Šesť mesiacov nie je nijaký záväzný limit, dojčenie po dovŕšení tohto veku je rovnako dôležité a prínosné.
Foto: shutterstockDojčenie dlhšie než pol roka priaznivo vplýva na rozvoj poznávacích schopností detí a pomáha im vyrovnať sa aj s mierou znečistenia ovzdušia, v ktorom vyrastajú. To sú hlavné závery štúdie, na ktorej sa podieľali výskumníci z Českej akadémie vied, nemocnice v Českých Budějoviciach, Juhočeskej univerzity v Českých Budějoviciach a Univerzitnej nemocnice L. Pasteura v Košiciach.
Vedci skúmali vývoj 147 detí z okresov České Budějovice a Karviná. Karvinsko zvolili práve pre vyššiu mieru znečistenia ovzdušia, ktoré môže mať vplyv na spomalený vývoj poznávacích funkcií u detí a na chronické respiračné a srdcovo-cievne ochorenia.
Do štúdie vybrali výskumníci 80 detí z Českobudějovicka a 67 Karvinska, narodených v rokoch 2013 a 2014. Keď dovŕšili päť rokov, podrobili ich testom, zameraným na poznávacie schopnosti. Konkrétne išlo o Bender-Gestaltov test a Ravenov test. Bender-Gestaltov test je metóda vývojovej diagnostiky percepčno-motorických funkcií a neurologických poškodení, ktorá testuje, ako sú deti schopné nakresliť predložené geometrické obrazce. Ravenov test zasa meria pochopenie komplexnosti vzorov a schopnosť ukladať a vybavovať si informácie, čiže v podstate schopnosť riešiť problémy.
Matky týchto detí súčasne vypĺňali dotazníky, prostredníctvom ktorých vedci zisťovali informácie o dojčení a vývoji detí.
Výsledky hovoria jednoznačne
Výsledky? Vedci zistili, že dojčenie dlhšie než šesť mesiacov pozitívne ovplyvnilo výsledky oboch testov. „Výsledky naznačujú, že plné dojčenie počas pol roka a dlhšie má väčší účinok na vývoj kognitívnych funkcií u obidvoch skupín detí,“ skonštatoval molekulárny epidemiológ a genetik Radim Šrám, ktorý sa výskumu dopadov znečistenia na zdravotný stav detí v Moravskosliezskom kraji venuje dlhodobo a podieľal sa aj na tejto štúdii.Efekt polročného a dlhšieho dojčenia zreteľnejšie ukázali výsledky Bender-Gestaltovho testu, ktorý meria vizuálne a motorické schopnosti. „Možno predpokladať, že dlhšie dojčenie sa priaznivo prejavuje najmä na vývoji kognitívnych funkcií u detí žijúcich v oblastiach s vysokou mierou znečistenia ovzdušia,“ dodal Radim Šrám.
Výskum tiež ukázal, že lepšie výsledky dosahovali deti, ktorých matky mali vyššie vzdelanie, a to zas najmä pri Ravenovon teste. Tu deti matiek s vysokoškolským vzdelaním dosiahli výrazne lepšie výsledky.
Dojčiť staršie deti má význam
Aj tento výskum teda potvrdil, že aj dojčenie starších detí má veľký význam. Nie je jediný, ako sme už informovali aj na našom portáli, napríklad výskum medicínskeho časopisu Lancet pred časom potvrdil, že materské mlieko obsahuje kmeňové bunky, ktoré sa dojčením dostávajú do tela dieťaťa a prenikajú do všetkých jeho tkanív. Čiže čím dlhšie je dieťa dojčené, tým viac kmeňových buniek získa.Materské mlieko okrem toho obsahuje tisícky ďalších látok, ktoré sú dôležité aj pre staršie deti z hľadiska výživy, rastu, rozvoja mozgu či imunity. Okrem toho dojčenie deti dokáže ľahko upokojiť, uspať či zmierniť bolesť. To sú všetko faktory, ktoré ovplyvňujú zdravie a psychiku dieťaťa aj do budúcnosti.
