Príroda, leňošenie, partia kamarátov. Také bolo detstvo v minulosti.
Foto: Shutterstock.comAký je základný rozdiel medzi výchovou v minulosti a dnes? Možno tento. Kedysi sa rodičia o deti veľmi nezaujímali, zato im dopriali voľnosť. Dnes je to naopak. Rodičia sa snažia svojich potomkov všemožne rozvíjať a venovať sa im, ale deti sa musia podriadiť veľkej kontrole. Akoby sa len jeden extrém preklopil do druhého.
10 vecí, ktoré boli v minulosti lepšie
Čas na sebaDeti dnes majú podobne ako dospelí deň rozplánovaný doslova na minúty. Škôlka či škola, krúžky, večerné povinnosti a spať. Niektoré majú krúžky dokonca aj cez víkend, nehovoriac o športových zápasoch. Kde v tom majú čas len samé na seba? Na to, aby si vydýchli, premysleli si veci, pochopili, čo sa okolo nich deje, mohli sa venovať, čomu len chcú bez toho, aby im to niekto organizoval.
Leňošenie
Kedysi mohli deti beztrestne leňošiť, teda nerobiť absolútne, ale absolútne nič. Dnes by sa to považovalo za mrhanie časom. V skutočnosti sú však také chvíle veľmi dôležité, myseľ aj telo si môžu jednoducho odpočinúť. Nie je cítiť žiadny tlak ani stres. Leňošenie je zdravé, doprajte ho svojim deťom.
Detské partie
Stačilo vyjsť von pred dom a vždy ste tam niekoho našli. Deti sa zgrupovali do väčších či menších partičiek, ktoré sa spolu hrali, bláznili, preliezali strechy opustených domov, stavali si bunkre. Povedzte o tom súčasným deťom, budú na vás pozerať ako na blázna. Deti majú kamarátov samozrejme aj dnes, ale všetko je organizované, aj detské oslavy aj návštevy kamarátov. Už neuvidíte partičky, ktoré sa len tak potulujú po okolí a vymýšľajú, čo by mohli vyviesť. O to sú dnešné deti ochudobnené.
Sústredenosť na jednu vec
Na deti útočilo v minulosti menej podnetov a to znamená, že sa mohli na učenie či na čokoľvek lepšie sústrediť. Dnešné deti sú veľmi nekoncentrované, pretože informácie na ne útočia zo všetkých strán a neustále ich odvádzajú od toho, čo práve robia.
Kontakt s domácimi zvieratami
Bolo úplne bežné, že sa deti stretávali s domácimi zvieratami. Sliepky, kačice, husi, králici, kozy, ovce. Buď ich mali doma, alebo u babky na dedine. Dnešní prarodičia však už väčšinou nič nechovajú. A tak aj za ovcami musia deti do zoo.
Viac zručností
Na čo nemali čas rodičia, riešila škola a pionierske krúžky. Niekedy šli síce tieto povinné aktivity riadne na nervy, výsledkom však bolo, že deti sa naučili základom prvej pomoci, streľbe zo vzduchovky, spoznali okolitú prírodu, viac skutočných osobností namiesto dnešných bulvárnych celebrít. Vedeli, ako vyzerá zber zemiakov na poliach, zber jahôd či ríbezlí na plantážach. Aj ako si pomôcť, keď človeka zmáha smäd, hlad, únava, no musí prísť ešte domov a nie je mobil, ktorým by si zavolal taxík... Bežecké súťaže pretekárov motivovali k prekonaniu vlastných hraníc, spolužiakov k súdržnosti, prajnosti, povzbudzovaniu.
Zodpovednosť za svoje činy
Dospelí nemali čas, a detí sa nikto nepýtal, či chcú, môžu, zvládnu. Skrátka bolo treba niečo urobiť a hotovo. Vyzdvihnúť mladšieho súrodenca zo škôlky, ísť na nákup, vyniesť smeti, povysávať byt, upratať si izbu, zájsť za starou mamou na opačný koniec mesta... Deti boli viac odkázané sami na seba, vedeli, že ako si urobia, tak budú mať.
Pobyt vonku
Dnu sa prakticky nesedelo, napokon, čo by tam deti robili? Ozajstný svet bol vonku, boli tam kamaráti, voľnosť. „Dobrý deň, môže ísť Ivan von?,“ kamaráti z ulice sa chodievali niekedy k rodičom navzájom „vypýtať“, ak ten druhý mal náhodou doma trest. Tam sa už vždy našlo niečo zaujímavé. A každý deň iné.
Žiadne prehnané obavy
Helma, chrániče, reflexné svetielka... Pri každej činnosti minimalizovať riziko, len aby sa náhodou niečo nestalo. V minulosti sa to neriešilo. Ľudia aj deti sa spoliehali na vlastnú šikovnosť, a v tom, v čom boli slabí, sa museli zdokonaľovať. Niekedy aj za cenu pádov a odrenín. Bolesť je súčasťou života, treba ju prijať, prekonať, naučiť sa zvládať... Nikdy dieťa stopercentne neuchránime. A keď sa budeme snažiť mu všetko uľahčiť, v konečnom dôsledku mu neskorší boj s problémami sťažíme.
Dostupnejší dedko a babka
Ísť zo školy poobede k babke dnes už nie je takou samozrejmosťou ako kedysi. Rodiny bývali podstatne bližšie k sebe, v jednom meste, dokonca aj na ulici. Deti u starých rodičov našli často pochopenie, bezhraničnú lásku, niekoho, kto mal čas sa im venovať... Dnes sa chodí k babke na víkendy, prípadne len na sviatky. Prípadne starí rodičia sú podstatne aktívnejší a zaneprázdnenejší než boli ich rodičia. Deti sú o kontakt s najstaršou rodinnou generáciou ochudobnené, čo je na škodu. Nie nadarmo sú totiž múdrosti starých mám múdrosťami, z ktorých sa dá čerpať celý život.
