Otrasné! Zakázané praktiky, separácia, kruté zaobchádzanie. Ako sa v našich pôrodniciach počas pandémie porušovali ľudské práva

Patricia Poprocká, 25. mája 2021 o 04:59

„Bola som tam sama, cítila som sa dosť osamelá a neschopná presadiť si svoje priania. Personál ma neinformoval o všetkých úkonoch, nechali ma v bolestiach samu, ja som dokonca volala o pomoc. Chcela som, aby ma len niekto držal za ruku, no nikto neprišiel. Prišli až vtedy, keď to uznali za vhodné...“

Úlohou zdravotníkov je podporovať zdravie žien i ich detí a napĺňať ich ľudské práva. Mnohé ženy zažili v pôrodniciach počas pandémie presný opak.

Foto: shutterstock.com

Spomienky na pôrod sa vďaka pandémii stali nočnou morou množstva žien, ktoré na vlastnej koži okúsili neľútostné praktiky nášho systému. S dodržiavaním ľudských práv a rešpektujúcim prístupom počas pôrodu boli ťažkosti aj pred pandémiou, opatrenia, ktoré sa v štáte a v nemocniciach prijali proti šíreniu nákazy, však situáciu ešte zhoršili. Vyplýva to z monitorovacej správy o porušovaní práv žien pri pôrode, ktorú vypracovali občianske združenia Občan, demokracia a zodpovednosť a Ženské kruhy nazvanej Pôrod, práva, pandémia.

„Opatrenia, ktoré boli, resp. neboli prijaté, prinášajú nové porušenia, alebo zintenzívňujú tie, ktoré boli zaznamenané v minulosti,“ konštatuje správa, z ktorej pochádza aj priama výpoveď jednej zo žien v úvode textu.

Autorky publikácie Pôrod, práva, pandémia Janka Debrecéniová, Miroslava Kotríková Rašmanová a Lýdia Marošiová pri jej tvorbe zozbierali skúsenosti žien, ktoré rodili počas pandémie, nariadenia štátnych inštitúcií ako aj záznamy oficiálnej komunikácie a výstupy zodpovedných úradov (ministerstvo zdravotníctva, Úrad verejného zdravotníctva a pod.). Ich zistenia odhaľujú zlý systém a neraz až neľudský prístup k rodiacim ženám.

Zakázané a škodlivé? No a čo!

Ženám pri pôrode v drvivej väčšine nebolo umožnené mať pri sebe sprevádzajúcu osobu, v dôsledku čoho im odmietli po narodení nechať dieťa v kontakte koža na kožu a aj počas silných kontrakcií ostali často odkázané samé na seba. Vyžadovalo sa od nich rúško, hoci im často výrazne sťažovalo dýchanie a teda celý pôrod. Spôsob pôrodu a zásahy doň určoval personál neraz bez ohľadu na postoj samotnej ženy, napríklad v prípade podania medikamentov, nástrihu hrádze (epiziotómie) či dokonca zakázaných a nebezpečných praktík ako tlačenie na brucho (Kristellerova expresia).

„Pri príjme mi dali podpísať formulár, nič viac. Ani sa ma nepýtali na epiziotómiu, ktorú som nechcela podstúpiť, a bez môjho súhlasu ju vykonali,“ spomína jedna zo žien.

„Myslela som si, že Kristellerova expresia je zakázaná. Preto som v pôrodnom pláne ani neuvádzala, že si ju neželám. Ale počas pôrodu mi povedali, že tomu musia pomôcť a sestra mi zatlačila na brucho. Pritom som mala pocit, že to ide dobre a že mám dosť síl na tlačenie,“ uvádza ďalšia.

Iná v správe opisuje, ako musela sama v kontrakciách ísť bez pomoci na pôrodné kreslo, druhá zasa ako jej nanútili napichnutie žily, keď už cítila potrebu tlačiť.

Bez rešpektu

55 percent opýtaných žien uviedlo, že pôrod prebehol spôsobom, ktorý určoval zdravotnícky personál a len 35 percent ich potvrdilo, že sa personál oboznámil s ich pôrodným plánom.

