas.
Zvlášť citlivý prístup treba podľa nej voliť v puberte, kedy striktné zákazy alebo pohrdlivé vyjadrovanie môžu vyvolať opačný efekt. „Je veľký rozdiel keď povieme : ´Tvoj kamarát Juro je fakt grázel, stále je v niečom namočený, drž sa od neho ďalej´, alebo keď povieme : ´Počuj Juro je asi veľký srandista, som rada, keď sa zabávate. Ale viem, že on má problém so záškoláctvom. Spolieham sa, že budeš mať v tomto vlastnú hlavu a budeš sa držať našich pravidiel.´ V prvom prípade si veľmi pravdepodobne zatvoríme cestu k akejkoľvek ďalšej komunikácii o kamarátoch,“ približuje.
Sklamanie je niekedy prospešné
Rodič teda môže citlivo povedať svoje odporúčanie, výsledok však zaručený nie je. „To, ako s tým dieťa koniec koncov naloží, je naozaj jeho rozhodnutie,“ zdôrazňuje Dana Comas. Niekedy je dokonca lepšie, až nevyhnutné, aby dieťa zažilo sklamanie z toho, že ho kamarát sklame či sa mu otočí chrbtom.Ak sa totiž naučí vyrovnať sa s niečím takým v mladšom veku, získa tým oveľa viac, ako keby sme sa za každú cenu snažili dieťa od sklamania uchrániť.
„Naša úloha v kamarátstvach detí nie je ich ovplyvňovať, ale učiť naše dieťa, aby vedelo vidieť a odhadnúť, čo správne je a čo nie. Je dôležité sa vedieť vymedziť voči veciam, ktoré oni cítia ako nesprávne, vedieť dôverovať vlastnému pocitu. Je to veľmi dobrá šanca, ako sa i vo vzťahoch mimo rodiny naučiť hovoriť nie,“ vysvetľuje psychologička.
Ak sa dieťa v kamarátovi sklame, rodič by mu mal byť oporou. „Nemá ale význam, očierňovať kamaráta, skôr skúsiť objasniť, čo ho k tomu mohlo viesť, hľadať kľúč a signály, ktoré hovoria o tom, že to možno nebol naozaj pravý kamarát,“ radí.
Všetko má svoju kladnú stránku
Kamaráti, aj keď sa nám nezdajú ideálni, sú teda pre naše dieťa v istom zmysle obohatením. „Dieťa má šancu sa naučiť hovoriť nie, alebo si len na vlastnej koži vyskúša situácie, ktoré zväčša doma nezažije. Určite má takýto kamarát pozitívne stránky, pre ktoré si ho naše dieťa vybralo,“ vymenúva psychologička.Ak teda dieťa vedieme k správnym hodnotám, zaujímame sa o jeho svet kamarátov a komunikujeme s ním o ňom, nemusíme sa podľa Dany Comas obávať, že by nám naše dieťa niekto zmenil alebo ho dramaticky zle ovplyvnil. Naopak: „Veľká sila príkladu a nazbierané skúsenosti ho veľmi pravdepodobne dovedú k výberu pre neho správnych kamarátov v budúcnosti,“ vraví.
ANKETA:
