Treba deti vychovávať, alebo stačí, keď im pôjdeme príkladom? Potrebuje dieťa mantinely, alebo ho stačí len láskavo usmerňovať? Výchovné rady sa valia z každej strany, ak sa však nad nimi zamyslíme, všetky hovoria v podstate o tom istom, len inými slovami.
Buďte sami sebou a umožnite to aj dieťaťu, je jedna z rád na šťastné detstvo a spokojnú dospelosť.
Foto: shutterstock.com
Počúvať, rešpektovať, ísť príkladom a predovšetkým – ľúbiť bez podmienok, tak možno zhrnúť základný prístup k dieťaťu už od raného detstva. Doktor Thomas Verny, psychiater, ktorý prednášal aj na Harvardskej univerzite upozorňuje, že už dieťa v maternici vníma svojich rodičov, rozpoznáva, aký majú k nemu vzťah, napríklad či je chcené alebo nie, čo sa potom odráža na jeho správaní a charaktere.
V knihe Tajomný život dieťaťa pred narodením, ktorú napísal s publicistom Johnom Kellym pripomína, že záleží aj na spôsobe, akým dieťa prišlo na svet a následne aj na tom, ako mu rodičia plnia potreby, vychádzajú v ústrety v prvom roku života. V tých ďalších rokoch je to už o vzájomnej priamej komunikácii, no zásady zostávajú vždy tie isté.
Doktor Verny ich zhŕňa do niekoľkých bodov:
Majte úctu k dieťaťu
Nie je jedno, čo pred deťmi robíte či hovoríte. Ak sa s dieťaťom nezaobchádza s úctou, vycíti to, pretože je veľmi vnímavé už od čias, keď bolo v maternici.
Nesnažte sa o dokonalosť
Tešte sa z dieťaťa takého, aké je. Nenúťte ho do niečoho len preto, že si myslíte, že je to pre jeho dobro a nepredstierajte záujem, ktorý nemáte. Buďte sami sebou a umožnite to aj dieťaťu. Inak budete všetci nešťastní.
Dajte na svoj inštinkt
Rady a knihy o výchove sú síce užitočné, v konečnom dôsledku však napokon stále zostanete vy a vaše dieťa. Žiadna kniha a metóda nie je taká dokonalá ako vy a váš rodičovský inštinkt. Počúvajte seba, vaše vnútro vám napovie, čo je správne, nech si knihy hovoria, čo chcú.
Buďte dôslední a nebojte sa zasiahnuť, ak treba
Netrestajte dieťa za niečo, čo ste mu deň predtým dovolili. Ak s niečím nesúhlasíte, trvajte na tom stále. Dôsledne, ale bez kriku. Nebojte sa zasiahnuť, ak dieťa ubližuje sebe, iným, alebo keď ničí veci. Ale aj v tomto prípade sa „nie“ dá povedať láskavo. „Ty by si chcel teraz toto, hneváš sa, že si to nedostal, ale pohár preto rozbíjať nemôžeš,“ je účinnejšie než okríknutie, po ktorom sa dieťa zľakne a pohár aj tak zrejme rozbije. Ak dieťa stále kričí alebo sa hnevá, umožnite mu to a dajte najavo, že stojíte pri ňom i keď sa hnevá.
Ľúbte bez podmienok
Ľúbim ťa, lebo si si pekne upratal izbu, ľúbim ťa, pretože mi tak pekne pomáhaš... V takýchto prípadoch je vhodnejšie sloveso „teším sa“. Láska s podmienkou nie je láska. Ľúbim ťa, pretože ťa mám, jednoducho preto, že si, to je veta, ktorú dieťa potrebuje počuť, to je láska, akú potrebuje cítiť.
Nešetrite nežnosťami
Objatí, dotykov, pohladkaní a bozkov nie je nikdy dosť. Dieťa tým nerozmaznáte, len mu vyplníte potrebu cítiť sa ľúbené a prijaté. Doktor Thomas Verny pripomína najmä otcom, ktorí majú synov: „Na láskaní, objímaní a bozkávaní syna nie je nič nemužné.“
Starajte sa aj o seba
Sebazapieranie nevedie k dobrému rodičovstvu. Naopak, dobrým rodičom môže byť človek vtedy, ak sa cíti spokojne a bezpečne. Rozvíjajte teda naďalej seba, svoju osobnosť aj partnerský vzťah. „V opačnom prípade je tu pokušenie, že budete hľadať pre seba náhradu v živote svojho dieťaťa,“ vraví psychiater Verny, podľa ktorého to je najspoľahlivejšia cesta do skazy.