10 vecí, ktoré boli v minulosti horšie
Rodičia sa nezaujímaliV minulosti sa rodičia o deti veľmi nezaujímali. Rodičovská kontrola detí bola oveľa menšia ako dnes, nieslo to však so sebou aj menší záujem o svet detí. Pozornosť sa sústredila na praktické veci. Aby boli deti čisté, najedené, slušne oblečené.
Málo dotykov
Dnešní štyridsiatnici si dobre pamätajú na takzvaný studený odchov. Žiadne veľké maznanie, objímanie, dotyky, veď tak by z detí mohli vyrásť nesamostatní rozmaznanci. Dôsledky pociťujeme dodnes. Aj kvôli chýbajúcim vrelým citom rodičov má dnešná rodičovská generácia problémy vo svojich vlastných vzťahoch.
Muselo sa poslúchať
Rodič bol autorita, ktorej sa neodporuje. Mohol vydať hoci aj nezmyselný príkaz, dieťa ho muselo vyplniť, lebo tato, mama povedali… Rodičia nič nevysvetľovali, nepokúšali sa s dieťaťom dohodnúť, nemysleli veľmi na jeho pocity. Rodič sa má počúvať a hotovo!
Telesné tresty
Facka, bitka opaskom či varechou? To boli tie správne výchovné metódy. Väčšinu rodičov by ani len nenapadlo, že niečo môžu robiť zle. Autorita je autorita a keď to nejde po dobrom, pôjde to po zlom.
Doba bezotcová
V mnohých rodinách pocítili deti v minulosti prítomnosť otca len vtedy, keď na ne vztiahol ruku. Inak sa vo výchove ani v starostlivosti o deti veľmi neangažovali, to bola ženina „starosť“. Ísť s dieťaťom v kočiari na vychádzku? Potupa! Našťastie súčasní otcovia sa starajú, ako sa len dá a dokazujú, že im to s deťmi ide rovnako dobre ako ženám. A niekedy aj lepšie.
Separácia od prvých chvíľ
Bábätko musí byť chránené pred baktériami, hoci aj tými od vlastnej matky! Socialistické pôrodníctvo zaviedlo množstvo škodlivých praktík, z ktorých, žiaľ, mnohé pretrvávajú dodnes. Niektoré v redukovanej podobe, niektoré našťastie vymizli. Základom bola separácia. Opustené bábätká, aby si matky mohli oddýchnuť, dojčenie v presne vymedzených intervaloch, dokonca s rúškom, pravidelné kúpanie, natieranie telíčok... Dnešné pôrodníctvo ani novorodenecká starostlivosť majú síce k ideálu ďaleko, v porovnaní s minulosťou však môžeme byť vďační.
Dojčenie prvých šesť týždňov
Mnohí sa toho dátumu nevedeli dočkať. Konečne bábätko podrastie a dostane fľašu. Kŕmi celá rodina, čo na tom, že materské mlieko, nenahraditeľná, najvhodnejšia a najlacnejšia výživa vyjde navnivoč. Pokrok za každú cenu, ktorý nám vnucujú reklamy a systém, bol vtedy rovnako škodlivý ako dnes.
Moderná pracujúca mamička využíva moderné jasle
Čo na tom, že dieťa do jedného roka dokázateľne potrebuje matku? Socialistická spoločnosť ju potrebovala tiež. Deťom vymyslela jasle s vyškolenými sestričkami, aby mamička mohla nerušene pracovať. Pre rodičov, pracujúcich na zmeny, napríklad vodičov MHD, vymysleli dokonca aj internátne škôlky. Sú štáty, považované za vyspelé, kde matky dodnes odchádzajú do práce od štvormesačných bábätiek. Je dobré si na to spomenúť, ak niekedy začneme kritizovať nízky rodičovský príspevok, vďaka ktorému dnes môžu matky byť so svojimi deťmi celé tri roky.
Zákaz prejaviť názor
Chodíš do kostola? Dovoľuješ sa opýtať, prečo sa v škole musíme učiť práve sovietsku hymnu? Neobliekol si si na slávnosť pioniersku uniformu? Obmedzená sloboda slova a snaha o vymývanie mozgov bola citeľná už od prvých rokov, kedy ho dieťa začalo používať. Výsledkom bol strach, obava vyčnievať z radu a nevôľa voči všetkému, čo je nejakým spôsobom iné, ktorá, žiaľ, neraz pretrváva z generácie na generáciu dodnes.
Nerovnaké šance
Tie síce nie sú vždy ani dnes, predsa len v minulosti to bolo horšie. Kým v súčasnosti sa veľa limituje peniazmi, predtým stačilo mať nevhodného predka-„kapitalistu“ či emigranta, a bolo po slobodnej voľbe školy alebo krúžku. Niekedy mal človek smolu jednoducho v tom, že uchádzačov o nejaké miesto bolo priveľa a čírou náhodou boli rodičia tých druhých v komunistickej hierarchii postavení vyššie. Dnes, ak je človek naozaj šikovný, má väčšie šance presadiť sa. Ak nie doma, tak v zahraničí.
Čo si o tom myslíte vy? Majú dnes deti krajšie detstvo, alebo sú o niečo podstatné ochudobnené? Napíšte nám do komentárov pod článkom.
ANKETA:
