Hovorte ich deťom tak často, ako sa len dá. Prípadne ich dávajte najavo aj bez slov. V atmosfére týchto šiestich viet by malo vyrastať každé dieťa, aby z neho mohol byť v dospelosti šťastný a vyrovnaný človek. Teraz v čase Vianoc, je dosť času na premýšľanie aj rozhovory, takže ideálna príležitosť začať.

Facebook

Uvoľnenosť, láska a prijate sú pre dieťa nesmierne dôležité.

Foto: shutterstock.com

„Som rád, že si sa narodil práve mne“

Táto veta dáva dieťaťu istotu rodičovskej lásky. Že je tu niekto, kto ho ľúbi bezpodmienečne, už len pre samotnú jeho existenciu. Slovami E.M. Remarqua: „Milovaný som vtedy, ak existuje človek, pre ktorého niečo znamenám už len tým, že som tu, a ktorý je šťastný, pretože tu som.“ Potrebujú to dospelí a deti tiež.

„Ľúbim ťa, aj keď sa jeden z nás práve hnevá“

V hneve zvyšujeme hlas a niekedy aj hovoríme veci, ktoré nemyslíme vážne. Aj nevhodné slovo môže dieťa zraniť, preto je dôležité, aby vedelo rozlíšiť podstatné slová od výbuchu našich emócií, ktorým sa väčšinou, chceme-nechceme, neubránime. Platí to aj opačne – aby sa dieťa nebálo dať najavo svoje pocity, aby mu bolo umožnené prejaviť hnev. Skrátka, aby sme sa cítili slobodne a zároveň ako rodina. V dobrom aj zlom.

„Čo si o tom myslíš?“

Neraz sme tak zaujatí vlekom povinností, že si automaticky myslíme, že naše dieťa vidí veci rovnako ako my. A potom sme, samozrejme, nemilo prekvapení, keď zistíme, že náš potomok si nielenže myslí, ale aj robí niečo iné než očakávame. Zaujímať sa o myšlienky a vnútorný svet dieťaťa je veľmi dôležité aj pre neskorší zdravý vzájomný vzťah.

„Som tu pre teba“

Bábätkám to dávame najavo tým, že okamžite reagujeme na ich plač. Starším deťom to musíme ukázať tiež, povedať nestačí. Neznamená to bdieť nad každým krokom či činom dieťaťa, pre rodiča je to únavné a pre dieťa škodlivé. „Byť tu pre dieťa“ znamená nájsť si naňho čas a venovať mu sústredenú pozornosť vždy, keď to potrebuje, prípadne nás o to požiada. Vcelku jednoduché.

„Nemáme pred sebou čo skrývať“

Nemyslia sa drobné tajomstvá, ktoré má azda každý z nás a deti zvlášť, podstatou je, aby sa nebáli byť samé sebou. Aby deti mali pocit, že ich prijímame a ľúbime také, aké sú, s prednosťami i nedostatkami. Aby sa pred nami nemuseli pretvarovať, snažiť sa zapáčiť, prípadne klamať nám, že sú lepšie než v skutočnosti sú. V tomto prípade sú činy azda ešte dôležitejšie než slová. Nemali by sme teda mať na deti prehnané nároky ani im dávať najavo sklamanie z neúspechu. Tiež je potrebné nebáť sa priznať vlastnú nedokonalosť, pretože ak sa pretvarujeme my, dieťa to ľahko vycíti a začne nás v tom napodobňovať.

„Toto je tvoj domov a vždy bude“

Niečo v zmysle básne Miroslava Válka Domov sú ruky, na ktorých smieš plakať. Domov je vždy domov, kde sa dieťa môže vrátiť v prípade akéhokoľvek neúspechu či nezdaru, kde ho vždy čakajú blízki ľudia, ochotní pomôcť alebo hoci len vypočuť. Podľa toho, čo človek potrebuje.

Súvisiace články:

• Má poradie, v akom sme sa narodili, vplyv na našu povahu?

• Jedinečný výskum tímu prof. Jozefa Hašta. Aké traumy zažívajú Slováci v detstve a ako ovplyvňujú ich ďalší život?

• Sedem výchovných rád odborníka, ako mať spokojné a šťastné dieťa

  ahojmama.sk na Facebooku

  ahojmama.sk do e-mailu

Pridajte komentár

táto funkcia je len pre prihlásených

Prihláste sa

E-mail alebo prezývka:

Heslo:

alebo môžete použiť:

Prihlásiť sa cez Varecha.sk

Nová registrácia