Oboznámiť sa však neznamená vždy aj rešpektovať, o čom svedčí nasledujúca výpoveď v monitorovacej správe: „Povedala som lekárovi, že nechcem žiadne umelé hormóny ani lieky, ani nástrih. Najprv ma presviedčali, že mi dajú infúziu s glukózou. Povedala som, že nechcem. Ale bola som smädná, odmietli mi dať vodu, tak som nakoniec súhlasila. Lekár vravel, že nástrih bude nutný. Odpovedala som, že by nemusel byť, ak by som rodila na boku. Pôrodná asistentka odvetila, že tak sa rodiť NEDÁ... nástrih urobili. V prepúšťacej správe som si prečítala, že mi dali aj oxytocín. Vraj na placentu. Aj keď vedeli, že ho nechcem. Lekár robil počas pôrodu rôzne veci, vždy som sa musela pýtať, čo sa chystá urobiť alebo čo urobil. Sám od seba nič nepovedal. Iba o tom nástrihu.“

Kontakt koža na kožu má byť samozrejmosť

Čo sa týka dôležitého kontaktu koža na kožu, ani ten nebol samozrejmosťou. U 38 percent žien nebol umožnený vôbec. Mnohé ďalšie si ho museli vybojovať, aj to nie vždy taký, aký by mal byť.

„Bonding som žiadala, bol mi prisľúbený. Doniesli ho oblečené,“ spomína jedna z matiek. „Neprebehol, vraj z personálnych dôvodov,“ uvádza ďalšia.

„Bonding mi nebol umožnený, lebo som nemala pri sebe sprevádzajúcu osobu (bola zakázaná). Dieťa mi priložili nahé hneď po vytlačení na telo asi na minútu. Potom ju zobrali, vyšetrili, obliekli a doniesli na ďalšiu minútu... A hneď ju brali preč,“ opisuje smutnú skúsenosť ďalšia.

„Prax, ktorá oberá ženu a dieťa o možnosť byť bezprostredne po pôrode v blízkom kontakte, je sama o sebe poškodzujúca, predstavuje kruté a neľudské zaobchádzanie,“ pripomínajú autorky v monitorovacej správe Pôrod, práva, pandémia. Podľa nich spomínané prípady ukazujú, že zdravotnícky personál často nemá jasno v tom, aké sú jeho základné úlohy a povinnosti – teda podporovať zdravie žien a novorodencov a napĺňať ich ľudské práva.

Nepochopiteľné chvály

Ďalšie neľudské zaobchádzanie predstavuje dlhodobá separácia matiek od ich bábätiek. K tej dochádzalo v prípade predčasných pôrodov a v prípadoch, že žena rodila po pozitívnom teste s podozrením na ochorenie COVID-19. Písali sme o nich aj na našom portáli ahojmama.sk, napríklad v tomto článku Syna jej po pôrode ihneď zobrali.

V prípade predčasne narodených detí sa pod separáciu podpísala i nesprávna interpretácia všeobecného zákazu návštev v nemocniciach. Tie „zamedzili akémukoľvek osobnému kontaktu medzi rodičmi a bábätkami, ktoré boli hospitalizované na JIS,“ pripomína správa. A čo je horšie: „Napriek mimoriadne krutej a poškodzujúcej povahe tohto obmedzenia sa vo viacerých médiách objavovali oslavné články a reportáže o tom, ako obetavý personál nemocníc posiela rodičom fotografie a videá novorodencov.“

Odporúčania len formálne

Ako je možné, že veci zašli až tak ďaleko napriek známym odporúčaniam svetových i domácich odborníkov a inštitúcií? Slovenská vláda podľa správy síce promptne zabezpečila preklad usmernení Svetovej zdravotníckej organizácie do slovenčiny a sprístupnila ho na internete, ale bez toho, aby zdôraznila potrebu ich dodržiavania. Práve to mohlo byť podľa autoriek správy jedným z dôvodov, prečo sa Slovensko týmito odporúčaniami v podstate neriadilo.

„Namiesto toho pokračovali v používaní rutinných postupov, ktoré nevychádzajú z aktuálnych vedeckých poznatkov, často preukázateľne poškodzujú zdravie a porušujú práva žien a ich detí,“ konštatuje správa Pôrod, práva, pandémia.
Celú monitorovaciu správu Pôrod, práva, pandémia organizácií Občan, demokracia a zodpovednosť a Ženské kruhy si môžete prečítať na tomto linku.



Komentáre k článku:


Pridajte komentár

táto funkcia je len pre prihlásených

Prihláste sa



Tehotenstvo a pôrod - ďalšie články

Ďalšie články v rubrike >